Frazéma (frazeologická jednotka, frazeologizmus) je základná jednotka frazeologického systému jazyka, ide o špecifický typ ustáleného spojenia vyznačajúci sa hovorovosťou, obraznosťou a nerozložiteľnosťou významu (idiomatickosť).
Čo sú frazeologické jednotky a ako vznikajú
Frazémy môžu v jazyku vzniknúť viacerými spôsobmi: významovým prehodnotením a ustálením voľného syntagmatického spojenia (klepnúť si po prstoch kladivom - klepnúť niekomu po prstoch a zabrániť vykonať nedovolený čin); prehodnotením ustáleného nefrazeologického výrazu (bod mrazu ako termín - bod mrazu ako frazéma); odvodením od existujúcich frázém (tichá voda brehy myje o činnosti a o človeku).
Pri frazeológii je ustaľovací proces spontánny a vzniká najmä v bežnom hovorenom jazyku. Vo výkladových slovníkoch sa uvádzajú s výkladom na konci heslovej state za osobitným znakom ● (KSSJ, 2003, s. 33).
Klasifikácia frazém podľa obsahu
Podľa obsahu rozlišujeme:
- frazeologické zrasty - celkový význam sa úplne odlišuje od významu jednotlivých slov; bývajú ťažko preložiteľné doslova, často idiómy (napr. mucha mu sadla na nos, streliť capa, maľovať čerta na stenu).
- frazeologické celky - ich celostný význam je čiastočne motivovaný a môže súvisieť s významom niektorej zložky; napr. držať jazyk za zubami, brúsiť si zuby, karta sa obrátila, ťahať za jeden povraz, vodiť niekoho za nos, lepiť sa na päty.
- frazeologické spojenia - jeden zo slov má svoj lexikálny význam, ostatné majú prenesený význam (metaforický); napr. prepásť príležitosť, prvá lastovička, dostať sa do slepej uličky, roniť slzy, biela káva, vyvaľovať oči.
- ustálené prirovnania - pozostávajú zo 3 plnovýznamových zložiek a 1 gramatického výrazu, napr. biela ako ľalia (číta sa: biela a ľalia so spojkou ako); často sa priľnú aj operátory ako, sťa, než, ani.
- frazeologické výrazy - zložky majú svoj základný význam, ale spojenie ako celok je ustálené; býva viacslovné (napr. sivá ekonomika, čierna skrinka) a môžu mať aj voľné prvky.
- frazeologické združeniny - opisujú gestá (napr. pokrčiť plecami, mávnuť nad niekým rukou).
Podľa pôvodu a zdroja
Podľa pôvodu sa rozlišujú frazeologizmy prevzaté z antiky, Biblie, dejín spoločnosti, literárnych diel, rozprávkového sveta a ľudovej slovesnosti, remesiel či záujmových činností. Napríklad Damoklov meč, Achillova päta, či potom pojmy ako Potemkinove dediny alebo Columba/Columbovho vajce.
Štýlistické využitie ustálených viacslovných pomenovaní: frazémy sú štylisticky príznakové a používajú sa v publicistickom, umeleckom aj hovorovom štýle. V umení sa používajú na štylizáciu hovorovosti alebo jazykovú charakteristiku ľudového typu.
Subkategórie a špeciálne typy
Medzi špecifické typy patria:
- paremíe - príslovia a porekadlá; majú gnómický (nadčasový) obsah a didaktický charakter;
- parémie rozdelené podľa funkcií: príslovie (didaktický výrok), porekadlo (ustálené konštatovanie s obrazným výkladom), úslovie (dvojčlenné spojenie so spojivami vzniknuté reduplikáciou alebo synonýmami), pranostika (predpoveď počasia);
- úslovia - zložené z dvojčlenných spojení alebo z viacnásobných spojení; často menia čas a gramatiku;
- príslovkové výrazy a pranostiky; príslovia a porekadlá majú odlišný status a použitie v kontexte.
Pôvod frazeologizmov a ich vývin
Najčastejšie frazeologizmy vznikli z voľných spojení slov, ktoré sa ustálili a získali nový, frazeologický význam s expresívnym príznakom. Mnohí výskumníci sledujú, že zdroje sú veľmi početné: Biblia, antika, biblické a literárne citáty, ľudové skúsenosti a história spoločnosti. Proces frazeologizácie odráža dejiny spoločnosti a jej kultúrne zvyklosti v danom období.
V súčasnosti sú frazeologické jednotky často často replikované aj v titulkoch a médiách, čím sa frazeologizmy udržiavajú a aktualizujú, napríklad „Achillova päta“, „Damoklov meč“, alebo moderné aktualizácie ako „fast-food náš každodenný“ alebo „topánky naše každodenné“. Jazykovedci tiež skúmajú hranicu medzi spisovným a hovorovým výkonom frazeologizmov a ich adaptáciu v súčasnom jazyku.
Faktory a zaujímavosti
Niekedy vznikajú špecifické rodinné či pracovné frazeológie, ktoré sa šíria v rámci jedného kolektívu. Fenomén rodinnej frazeológie opisuje spojenia, ktoré poznajú len zainteresovaní a ktoré vznikli z určitej situácie. Rôzne príbehy a historky spojené s frazeologizmami ilustrujú, ako jazyk reaguje na kultúrne a sociálne zmeny.
Práca J. Mlaceka a ďalších lingvistov ukazuje, že pochopenie pôvodu a vývoja frazeologizmov je kľúčom k pochopeniu jazyka ako odrazu spoločnosti a histórie. Výskumy tiež potvrdzujú, že hranice medzi frázou, frazeológickym výrazom a frazeologickým konštruktom nie sú vždy ostré a často sa prelínajú.
Stručný prehľad dôležitých pojmov
- frazeologizmus - ustálený spoj s preneseným významom, často expresívny a obrazný
- frazeológia - študijná disciplína venovaná frazeologickým jednotkám
- paremiológia - v užšom zmysle študuje príslovia a porekadlá
- parémiá - skupina útvarov s gnómickým alebo obrazným významom
- subfrazémy - kratšie frazeologické jednotky, ktoré nemajú plnovýznamové slovo
- frázeotextémy - frazémy v konkrétnom textovom kontexte
Záver
Frazémy a frazeologické jednotky predstavujú zhustené dejiny spoločnosti a kultúry, ktoré sa odrážajú v jazyku. Ich pôvod, vývin a rôznorodosť ukazujú, ako ľudia používali a používajú jazyk na vyjadrenie skúseností, hodnôt a postojov v rôznych časoch a prostrediach.