Neprirodzene teplú, vetchú ruku - súčasť tela, na ktorej je žalostný pohľad - drží nežne blízky človek, akoby chcel ešte na chvíľu zastaviť čas a udržať chorého v pozemskom svete. Takto si pamätajú prirodzený odchod blízkeho človeka tí z nás, ktorí boli jeho svedkami. Ide to ale aj inak.
Nelegálne užitie samovražednej kapsuly Američankou, ktorá už nechcela ďalej bojovať so svojou nevyliečiteľnou chorobou, opäť rozvírilo diskusiu okolo asistovaných samovrážd. Okrem Švajčiarska je možné požiadať o pomoc so smrťou ešte v Belgicku, Rakúsku, Španielsku, Holandsku, Portugalsku, Luxembursku a za určitých podmienok aj v Nemecku. Práve do Švajčiarska ale mieria ľudia s jednosmernou letenkou najčastejšie.
Nemusí to tak ale byť vždy. „Sme nezisková organizácia. Ten, kto má málo peňazí, má právo na výnimku pri využití služieb. Niektorí naši členovia platia poplatky z filozofických dôvodov, aj keď sú zdraví. Iní zas sú vážne chorí a premýšľajú, ako odísť,“ opísal v rozhovore pre Český rozhlas Silvan Luley, právnik švajčiarskej organizácie Dignitas, ktorá je jedným z najznámejších poskytovateľov VAD a samovrahom asistuje od roku 1998.
Uchádzač o smrť je na vážnosť svojho úmyslu v rámci celého programu opakovane dotazovaný.
Veda vs. vôľa
Každý, kto sa rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život, sa najprv musí zaregistrovať v organizácii, ktorá poskytuje asistenciu. K žiadosti priloží svoj životopis, zdravotnú dokumentáciu a predstavy o odchode zo života, ako aj usporiadanie posmrtných záležitostí. U organizácie Dignitas prejde záujemca o odchod zo života najprv niekoľkomesačným obdobím konzultácií s odborníkmi, počas ktorých musí opakovane potvrdiť svoju vôľu asistovanú samovraždu podstúpiť. Naposledy sa tak deje tesne pred výkonom.
Podľa odborného časopisu BMJ Journals netrpí zhruba 21 % ľudí, ktorí sa uchádzajú o asistovanú samovraždu, nevyliečiteľnými chorobami a k asistovanej samovražde ich vedú iné dôvody. Právnik Dignitas však v vyššie spomenutom rozhovore tento údaj do istej miery dementoval: „Smrtiaca látka, ktorú používame, môže predpísať len nezávislý lekár. A ten to neurobí, ak pacient nemá nejakú vážnu diagnózu.“ Tým je nastolené ďalšie chúlostivé téma: otázka lekárskej etiky. „Čo to vlastne znamená liečiť? Uzdravovať? Lekár má ľuďom pomáhať,“ odpovedá si sám na rečnícku otázku právnik Dignitas.
Na druhú stranu, spoločnosť Dignitas v niekoľkých prípadoch asistovanej samovraždy experimentálne vyskúšala zadusenie človeka pomocou hélia. Napríklad v Holandsku je výslovnou podmienkou absolvovania asistovanej samovraždy „neznesiteľné utrpenie bez vyhliadky na zlepšenie“. Podobné pravidlo platí aj v Rakúsku a ďalších krajinách.
Do návodu, ako sa dostať k asistovanej samovražde, patria aj praktické rady. Dozviete sa, aké aerolinky lietajú na najbližšie letisko, ako sa najľahšie dostanete do miesta, kde je samovražda realizovaná, a kde je dobré si zarezervovať hotel na pobyt pred samotnou „operáciou“. Privilégium človeka rozhodnutého pre neprirodzenú smrť je možnosť určiť si presný deň odchodu zo života.
Zatiaľ čo u občanov krajiny, kde je VAD poskytované, zvyčajne pracovníci sprostredkujúcej organizácie navštívia klienta v jeho domove, cudzincom je služba poskytnutá v sídle organizácie alebo v prenajatom byte, kam sa na základe predchádzajúcej dohody dostaví v určenú dobu sám alebo so svojím sprievodom.
Ako prebieha asistovaná samovražda a koľko stojí
Na mieste už všetko prebieha pomerne rýchlo. Klient je uvedený do pokojnej miestnosti, kde si ľahne na lôžko a zvyčajne mu je podaný prípravok zamedzujúci zvracaniu, aby všetko prebehlo, ako má. Po pozitívnej odpovedi na poslednú otázku ohľadom vôle skutočne spáchať samovraždu vypije „pacient“ zvyčajne barbiturát pentobarbital sodný primiešaný do vody alebo ochuteného nápoja.
Kľúčové z právneho hľadiska je, aby si prípravok iniciujúci zastavenie životných funkcií bol človek do tela schopný vpraviť sám, t. j. vypiť nápoj s jedom alebo napríklad aktivovať kvapkanie roztoku do žily. V opačnom prípade by išlo o eutanáziu, teda zbavenie života inou osobou, nie samovraždu.
Po smrti je poskytovateľ služby asistovanej samovraždy pripravený postarať sa o zosnulého a zariadiť všetky formality tak, ako to poznáme aj v prípade prirodzenej smrti. Záleží samozrejme na predchádzajúcej dohode, resp. Tieto „príspevky“ vyjdú potenciálneho samovraha so záujmom o „kompletný servis“ priemerne na 10 000 švajčiarskych frankov, čo je v prepočte necelých 250 000 korún.
V Česku nie
V Českej republike je asistovaná samovražda nelegálna. Akákoľvek pomoc pri samovražde je považovaná za „účasť na samovražde“ podľa trestného zákonníka, a to aj v štádiu pokusu. Eutanázia, t. j. usmrtenie na žiadosť, je u nás trestaná ako vražda.
Francúzsky spisovateľ Jean Teulé, obdivovateľ prekliatych básnikov a milovník čierneho humoru, si nemohol priať lepší vstup na český trh. V knihe Potreby pre samovrahov totiž čitateľom servíruje rovno návod na ich vlastnú smrť. Jean Teulé (1953) sa románovej tvorbe začal venovať až v deväťdesiatych rokoch. Predtým sa živil ako autor komiksov a televízny scenárista. Celý život mal blízko aj k filmu, jeho priateľkou je francúzska herečka Miou-Miou a príležitostne si zahrá aj on sám. Podľa jeho literárnych predlôh tiež niekoľko filmov vzniklo.
Na animované spracovanie teraz čakajú aj Potreby pre samovrahov (francúzsky Le Magasin des suicides, Julliard, 2007). Vplyv komiksu a filmu je z knihy cítiť od prvých strán. Nielen preto, že hlavné postavy z podivínskej rodiny Neužilovcov nápadne pripomínajú Adamsovcovcov. Po dome im síce nechodí odseknutá ruka, zato majú inú záľubu - predávajú potreby pre samovrahov. S živnosťou rodičom pomáhajú ich tri deti - anorektický Vincent, zakomplexovaná Marilyn a benjamínik Alan.
Posledne menovaný sa narodil „omylom“, keď rodičia testovali deravý prezervatív pre ľudí, ktorí chcú umrieť na pohlavnú chorobu. Toto nechcené dieťa napriek tomu oplýva nezlomným optimizmom, ktorý lezie na nervy nielen príbuzným, ale predovšetkým zákazníkom. Marné mu maminka opakuje, aby im nehovoril na zhromaždenie, ale zbohom, pretože sa už nikdy nevrátia. V obchode si totiž na svoje príde každý - pre dámy sa ponúka niekoľko druhov jedov, pre pánov guľky do brokovnice, pre dobrodruhov cementové tvárnice sťahujúce ku dnu a pre deti špeciálne otrávené bonbóny. Len jeden z dvoch je ale smrteľný, pretože „zákon vyžaduje, aby sa deťom nechala šanca na prežitie.“
Nespočet vynálezov, za pomoci ktorých môže človek dobrovoľne odísť zo sveta, patrí k najsilnejším stránkam knižky. A tiež k najhumornejším. Čitateľ len žasne nad tým, aké ďalšie a ďalšie samovražedné metódy je autor schopný vymyslieť. Za originálnym nápadom a scénkami sršiacimi čiernym humorom však pokrivkáva samotný príbeh. Hlavnú úlohu v ňom hrá syn Alan. Jedenásťročný kučeravý blondiak, ktorý si namiesto pohrebných pochodov radšej púšťa veselé pesničky, svojou radosťou postupne nakazí všetkých okolo seba. A dni rodinného podniku založeného na smútku sú zrazu zrátané.
Ani prekvapivý zvrat na konci príbehu ale nezabráni dojmu, že spisovateľ len dotvára omáčku k dobre vykreslenému prostrediu, postavám a nápadu, o ktoré mu zjavne ide v prvom rade. Jednoduché vyjadrovanie a zábavný námet s príchuťou čierneho humoru napriek tomu robia z Potrieb pre samovrahov čitateľné dielo, hoci môže ku koncu prísť sklamanie. Originálny nápad a počiatočné nadšenie pomaly vyprchá a nedokáže utiahnuť skomierajúci príbeh až do finále. O to viac môžeme dúfať, že námet bude lepším materiálom pre filmových tvorcov. Z Teulého postáv s ich charakteristickým sarkastickým prejavom a zo situačnej komiky budú môcť vyťažiť pre animované stvárnenie viac, než sa podarilo v literárnej podobe.
Jean Teulé oslávi 26. februára 59. narodeniny. Nezostáva než mu popriať slovami „jeho“ rodiny Neužilovcov: „Všetko najlepšie!“
Pomoc pri myšlienkach na samovraždu existuje
Svetový deň prevencie samovrážd je dňom a príležitosťou na celom svete hovoriť o samovraždách, prevencii a možnostiach pomoci. Spustili sme Krízovú linku pomoci pre všetkých ľudí, ktorí sa ocitli v kríze v súvislosti s pandémiou COVID-19. Rovnako ako pri sebapoškodzovaní alebo poruchách príjmu potravy, aj pri samovraždách platí, že informácia, ktorú si dieťa alebo dospievajúci prečíta na internete, nestačí k tomu, aby sa pokúsil o samovraždu.
Príčiny a následky sú v inom poradí - tínedžer, ktorý sa niečím ťažkým vo svojom živote trápi, rozmýšľa o smrti, si začne vyhľadávať informácie o samovražde aj na internete. Kým človek dospeje k rozhodnutiu zabiť sa, veľa o tom rozmýšľa a tiež vysiela do svojho okolia varovné signály, akési volania o pomoc. Hovorí o nezmyselnosti života, o tom, že by sa najradšej zabil, zvažuje pre a proti, prehodnocuje svoj život a svoju minulosť.
Deti a dospievajúci vysielajú tieto signály nielen v reálnom svete, ale aj na chatoch a fórach na internete. Píšu o svojom trápení a smútku, chcú, aby si ich niekto všimol a vypočul. Niekedy pre nich môže byť aj reakcia a povzbudenie na internete pomocou, potvrdením, že aspoň niekomu na nich záleží. Na internete môžu tiež nájsť aj stránky, ponúkajúce poradenstvo alebo kontakt na odbornú psychologickú pomoc.
Príklady zo života
Veľká Británia, 2007. Kevin Neil Whitrick, shyboy_17_1, bol pravidelným návštevníkom chatovacej miestnosti. Zároveň sa stal prvým človekom, ktorý spáchal samovraždu online, obesil sa. Ostatní návštevníci chatu sledovali prenos cez webkameru a niektorí ho pri jeho čine povzbudzovali.
Slovensko, 2010. 20-ročná Lucia dlhodobo trpela depresiami, neúspešne sa pokúsila o samovraždu. Zistila, že ona sama sa zabiť nedokáže, príliš sa bojí toho, že by sa jej to nepodarilo. Veľmi rada preto prijala návrh Mateja Č., s ktorým sa zoznámila na internete. Ten jej ponúkol, že ju zabije tak, aby nič necítila. Cez chat sa dohodli na všetkých podrobnostiach a presnom dátume stretnutia. Posledný rozhovor má dátum 1. septembra 2010. O deň neskôr, po stretnutí s Matejom Č., Lucia zmizla. Jej telo našla polícia 15. októbra.
Zpovědnice. Webová stránka, kde si ľudia anonymne zdieľajú skúsenosti so samovraždou. Hľadajú bezbolestné spôsoby, ako zomrieť, hľadajú niekoho, kto by zomrel s nimi. Tú stránku som na internete objavil náhodou. Hľadal som význam slova spoveď a objavila sa spoveď. Webová stránka, kde si ľudia zdieľajú skúsenosti so samovraždou. Hľadajú bezbolestné spôsoby, ako zomrieť. Hľadajú niekoho, kto by zomrel s nimi. Nadávajú si, povzbudzujú sa k samovražde aj proti nej. Vydesilo ma, že vôbec niečo také existuje. Návody, ako zomrieť. Tak búrlivé diskusie o spôsobe smrti. Toľko volaní o pomoc. Toľko bezmocnosti, tápania a chuti proste to všetko ukončiť.
4 samovraždy denne
Počet ľudí, ktorí si v Česku siahnu na život v posledných rokoch rastie. Rovnako ako vo väčšine krajín Európy. Denne si u nás siahnu na život štyria ľudia.
Zpovědnice, alebo poradňa? V náhlom vzplanutí som napísal na zpovědnici výzvu, že ak by niekto chcel, môžeme si popovídat. Zaznamenať pocity a zámery. Možno to bude fungovať ako terapia… Kolegovia ma potom začali odhovárať, že taká výzva by mohla urýchliť rozhodovanie tých ľudí a že im napadne demonštrovať samovraždu priamo pred mikrofónom. To ma vydesilo ešte viac, preto som navštívil odborníka, psychiatra Martina Jarolímka. Prekvapil ma. Keď to zjednoduším, povedal: Kto si chce poviedať, zatiaľ to neurobí. A tak vznikol dokument Ahoj, chci umřít.
Ona a On. Na výzvu reagovali štyria ľudia. Popovídat si a toto rozprávanie natáčať sa rozhodli dvaja. Denisa a Václav. Obaja okolo štyridsiatky. Ona nezamestnaná a hľadajúca vlastné miesto v živote. On výtvarník a ilustrátor, ktorý sa zadlžil a roztočil špirálu exekúcií. Obaja vnímajú ako krajnú možnosť vyriešenia svojich problémov odchod zo života. Obhajujú dôvody pre tento čin. U seba. Nič nevnucujú. Sú zvláštne vecný, vlastne pochopiteľný. A kladú otázky. Prečo spoločnosť, ktorá vie byť ľahostajná k tisícom chudobných, starých, nemohúcich, k bezdomovcom, u nás aj vo svete, toľko odsudzuje samovraždy? Bojí sa ich a štítí, nehovorí o nich, nerieši ich.
Mikrofón ako novodobá spovednica. Denisa aj Václav majú vlastné dôvody na samovraždu a v dokumente ich postupne odkrývame. Rozhlasový dokument samozrejme nie je platforma na vyriešenie takýchto problémov, ale môže na ne poukázať. Ktoré to sú, prezrádzať nebudem. Ani vývoj oboch aktérov počas natáčania. Preto ani neprezradím koniec, vyústenie dokumentu. Zaujímalo ma len, prečo sú ľudia, ktorí na webovej stránke hľadajú spôsoby k samovražde, ako veľmi rozšírený jav to je a čo sa s tým vlastne dá vôbec robiť, keď sa o takýchto javoch veľa nehovorí. Asi hovoriť. Médium verejnej služby je práve tým médiom, myslím si, ktoré takúto úlohu má.
Príčiny samovrážd
Hlavnou príčinou samovrážd je komplexná súhra rôznych rizikových faktorov, ktoré sa v daný moment prejavia. Uvádza sa, že až u 90 % samovrážd možno identifikovať duševné ochorenie, väčšinou depresia, ale aj iné choroby, napríklad schizofrénia. Ďalej hrá rolu nejaká ťažká životná situácia, napríklad teda aj finančná tieseň alebo strata zamestnania, uvádza sociálny psychiater z Pražského psychiatrického centra Petr Winkler. A dodáva: „Excesívny je u nás počet samovrážd v neskorom veku. A stále tiež dochádza k významnému nárastu v pomere počtu samovrážd u mužov.“
Samovražda (latinsky suicidium, čo je termín odvodený od sui caedere, teda zabiť sám seba) je vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života. Pre mnohých ľudí zostáva téma samovraždy tabu a boja sa o ňom hovoriť. Mnoho z nás nemusí vedieť, ako reagovať, keď niekto o samovražde hovorí. Možno by sme chceli pomôcť, ale nevieme ako. Je to ťažká téma, o ktorej je dôležité hovoriť otvorene.
Samovražda sa väčšinou nestane z ničoho nič, môžu ju predchádzať varovné signály. Je dôležité vedieť, ako vyzerajú a čo robiť v chvíli, keď sú u niekoho zachytené. Samovražda býva reakciou na ťaživú životnú situáciu a stratu zmyslu života. Samovražedné konanie je komplikované a zvyčajne nie je len jedna príčina vedúca k samovražde, skôr ide o kombináciu niekoľkých dôvodov. Môžu sa spojiť nepríjemné životné udalosti so známymi rizikovými faktormi, ktoré zvyšujú túžbu po ukončení života. Až u 90 % ľudí, ktorí ukončia svoj život samovraždou, sa na pozadí objavujú psychické problémy, potenciálne liečiteľné.
Samotnej samovražde väčšinou predchádza dlhodobý proces s určitým vývojom, ktorý zahŕňa širokú škálu samovražedného správania. Zvyčajne sa najprv objavujú silné pocity bezmocnosti, beznádeje a veľká psychická bolesť. Mnoho ľudí, ktorí o samovražde premýšľajú alebo sa o ňu pokúsia, hľadá primárne práve úľavu od tohto vnútorného utrpenia.
Čo predchádza samovražde, je možné si predstaviť ako vedľa uvedenú pyramídu. Na jej základe sú stresové faktory a nepriaznivé životné situácie, ktoré v menšej či väčšej miere zažíva každý človek. Rôznou kombináciou rizikových faktorov, ťažkých životných situácií a napr. nedostatku podpory môže dôjsť k rozvoju samovražedných myšlienok, ktoré sa zaoberajú smrťou, môžu byť rôzne intenzívne a rôzne konkrétne, nutkavé či ťažko odkloniteľné. Keď sa myšlienky prehlbujú, môžu prechádzať do samovražedných tendencií, ktoré sa vyvíjajú od počiatočných úvah o samovražde až k rozhodnutiu o realizácii samovražedného úmyslu. Samovražda sa zrazu stáva reálnou možnosťou a prichádza na rad plánovanie samovraždy, kedy človek už premýšľa nad tým, kedy, kde a ako by si svoj život vzal.
V minulosti sa už rad ľudí snažila samovražde porozumieť, existuje tak rad teórií. Teória beznádeje (Aaron T. Beck) - kľúčovým konceptom je beznádej ako centrálny rizikový faktor samovraždy. Durkheimova sociologická teória samovraždy - Durkheim rozlíšil 2 typy samovrážd podľa miery integrácie a regulácie v spoločnosti: 1) egoistická (nedostatok spolupatričnosti), 2) altruistická (prílišná integrácia), 3) anomická (strata noriem) a 4) fatalistická (nadmerná kontrola, bezvýchodiskosť). zúženie subjektívneho priestoru - ide o tzv.
Samovražda sa nevyhýba ani deťom a dospievajúcim. Toto vývojové obdobie prináša nové výzvy a špecifické riziká. Ak Vy sami zažívate samovražedné myšlienky, nezostávajte na to sami a nebojte sa požiadať o pomoc.
Varovné signály
Varovné signály sú spôsob, akým jedinec naznačuje, že si chce vziať život. Často ide o signál, že potrebuje pomoc, preto je dôležité ich poznať, vedieť ich rozpoznať a následne tiež podniknúť nejaké kroky. Prejavy samovražedného konania môžu byť u každého človeka trochu iné. Zvyčajne je možné pozorovať isté zmeny na úrovni prežívania, správania a v tom, čo a ako ľudia hovoria. Nie všetky prejavy sú postrehnuteľné, ak nemáme s daným človekom hlbší kontakt.
Človek hovorí o tom, že:
- chce zomrieť - hovorí veci ako: „Priala/prial by som si, aby som bol/a mŕtvy/á.“, „Kiežby som sa nikdy nenarodil/a.“
- chce spáchať samovraždu - hovorí veci ako: „Zabijem sa.“
- je pre ostatných len príťažou - hovorí veci ako: „Keby som nebol/a, nikomu by mi nechýbal/a.“
- cíti vinu alebo hanbu
- nemá pre čo žiť
- cíti neznesiteľnú bolesť
Riziko sa však môže objaviť u osôb, ktoré explicitne nevyjadrujú myšlienky alebo plány, nehľadajú prostriedky či nevykazujú samovražedné správanie, čo je dôležité si uvedomiť. Väčšina ľudí, ktorí si siahnú na život, vykazuje však viac varovných signálov, či už tým, čo hovoria či ako sa správajú. Je dôležité byť na pozore najmä ak sa človek po dlhom období depresie so samovražednými myšlienkami stane náhle šťastným. Okolie si často vydýchne, ničmenej je to naopak čas, kedy je potrebné byť obzvlášť pozorný. Môže to naopak znamenať, že sa rozhodol ukončiť svoj život ku konkrétnemu dňu, čím sa mu uľavilo.
Ak sa tieto varovné príznaky týkajú vás alebo niekoho, koho poznáte, vyhľadajte čo najskôr pomoc, zvlášť ak je toto správanie nové alebo sa v poslednej dobe zvýšilo. Viac o pomoci môžete nájsť tu.
Deti a dospievajúci
Deťom a dospievajúcim sa riziko samovraždy bohužiaľ nevyhýba. Prejavy samovražedného konania môžu byť iné ako u dospelých.
- Rizikové správanie (napr. zaoberanie sa otázkou ukončenia života (napr. zhromažďovanie prostriedkov k samovražde (napr. „Nič nemá zmysel. Nikomu na mne nezáleží.“)
- Hovorí alebo píše o samovražde (napr. priamo: „Chcem zomrieť.“ nepriamo: „Prajem si byť mŕtvy/á. Bolo by lepšie, keby som tu nebol/a. Kiežby som sa nikdy nenarodil/a.“)
Je potrebné pamätať na to, že nemusia byť prítomné všetky signály a že sa môžu objavovať v rôznej kombinácii. Každé dieťa sa prejavuje inak a základným vodidlom je významná zmena správania dieťaťa. Berte vždy všetky varovné príznaky vážne!
Ak u dieťaťa či dospievajúceho zaznamenáte niektoré z týchto signálov, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Viac o pomoci nájdete tu.
Rizikové a protektívne faktory
Rizikové faktory sú znaky, ktoré zvyšujú riziko výskytu či rozvoja samovražedného konania. Na druhej strane stoja tzv. protektívne faktory. Teda to, čo riziko samovraždy znižuje a čo človeka chráni. Všetky tieto faktory je možné nájsť na rôznych úrovniach: individuálnej (napr. genetické predispozície), rodinnej (napr. ako drží rodina pokope) či komunitnej (napr. čím viac.
Čím viac rizikových faktorov sa u jedinca vyskytuje, tým vyššia môže byť jeho zraniteľnosť k samovražednému konaniu. Napriek tomu prítomnosť rizikových faktorov nemusí nevyhnutne viesť k samovražednému správaniu. Väčšinou ide o kombináciu týchto faktorov. Z hľadiska prevencie samovrážd je dôležité identifikovať rôzne rizikové a protektívne faktory, aby sa mohli nastavovať efektívne intervencie vedúce k zmierneniu rizika samovraždy a k zvyšovaniu odolnosti jedincov.
Medzi rizikové faktory často patria:
- Predchádzajúci pokus o samovraždu
- Samovražda v rodine
- Duševné ochorenie (najčastejšie sa jedná o afektívne poruchy, napr. depresia či bipolárne poruchy, poruchy osobnosti, napr. emočne nestabilná porucha, ale aj o závislosti na psychoaktívnych látkach)
- Telesné ochorenie
- Škodlivé užívanie alkoholu či iných návykových látok
- Strata zamestnania, finančné straty či dlhy
- Rozpad blízkeho vzťahu
- Nepriaznivé životné udalosti (trauma alebo zneužívanie, násilie, katastrofické udalosti)
- Osamelosť, pocity izolácie
- Nedostatok sociálnej podpory
- Diskriminácia (napr. u neheterosexuálnej populácie, utečencov, migrantov či väzňov)
- Dostupnosť prostriedkov na vykonanie samovraždy
Protektívne faktory
Protektívne čiže ochranné faktory môžu pomôcť jednotlivcom vyrovnať sa s obzvlášť obtiažnymi okolnosťami a minimalizovať riziko samovraždy. Identifikácia takýchto faktorov je nevyhnutnou súčasťou hodnotenia rizika samovraždy a môže slúžiť na hľadanie a posilňovanie nádeje u ľudí, ktorí zažívajú samovražedné myšlienky či tendencie.
Štatistiky
700 000 ľudí. Každoročne si na celom svete vezme život 700 000 ľudí a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie to predstavuje viac ako polovicu všetkých násilných úmrtí. Odhaduje sa, že na každú dokonanú samovraždu pripadá až 20 pokusov. Predchádzajúci pokus o samovraždu výrazne zvyšuje riziko samovraždy. Celosvetová miera samovrážd je u mužov viac ako dvakrát vyššia ako u žien. Vo veku 15-24 rokov je samovražda príčinou viac ako štvrtiny všetkých úmrtí.
Podľa Českého štatistického úradu si v roku 2022 v Českej republike vzalo život 1302 osôb. Znamená to, že na každých 100 tisíc obyvateľov pripadá 12 samovrážd.
tags: #rychla #a #bezbolestna #samovrazda