Predstav si more. Jadranské alebo more Sargasové. Vodu, ktorá spája brehy pevnín a ostrovov. No, predstav si ho. A najstudenšej temnote sa dá nájsť nejaký život. V tej najhlbšej priekopy totiž žije jedna ryba. Ryba Biba. Ryba Biba svieti svojím vlastným lampášikom.
Hlbokomorský život a zvláštnosti Biby
Ryba Biba má lampášik a svoje zvláštne oči. Mnohým sa môže zdať na prvý pohľad odpudivá. Je to taká hrča, ako taký zemiak. Oči má malé, chvost voľajaký potrhaný. A ústa nevedia poriadne zatvoriť, zuby jej trčia von. Zuby má ako vešiačiky. Nie na tie vešiačiky zavesiť. Rybe Bibe je úplne jedno, či je pekná alebo škaredá. Bibu viac trápi hlad. Biba si svieti lampášikom. Nechce sa jej ísť do papule. Ryby rýchlo ujdú späť do šíreho mora.
Biba je od stredu hladná a mrzutá. A tak si Biba schová v diere medzi skalami, občas si pospí. Stretnutie s hadom Radom. Keď tu zrazu... Bum! Plesk! Narazí na niečo klzké. A zo dna sa zdvihne veľký oblak piesku. Ryba Biba sa stretne s hadom Radom, ktorému sa pokazilo svetlo. Zablikalo a bez príčiny zhaslo. Rado, podobne ako Biba, trpí hladom. Musí blúdiť potme hlbočinou a cvakať zubami naprázdno. - No, načo sú mi také zuby! - povie had a trochu sa zavlní.
Ryba Biba a had Rado ležia na morskom dne, v piesku. - Ale aspoň ten lampášik ti pekne svieti. Pozerám... bodové aj diaľkové... čo viac by si chcela? Zo svetla sa nenajem! - protestuje ryba. - A čo so zubami, keď... - Počkaj, Rado! - skočí mu do reči Biba. Svetlo! To znamená... zuby a sme kompletným hlbokomorským živočíchom! - To znamená... tak sa veru konečne poriadne napapkáme. Pochopil si? - Pochopil! - Súhlasíš? Pravdaže súhlasím! - A rozdelíš sa? - Presne na polovicu!!!
Spoločný lov. A tak sa ryba Biba s hadom Radom vybrali hľadať niečo pod zub spolu. Doplávajú do diery medzi skalami a do prázdných ulít. Za dve plné papuľky. Hlbokomorské rozprávky Moniky Kompaníkovej z roku 2020 prinášajú pohľad na život v hlbinách oceánu.
Nový druh a zázračné pohyby
Nový druh ryby: Histiophryne psychedelica. Ameriký ichtyológ opísal nový druh ryby, ktorá sa pohybuje ani nie tak plávaním, ako poskakovaním. Vyzerá ako prízrak z drogovej halucinácie. Histiophryne psychedelica.
Charakteristika a správanie. Novoobjavená ryba Histiophryne psychedelica patrí do radu čertotvarých (Lophiiformes) a čeľade anténovcovitých (Antennariidae). Obýva vody Bandského mora pri ostrove Ambon, koralové útesy. Dospelé jedince sú veľké iba približne ako ľudská päsť. Telo husto vzorované zebrovitými pásmi majú sťaby zo želatíny. Pokrývajú ho hrubé záhyby kože, aby sa ryba nezranila pri získavaní potravy, ktorú si hľadá v kútikoch a štrbinkách útesu, kde hrozia mimoriadne ostré výbežky koralov. Tvor má sploštenú hlavu s očami nasmerovanými dopredu. Vedci z toho usudzujú, že možno vidí binokulárne, tak ako ľudia. Zhrubnuté hrudné plutvy využíva ako nohy.
Unikátny pohyb. Zvlášť pozoruhodný je ale jej pohyb vo voľnejšom priestore. V podstate vtedy poskakuje, odrážajúc sa odo dna či povrchu útesu hrubými plutvami na bokoch tela. Súčasne vystrekuje vodu z malých žiabrových otvorov, čo ju posúva dopredu. Chvostom nekormidluje, ale skrúca ho do jednej strany. Ryba týmto nadobúda celkovo guľovitý tvar, ktorým pripomína nafúknutú gumovú loptu. Výtrysky vody využívajú na „štart" odo dna aj ďalšie anténovcovité a iné ryby, no ani u jednej sa dosiaľ nepozorovalo podobné poskakovanie, ako pri H. psychedelica.
Objav a identifikácia. Dospelého jedinca nezvyčajnej ryby s dopredu orientovanými, akoby ľudskými očami, prví zbadali v januári 2008 sprievodca a majitelia turistickej potápačskej firmy so základňou na Ambone. Prekvapivo vo frekventovanom prístave Ambonu, lebo, ako sa neskôr ukázalo, je dosť plachá. Snímky prebehli svetovými médiami. Rybu poslali na identifikáciu Theodorovi Pietschovi. Odvtedy potápači pozorovali veľký počet dospelých i mladých jedincov. Testy DNA ukázali, že ryba patrí do rodu anténovcovitých Histiophryne a je jeho tretím známym druhom. No zvyšné dva druhy sú voči nej sfarbené pomerne fádne. A navyše voči väčšine anténovcovitých a čertotvarých nemá návnady - tenké, na konci rozšírené výbežky vyrastajúce z čela. H. psychedelica to nerobí a celkove sa javí ako veľmi plachá. Už krátko po tom, čo ju potápači zbadajú, hľadá nový úkryt. Zrejme to je dôvod, prečo tak dlho unikala ľudskej pozornosti.
Farebné vzorovanie a oneskorené odhalenie. Napriek základnej skutočnosti, opäť na rozdiel od iných anténovcovitých, že farebne nesplýva s prostredím a zachováva si výrazné pásovité vzorovanie tela. Pásovanie každej ryby je navyše individuálne, podľa Rachel Arnoldovej akoby išlo o odtlačky prstov, takže vedci dokázali ľahko rozpoznávať rôzne jedince. Nedá sa ale vylúčiť, že ryba sa práve výrazným pásovaním predsa len usiluje splývať s prostredím a napodobňuje koraly. Farby a vzorovanie tela si však zachovávajú iba živé jedince. Preparáty v etanole rýchlo vyblednú, už za niekoľko dní. Vysvetľuje to kuriózna skutočnosť - Theodore Pietsch dostal dva exempláre tejto ryby už v roku 1992. Pochádzali zo zásielky živých rýb z Bali a pôvodne mali nezvyčajné sfarbenie a odosielatelia ich nazvali „esovité čerty". No sprievodné fotografie boli nekvalitné a kým exempláre dorazili, už boli prakticky biele. Keď sa na ne teraz pozrel cez mikroskop, zhadal pásovanie. Sedemnásť rokov mal v zbierkach neznámy druh ryby a neuvedomil si to!
Liga a dopady ligulózy na Oravskej priehrade
Ligulóza na Oravskej priehrade. Oravská priehrada spolu s riekou Oravou patrí k našim najkrajším vodám. Dovolenka a lov rýb na Oravskej priehrade má vždy svoje jedinečné čaro. A to nielen pre hojnosť rýb, ale najmä pre svoje prekrásne zachovalé okolie, prírodu, množstvo tichých zátok… A ako bonus ponúka z jednej strany úžasný výhľad na Roháče v Západných Tatrách a na druhej strane na majestátnu Babiu horu. Ďalšie bohatstvo skrýva Oravská priehrada pod vodnou hladinou. Sú to kapitálne šťuky, zubáče, bolene, kapry alebo ostrieže. Hlavne šťuky a zubáče dorastajú do trofejných rozmerov.
Rybárik loví rybu napadnutú ligulózou na Oravskej priehrade. Výskyt ligulózy. Už po ulovení niekoľkých kusov som bol nemilo prekvapený a zhrozený, podobne ako môj priateľ z Oravy. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že sú to larvy pásomnice Ligula intestinalis. Je to takmer celosvetovo rozšírený parazit rybožravého vtáctva. Ryba je len medzihostiteľom. Bežne sa vyskytuje na priehradných nádržiach, štrkoviskách, rybníkoch a iných väčších vodných plochách. Ale nie v takom množstve ako na Oravskej priehrade. Vývoj tejto pásomnice je pomerne zložitý a prebieha cez dvoch medzihostiteľov. Dospelé pásomnice cudzopasia v črevách rybožravých vtákov. Tie sú definitívnymi hostiteľmi liguly.
Životný cyklus parazita. Vo vode sa stávajú potravou pre prvého medzihostiteľa, malého kôrovca - napríklad cyklopa. Cyklopy sú bežnou súčasťou planktónu, ktorým sa ryby živia. Druhým medzihostiteľom sa stáva nedravá kaprovitá ryba, živiaca sa planktónom. Larvy liguly cudzopasia v čreve týchto rýb, z ktorého postupne prerastajú do telovej dutiny. V rybe sa larva vyvíja niekoľko mesiacov, rok, ba niekedy aj dlhšie. Za ten čas dosiahne väčšinou veľkosť dvadsať až štyridsať centimetrov. Ale v pleskáčoch z Oravskej priehrady sme zaznamenali larvy dlhé až jeden meter pri šírke tela okolo 1,5 - 2 cm!
Dôsledky pre ryby a vtáctvo. V jednej rybe môže byť aj niekoľko lariev, ktoré rastú, a tak brucho napadnutej ryby postupne abnormálne vydúvajú. Plynový mechúr prestáva plniť funkciu, je extrémne nafúknutý a rybu ťahá k hladine. Po čase sa ryba už ani nedokáže ponoriť, len bezbranne krúži na hladine, takže láka predátora - definitívneho hostiteľa. A tým je rybožravý vták, najčastejšie čajka alebo volavka. Základnou podmienkou výskytu ligulózy je dostatok rybožravého vtáctva. A toho je na Oravskej priehrade viac než dosť!
Správanie vtáctva pri love. Volavky často lovili choré pleskáče netradične - priamo z vodnej hladiny. Z výšky robili prudké nálety, inokedy pleskáče po hladine doslova naháňali. Niekedy si vybrali také veľké ryby, že ich takmer nedokázali vcelku skonzumovať. Čajky vyzobávali napadnutým pleskáčom najskôr oči a žiabre, aby im zabránili v úniku, a až potom sa pokúšali otvoriť brušnú dutinu. Menšie ryby konzumovali vcelku priamo na hladine, väčšie si prenášali na breh, kde ich ostrým silným zobákom porcovali.
Vplyv na hostiteľa a šírenie. Ligula väčšinou dokáže z hostiteľa vyťažiť energiu na svoj rast a zároveň ponechať rybu nažive čo najdlhšie, aby definitívny hostiteľ - rybožravý vták - mal dostatok času zloviť infikovanú rybu. Niektoré larvy však hostiteľa zabijú rýchlo. Príčiny rozšírenia ligulózy. Ligulóza je ochorenie vyskytujúce sa na stojatých vôd. Ďalšia zaujímavosť Oravskej priehrady sú dva ostrovy: Slanický ostrov umenia a Vtáčí ostrov. Tieto ostrovy ovplyvňujú hniezdenie vtákov a šírenie ligulózy. Kontroverzie okolo ochrany vtáctva. Veľké kolónie čajok bránia iným druhom vtáctva úspešne zvládať hniezdenie. Plány na výstavbu ďalšieho vtáčieho ostrova vyvolávajú diskusiu o dopadoch na ekosystém a šírenie ligulózy.
Ploché ryby a ich fascinujúca morfológia
Morský svet skrýva množstvo tajomstiev a jednou z najzaujímavejších adaptácií sú oči na jednej strane tela u platéz a kambal. Dve dominantné skupiny, ktoré sa vyvinuli touto cestou, sú platézy a kambaly. Obidva typy ryb žijú na morskom dne, kde ich telá a oči slúžia ako efektívne maskovanie a love potravy.
Anatómia plochej ryby. Platézy a kambaly majú jedinečnú morfológiu. Platézy začínajú ako symetrické ryby a postupne počas vývoja jedna strana tela vyvinie oko do polovice tváre. Druhá strana sa zosvetlí a stratí pigment. Oči sú na jednej strane hlavne orientované nahor, čo im umožňuje loviť z útrob dna bez potreby pohybu celej hlavy. Takto získavajú mimikry a dokonale splývajú s prostredím.
Raja ako príklad plochej ryby a ďalšie zaujímavosti. Raja, podobne ako ďalšie plochej ryby, využíva široké plutvy na pohyb po dne a maskovanie. Vĺna evolúcie ich posunula k asymetrii očí a telu, ktoré je často zahrabané v piesku. Viacero druhov, ako napríklad pleskáč, sa stali modelom pre štúdium adaptácií na život na dne.
Ekologické a evolučné hľadisko. Evolúcia asymetrie platéz je zaujímavá kapitola: zmeny v hlave a telesných štruktúrach sa šíria ako súčasť integrovanej signalizačnej siete. Fylogenetické štúdie a 3D morfometrické modely ukazujú, že platézy sú oveľa viac integrované ako nesploštené ryby. Dôsledky sú pre biológiu fascinujúce: asymetria prináša výhodu pri love a skrývaní, no zároveň vychádza z komplikovanej evolučnej cesty.
Praktické poznámky a kulinárske poznámky k kambalej veľkej
Kambala veľká (Scophthalmus maximus) je výrazná platýsová ryba s typickým zahrabaním v dne. Oči sú na jednej strane tela a jej mäso je pevné, belostné a vysoko cené v kulinárstve. Je vhodná na varenie, pečenie, grilovanie, dusenie a sous-vide. Jej jedinečná textúra a chuť umožňujú jemné dochutenie napríklad bielym korením, citrusovou šťavou, bielym vínom, bylinkami a ľahkými omáčkami. Mäso kambaly si vyžaduje skladovanie v chlade a rýchle spracovanie, aby si zachovalo svoju kvalitu a hodnotu minerálov, najmä jódu.
Všeobecný význam plochej ryby v ekosystéme. Ploché ryby, ako raja a platézy, sú kľúčovými hráčmi na morskom dne, pomáhajú udržiavať rovnováhu v ekosystéme a predstavujú dôležitú súčasť potravinového reťazca, dávajúce mäso a vyhľadávané trofeje pre rybárov. Svetové úlovky týchto rýb predstavujú významný podiel v ekonomike rybolovu a kuchárstve po celom svete.
Záverečné poznámky o zrakovej adaptácii v hlbinách
V mori existujú mnohé fascinujúce adaptácie. Jednou z najnápadnejších je systém očí na jednej strane u platéz a kambal, čo umožňuje efektívne loviť a skryť sa na dne. Iné morské živočíchy, ako kambaly a platézy, predstavujú ukážku evolučného zázraku, ktorý kombinuje anatómiu, ekológiu a ekologický význam v jedinom komplexnom príbehu.
Psychedelica of the Ashen Hawk - Trailer
V prípade potreby možno pridať tabulku s údajmi o konkrétnych druhoch platýsov a ich geografickom rozšírení, ale aj o kľúčových parametroch ligulózy na Oravskej priehrade a ich dopade na ekosystém.