Privlastňovacie adjektíva sú v slovenčine tvorené rôznymi sufixmi a používajú sa na vyjadrenie vlastníckeho vzťahu k podstatným menám. V uvedenom texte sú zhromaždené rôzne prípony a ich typické použitia, ktoré ilustrujú, ako sa tvoria privlastňovacie prídavné mená od pomenovaní osôb mužského a stredného rodu, ženskej osoby, ako aj od zvierat a iných výrazov.
Základné typy privlastňovacích prídavných mien
Privlastňovacie prídavné mená sa tvoria z rôznych základov a používajú sa v zmysle vlastníctva alebo vzťahu k podstatnému menu:
- Prípona -ov/ -in / -í (napr. riaditeľov, susedkin, medvedí) tvoria vzor privlastňovacích adjektív, ktoré sa viažu na mužský rod alebo všeobecný tvar.
- Vzor pekný: akostné a vzťahové, ktoré majú tvar otvorný základ zakončený na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku.
- Vzor matkin: privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám ženského rodu, v základnom tvare prípona -invzor páví: privlastňujú spravidla zvieratám, v základnom tvare prípona -í.
Prípony a ich použitie podľa rodov a kategórií
Podľa predloženého textu sú dôležité nasledujúce súhlaskové koncovky a pravidlá:
- Pre mužský a stredný rod: -ov/ -ŭova, -ŭove sa používajú pri pomenovaniach osôb mužského a stredného rodu (tatọf, bratọf, Lojzọf, zыdọf, Jonкоf, Mirọf a pod.).
- So ženským rodom: -ŭova, napr. bratŭova kŭosuľa, zыdŭova baba a pod.
- Prípona -in (-ыn) sa používa pri pomenovaniach osôb ženského rodu (mačeržin, šŭostršin, čŭotcыn/čŭotkin, kumŭoscыn/kumŭoskin, bapcыn/bapkin).
- Prípona -ski sa využíva najmä pri tvorení privlastňovacích prídavných mien od pomenovaní osôb: knŭopski varštat, xlŭopski grọň, pjeronski clŭovjek, vdŭofski dŭoxodek a pod. Objavuje sa aj pri zvieracích názvoch typu švinski kŭoržonek, krŭofski skọrľot, kurski džubos a pod.
Látkové a časovo-miestne prídavné mená
Látkové prídavné mená sú vzťahové prídavné mená odvodené od podstatných mien vyjadrujúcich pôvod z látky pomenovanej slovotvorným základom. Medzi látkové prídavné mená zaraďujeme aj adjektíva s významom „majúci (vo veľkej miere), obsahujúci“ to, čo pomenúva základné podstatné meno. Sufix -atы sa používa na tvorbu takýchto adjektív: vonšatы (od vons), pыnkate držевŭo (od pыnk), skučatы pjes (od skuče), štrafikato smatka (štraf) a podobne.
Časové a miestne prídavné mená sa tvoria sufixom -ski a vyjadrujú charakteristickú črtu.
Časové a priestorové prídavné mená
Pri prídavných menách vyjadrujúcich charakteristiku časti vzťahujúce sa na čas a priestor má význam -ski (napr. cыganski zыvŭot, učiteľski plat, švinski zыvŭot).
Živočíšne a ďalšie špecifické prídavné mená
Živočíšne prídavné mená sú odvodené od všeobecných podstatných mien zvierat alebo bytostí a tvoria sa zo sufixmi -i (-ы) alebo -ыjsы (-ыjsy) podľa typu slovného základu. Niektoré príklady zahŕňajú mjedžvjedži, bŭorsuco maš, bŭorsucы, vŭorľi zrak, musы, muse gọvnŭo a ďalšie.
Okrem toho existujú adjektíva odvodené od slovesných základov, ktoré vyjadrujú dej alebo stav súvisiaci s dejom a majú suffixy -oncы alebo -lы, pričom sa používajú pri spojení s podstatnými menami. Príklady zahŕňajú vržoncы vŭoľыj, vľeconcы, špjыvajonce džečiska a ďalšie.
Prídavné mená odvodené od prísloviek a častíc
Takéto adjektíva označujú príznak veci vzhľadom na priestorovú a časovú okolnosť (pomenované základným adverbiom). Z partikúl ňeurekjыm vzniklo adjektívum ňeurŭocnы v zmysle hodný, veľký. Pri tvorbe sa môžu objaviť aj dvojité výslovnosti (-utki alebo -učki), pričom význam zostáva rovnaký.
Stupňovanie a akostné prídavné mená
Akostné prídavné mená majú stupňovanie (pozitív, komparatív, superlatív). Niektoré akostné prídavné mená sú nestupňovateľné a pri ich používaní sa neudsúvajú do štruktúr stupňovania. Stupňovanie sa dosahuje pridaním prípon -šší / -ejší a príponou naj- v treťom stupni.
Praktické poznámky a tipy
Pri pravidelnom stupňovaní sa koreň prídavného mena nemení; mení sa len koncovka a doplnkové prvky podľa rodu a čísla. Dôležité je tiež uvedomiť si rozdiel medzi privlastňovacími a vzťahovými prídavnými menami: privlastňovacie vyjadrujú vlastnícky vzťah a tvoria sa od osobných alebo zvieracích mien, pričom majú svoje špecifické koncovky a vzory (ov/in/í). V názvoch ulíc sa často zamieňajú krátke tvary -ova s dlhými formami -ová a vyžadujú správnu identifikáciu vlastníka (Bottova ulica vs. Konvaliková ulica).
