Európki politici v piatok schválili prísnejšie pravidlá týkajúce sa označovania rastlinných a laboratórnych alternatív mäsa. Nová legislatíva určuje zoznam povolených a zakázaných názvov pre výrobky spojené s mäsom. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta tieto zmeny, ktoré majú zlepšiť transparentnosť na trhu a prehľadnosť pre spotrebiteľa. VideoBravčová masť, maslo, olej? Proces schvaľovania prebiehal dlhodobo a vyvrcholil rokovaním trialógu medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou, ktoré sa uskutočnilo 5. marca 2026.
Podľa novej legislatívy budú názvy ako hovädzie, teľacie, bravčové, hydinové, kuracie, morčacie, kačacie, husacie, jahňacie, baranie, ovčie, kozie, sviečková, steak či slanina výhradne označením výrobkov živočíšneho pôvodu. Andrej Gajdoš, predseda SPPK, označil výsledok hlasovania (355 za, 247 proti) za výrazné víťazstvo pre chovateľov a spracovateľský priemysel v EÚ. Nové pravidlá sú súčasťou širšieho balíka opatrení zameraných na poľnohospodárstvo a obchodné vzťahy v potravinovom reťazci a po formálnom potvrdení Európskym parlamentom a Radou EÚ nadobudnú účinnosť.
Legislatívny rámec označovania mäsa v SR a EÚ
Legislatíva Slovenskej republiky a Európskej únie upravuje uvádzanie čerstvého hydinového mäsa na trh, veterinárne prehliadky, kontroly a hygienické požiadavky. Všeobecné požiadavky na označovanie potravín upravuje MPRV SR vyhláškami a v súlade so zákonom o potravinách. Slovné označenie potraviny musí byť v štátnom jazyku; etiketa musí obsahovať všetky použité suroviny a ostatné látky. Povinné údaje na etikete zahŕňajú zloženie, hmotnosť, dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti, alergény a minimálnu veľkosť písma.
Od 1.4.2015 malo byť bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso označené krajinou, kde bolo zviera chované, s presnými formuláciami „Chované v:“ a „Zabité v:“. Reštaurácie a stravovacie zariadenia nemusia údaje o pôvode mäsa uvádzať v jedálnom lístku, ale obsluha ich musí poznať. Od 13.12.2016 sa povinnosť uvádzať výživové údaje rozšíri, pričom v prípade früh výrobcov musí byť rozsah Big 7. Na produktoch vyrobených od 13.12.2014 sa uvádza aj presný pôvod, no s tým, že nie všetky údaje musia byť na obale pri všetkých produktoch v každom prípade.
Povinnosti v zariadeniach spoločného stravovania
Národná rada SR prijala novelu zákona o potravinách, ktorá zaviedla povinné označovanie pôvodu mäsa v zariadeniach spoločného stravovania od 14. decembra 2019, platné pre bravčové, hovädzie, hydinové, ovčie a kozie mäso. Povinnosť spočíva v tom, že zariadenie musí mať na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa v písomnej forme a získať ho od dodávateľa. Uvedená informácia sa poskytuje v rovnakom rozsahu spotrebiteľovi; nezároveň sa vzťahuje na mäsové polotovary.
Podľa AHRS (Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska) platí potreba informovať zákazníka o pôvode mäsa, no čas od schválenia novely po účinnosť bol krátky a predpis nebol vydaný v plnej forme. Asociácia pripravila vzor a informácie pre prevádzkovateľov na stiahnutie zo svojej webovej stránky. Neplatí, že musí byť uvedený pôvod mäsa v každom jedálnom lístku; môže byť aj na inom nosiči či mieste informácie.
Podľa SNS Eva Antošová argumentovala, že v obchode je šanca dozvedieť sa pôvod mäsa, ale v reštauráciách spoľahnutie na ústnu informáciu čašníka nemusí byť spoľahlivé. Nové nariadenie má za cieľ informovať spotrebiteľa o pôvode mäsa na viditeľnom mieste a posilniť transparentnosť dodávateľského reťazca. Prevádzkovatelia by sa mali pripraviť na zvýšenú pozornosť pri pôvode a aktualizácii údajov.
Kontrola kvality a hygienické požiadavky
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) zohráva kľúčovú úlohu v kontrole kvality a bezpečnosti hydinového mäsa na Slovensku. Inšpekcie sú pravidelné a zamerané na riziká, pričom prevádzkovatelia musia zabezpečiť jasné označenia teploty a dátumu minimálnej trvanlivosti na obaloch niektorých mäsových výrobkov. Teploty skladovania a prepravy sa musia dodržiavať, aby sa predišlo rastu mikroorganizmov, a všetky priestory musia spĺňať prísne hygienické požiadavky.
Medzi najčastejšie riziká patria baktérie ako salmonela, kampylobakter či listéria. Prevádzky musia zabezpečiť správne manipulácie s mäsom, aby sa predišlo kontaminácii. Teplotné podmienky a pravidlá čistenia a dezinfekcie sú nevyhnutné, rovnako ako osobná hygiena zamestnancov.
Budúcnosť označovania pôvodu mäsa
Európska a slovenská legislatíva kladú čoraz väčší dôraz na informovanosť spotrebiteľa o zložení a pôvode potravín. Európsky parlament smeruje k jednotným pravidlám označovania potravín, väčšia skupina mäsa okrem rýb by mala postupne niesť označenie krajiny pôvodu. Povinné informácie by mali zahŕňať aj nutričné hodnoty a alergény. Obratial na pulty potravín s klamlivými informáciami má byť zakázaný. EU tiež žiada uvádzanie pôvodu mäsa aj v spracovaných potravinách, čo by zlepšilo informovanosť spotrebiteľov a transparentnosť dodávateľského reťazca.
Prieskumy a názory trhových aktérov
Podľa prieskumov z roku 2013 a správy Komisie z decembra 2013 sa ukázala vysoká potreba jasnej informovanosti spotrebiteľov. PKS a AHRS vyjadrovali obavy z nákladov a zmeny balenia, no zároveň podporili transparentnosť a ochranu spotrebiteľa. Niektoré skupiny upozorňovali na možné zvýšenie cien a administratívnu záťaž pre menšie podniky, no spoločný názor smeruje k posilneniu dôvery a zlepšeniu dohľadu nad pôvodom mäsa.
tags: #oznacenie #volne #predavaneho #masa #na #predajniach