Rýchla poľná zelenina: Sprievodca pestovaním a kulinárskym využitím

Tieto zdravé zeleninové recepty padnú vhod všetkým tým, ktorí majú chuť na niečo ľahšie a chcú do svojho jedálnička zaradiť viac zeleniny v chutnej podobe.

Zelenina je tiež skvelou prísadou do smoothies. Pripraviť si môžeš čisto zeleninové smoothie alebo skombinovať zeleninu s ovocím a semienkami.

Kvaka a okrúhlica - dve nenápadné koreňové zeleniny, ktoré si mnohí záhradkári mýlia, alebo ich úplne obchádzajú. O rozdieloch medzi nimi a praktických tipoch na pestovanie sme sa porozprávali s odborníkom na zeleninu, Ing. Gajdoštinom.

„Hoci sú kvaka aj okrúhlica príbuzné druhy, rozdiely medzi nimi sú výrazné a dôležité najmä z hľadiska ich využitia v kuchyni aj pri pestovaní,“ vysvetľuje Ing. Gajdoštin.

Rozdiely medzi kvakou a okrúhlicou

Kvaka - kapusta repková kvaková (Brassica napus var. napobrassica), známa aj ako turín (česky tuřín), karpeľ či runkla, vytvára väčší koreň guľovitého tvaru a vyznačuje sa jemne nasladlou chuťou.

„Je to zelenina, ktorú odporúčam najmä na zimné uskladnenie. Naopak, okrúhlica - kapusta poľná pravá (Brassica rapa var. rapa) je menšia, rýchlejšie dozrieva a má sviežejšiu, mierne pikantnú chuť. „Ideálna je na priamu konzumáciu.

Oba druhy majú podobné listy aj spôsob rastu. Rozdiel však spoznáte podľa tvaru a farby koreňa. „Kvaka má často vrchnú časť koreňa vystupujúcu nad zem a môže mať fialkastý nádych. Okrúhlica býva svetlejšia a viac guľovitá, bez vyčnievania,“ radí Gajdoštin.

Pestovanie kvaky a okrúhlice

Kvaku aj okrúhlicu sa oplatí siať priamo na hriadku. „Okrúhlicu odporúčam vysievať na jar aj v lete - jarné výsevy sú vhodné na skorý zber, letné zas na jesennú konzumáciu. Kvaka je ideálna na letný výsev s cieľom zberu na jeseň,“ odporúča odborník.

Dôležité je dodržať spon aspoň 25 × 30 cm pri kvake a menej pri okrúhlicii - stačí 15 × 20 cm.

Prečítajte viac: Petržlen nevzchádza? Skúsený zeleninár prezrádza, prečo je to tak a čo robiť, aby vám konečne vyšiel!

Kulinárske využitie

Chuťové rozdiely medzi oboma druhmi predurčujú aj ich kulinárske využitie. „Kvaka je výborná varená, dusená alebo ako súčasť kaší. Môžete ju kombinovať s koreňovou zeleninou, zemiakmi aj mäsom.

Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C, čo ich robí ideálnymi v zimnom jedálnom lístku. Ing. Gajdoštin.

„Kvaka aj okrúhlica sú v tomto smere ideálne. Rýchlo rastú, nevyžadujú zložitú starostlivosť a navyše ponúkajú chuťovú rozmanitosť, ktorá je v našich záhradách stále zriedkavá,“ uzatvára Ing. Gajdoštin.

Druhy zeleniny vhodné na pestovanie

S rastúcim záujmom o kvalitné a zdravé potraviny sa čoraz viac ľudí obracia k pestovaniu vlastnej zeleniny. Pestovanie zeleniny je činnosť, ktorá spája človeka s prírodou a umožňuje mu mať kontrolu nad tým, čo konzumuje. Či už máte rozsiahle pole alebo len malú záhradku, s trochou snahy a vedomostí si môžete vypestovať širokú škálu zeleniny.

Výber vhodnej zeleniny závisí od klimatických podmienok, typu pôdy a dostupného priestoru. Na Slovensku sa darí mnohým druhom zeleniny, vrátane koreňovej zeleniny, hlúbovín, plodovej zeleniny a listovej zeleniny.

Koreňová zelenina

Koreňová zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu. Medzi najčastejšie pestované druhy patrí:

• Mrkva: Dvojročná zelenina s podlhovastým koreňom, bohatá na provitamín A.
• Petržlen: Dvojročná rastlina s dužnatým koreňom, používaná ako koreňová zelenina a na vňať.
• Zeler: Dvojročná zelenina s buľvou, ktorá vyžaduje hlinité pôdy s dostatkom živín.
• Paštrnák: Koreňová zelenina s výhrevnými polohami a hlinito-ílovitými pôdami.
• Repa červená: Dvojročná zelenina s dužnatým koreňom, ktorá sa pestuje v rôznych odrodách.
• Reďkovka: Jednoročná zelenina s malou hľuzou, obľúbená pre svoju rýchlu rast. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
• Reďkev: Jednoročná alebo dvojročná zelenina s hľuzou, ktorá sa pestuje v rôznych farbách.
• Chren: Trváca rastlina s mohutným koreňom, používaná ako korenie a zelenina.
• Hadí mor: Trváca zelenina s klovitým koreňom.

Hlúbová zelenina

Hlúboviny sú veľmi náročné na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu.

• Kapusta hlávková biela a červená: Dvojročná rastlina s hlávkou, ktorá je dôležitým zdrojom vitamínov.
• Kel hlávkový: Dvojročná rastlina s kučeravými listami, vhodná na priamy konzum.
• Kel ružičkový: Dvojročná rastlina s ružičkami, ktoré sú konzumnou časťou.
• Kel kučeravý: Dvojročná rastlina s kučeravými listami, ktorá znáša aj silné mrazy.

Plodová zelenina

• Uhorky: (Cucumis) je rod rastlín, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Semená uhorky môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade.
• Paprika: (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú.

Listová zelenina

• Špenát: Väčšinou prvou jarnou zeleninou, ktorej zber môžeme predĺžiť pravidelným odtrhávaním mladých lístkov.
• Šaláty: Listové šaláty (napríklad kučeravý alebo ľadový), ktoré stihnú dozrieť do začiatku leta, teda do príchodu najhorúcejších dní. Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní - listový 7 týždňov, hlávkový 10 - 11 týždňov a rímsky 11 - 12 týždňov.

Príprava pôdy

Kvalitná pôda je základom úspešného pestovania zeleniny. Pôda by mala byť dobre priepustná, s dostatkom živín a humusu.

Jesenná príprava

Na jeseň je vhodné pôdu zrýľovať do hĺbky 25-30 cm a zapracovať do nej maštaľný hnoj alebo kompost. Maštaľný hnoj zarýľujeme hlboko. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jeseň hnojíme Thomasovou najneskoršie 2 týždne pred sejbou pridáme draselnú soľ a hneď, len čo pôda rozmrzne, dusíkaté vápno.

Jarná príprava

Na jar pôdu urovnáme smykovaním a prekypríme bránením. Pri jarnej úprave zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Dve tretiny dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie. Pre sejbu musí mať pôda dobrú štruktúru a musí byt utužená.

Výsev a výsadba

Zeleninu môžeme pestovať zo semien alebo z priesad. Pri výseve semien je dôležité dodržiavať správnu hĺbku a vzdialenosť medzi riadkami. Priesady vysádzame, keď majú 4-6 pravých listov.

Sejba semien

Vysievame čo najskôr, len čo to počasie a pôda dovolí. Vysievame do riadkov vzdialených 30 cm. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 10 gramov semena. Je výhodné pridať k osivu semeno značkovacej rastliny, najlepšie šalátu. Hneď ako značkovacia rastlina vyznačí riadky, plečkujeme. Priamej sejbe 1 kg/ha. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký.

Predpestovanie sadiva

Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.

Následná starostlivosť po výsadbe

Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.

Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.

Starostlivosť o zeleninu počas vegetácie

Počas vegetácie je dôležité zeleninu pravidelne zavlažovať, hnojiť a chrániť pred škodcami a chorobami.

Zavlažovanie

Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.

Hnojenie

Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby. Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín.

So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.

Už pri výseve semien nezabúdajte prisypať aj mykorhízne huby! Vaša úroda sa zmnohonásobí a plody budú väčšie a chutnejšie. Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Ale čo je dôležité - dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny - hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvky a vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto.

Zber úrody

Zber úrody je vyvrcholením celého procesu pestovania zeleniny. Zeleninu zberáme, keď je mladá a jemná.

Termín zberu

Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere. Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri.

Úroda

Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.

Pestovanie zeleniny po zbere prvej úrody

Po zbere prvej úrody v júni či júli je ešte stále dostatok času na to, aby sme na záhony vysadili rôzne druhy zeleniny. Na uvoľnené miesto môžete ešte vysievať redkvičku alebo listové šaláty, cviklu alebo kaleráb, mrkvu, fazuľu, pór alebo mladú cibuľku.

Zelené hnojenie

Ak máte v záhrade pôdu, ktorú využívať na pestovanie plodín nechcete, vysejte na toto miesto rastliny vhodné na zelené hnojenie. Napríklad facéliu, ďatelinu, lupinu alebo horčicu či pohánku. O tieto rastliny sa starať nemusíte, sú nenáročné na rast a pred koncom roka ich stačí pokosiť a zarýľovať do pôdy.

Zimné pestovanie v chránených priestoroch

V našich podmienkach je zimné pestovanie v chránených priestoroch ako sú skleníky alebo fóliovníky s dvojitou vrstvou možné, ale energeticky náročné. V takomto pestovateľskom prostredí je možné produkovať v priebehu neskoro jesenného, zimného a predjarného obdobia temer všetky druhy u nás pestovaných zelenín. V chránených priestoroch je v našich podmienkach zaužívané pestovať rýchlený hlávkový šalát, rýchlené rajčiaky pestované na opore, rýchlenú zeleninovú papriku, uhorky šalátovky s plodmi veľkosti 200 až 220 milimetrov, rýchlenú cibuľu alebo reďkovku. Medzi menej pestované druhy môžeme uviesť čakanku šalátovú.

Zakryté priestory na pestovanie zeleniny

Pareniská, fóliovníky a skleníky sú ideálne pre predpestovanie priesad a urýchlenie rastu zeleniny.

Pareniská

Dnes sa pareniská používajú málo a nachádzame ich len v pridomových záhradkách. Teplo produkuje maštaľný hnoj, ktorý je v parenisku pod vrstvou zeminy. Pestuje sa v nich skorá jarná zelenina - reďkovka, šalát a kaleráb - alebo slúžia na pestovanie priesad. Na jeseň sa využívajú predovšetkým na presadenie rodiacich jedincov plodovej zeleniny alebo pekinskej kapusty.

Fóliovníky

Patria medzi najrozšírenejšie zakryté priestory v záhradách. Môžu byť nevykurované alebo vykurované plynovými či elektrickými systémami. Často sa používajú len na predpestovanie priesad tých druhov, ktoré sa nepestujú z priamej sejby. Priame pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch je významné v jarnom období, keď si urýchlime niektoré druhy. Najčastejšie sú to skoré druhy šalátov, cibuľka, skorá mrkva, petržlen, kaleráb, reďkovka. Po nich sa sadia uhorky, paprika alebo rajčiaky. Ak sú fóliovníky vykurované, plodová zelenina sa sadí už v marci.

Skleníky

V záhradách ide väčšinou o malorozmerné skleníky. Sú to nákladnejšie, ale trvácnejšie zariadenia na rýchlenie a pestovanie od skorej jari do neskorej jesene. Nevykurované skleníky sa využívajú podobne ako fóliovníky. Vo vykurovaných, väčších skleníkových priestoroch, je možné pestovať dlhšie obdobie, nakoľko sú rastliny lepšie chránené pred skorými jarnými a neskorými jesennými mrazmi. Ich celoročné využitie je však limitované cenou energie na kúrenie a zlými svetelnými podmienkami v zimnom období. Dôsledkom je zhadzovanie kvetov, slabé nasadzovanie plodov, nevyhovujúca kvalita a nízke úrody.

Tipy a triky pre úspešné pestovanie zeleniny

• Pravidelné striedanie plodín: Pestovanie rovnakých plodín na jednom mieste po sebe môže viesť k vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb.
• Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, zabraňuje rastu buriny a chráni pôdu pred eróziou.
• Kompostovanie: Kompostovanie je skvelý spôsob, ako recyklovať organický odpad a získať kvalitné hnojivo pre zeleninu.
• Podpora biodiverzity: Pestovanie rôznych druhov rastlín a podpora užitočného hmyzu prispieva k zdravšej záhrade.
• Ekologické postreky: Používať dookola len postreky, či už tie ekologické, domáce alebo chemické nemá zmysel. Stále riešime iba prejav „choroby“ a nie jej podstatu.

Pór je možné s úspechom pestovať na všetkých hlbokých pôdach zásobených živinami a humusom. Najlepšie mu vyhovuje neutrálna pôdna reakcia. Nie je náročný na polohu, zaraďuje sa obyčajne do druhej trate. Pri pestovaní zo sadiva vysádzame sadenice sily stebla do rýh hlbokých aspoň 10cm, vzdialených 30 - 40 cm. Priamy výsev je možný od začiatku apríla do riadkov 50 cm vzdialených, cca 200.000 semien na hektár.

Pór zimný Elefant

ELEFANT - rýchlo rastúca odroda vhodná na prezimovanie na poli a zber od skorej jari. Rastlina vysoká 65 - 85 cm má rozkladité, tmavo zelené, silne srienisté listy. Konzumná časť stvolu je dlhá priemerne 10 cm, široká 3 - 6 cm, na priereze okrúhla, pevná. Dĺžku konzumnej časti môžeme predĺžiť prihrnutím stvolu. Vegetačná doba je 180 - 200 dní, zo 100 m2 je možné získať 300 - 500 kg trhových rastlín podľa zberového obdobia a pestovateľských podmienok.

Pór zimný Elefant je rýchlo rastúca odroda vhodná na prezimovanie na poli a zber od skorej jari. Rastlina vysoká 65 - 85 cm má rozložité, tmavo zelené listy. Konzumná časť stvolu je dlhá priemerne 10 cm, široká 3 - 6 cm, na priereze okrúhla, pevná. Dĺžku konzumnej časti môžeme predĺžiť prihrnutím stvolu. Vegetačná doba je 180 - 200 dní. Zbierame postupne od októbra až do jarných mesiacov následujúceho roku. Pór možno s úspechom pestovať na všetkých hlbokých pôdach zásobených živinami a humusom. Najlepšie mu vyhovuje neutrálna pôdna. Nieje náročný na polohu. Pri pestovaní zo sadby vysádzame sadenice v hrúbke stebla do rýh hlbokých aspoň 10 cm, vzdialených 30 - 40 cm. Priamy výsev je možný od začiatku apríla do riadkov 50 cm vzdialených.

Rýchlo rastúca zelenina

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto (a niekedy aj jeseň). V tomto článku vám prinášame 10 druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo.

Pomyselné prvé miesto obsadzujú ... reďkovky! Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať, a zberať po celý rok.

Reďkovky

Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm.

Lahodné reďkovky

• 'Poloneza' - skorá odroda, ktorá tvorí krásne šťavnaté buľvičky. Znáša aj nízke jarné teploty, naopak nerobí jej dobre teplo, pretože sa snaží miesto buľvičiek vytvoriť kvet. Je dobré ju vysievať buď od marca do apríla alebo až koncom júla do polovice augusta. Úrodu prináša za úctyhodných 30 dní.
• 'Lada' - guľatá červená reďkovka vyšľachtená pre celoročné pestovanie. Výhoda tejto odrody je, že nevybieha do kvetu a zároveň znáša aj nižšie teploty. Vo výbave vlastností jej patrí prím aj v odolnosti proti praskaniu buľvičiek. Úrodu prináša maximálne za 37 dní od sejby.
• 'Zlata' - odroda žltej reďkovky, ktorá nevybieha do kvetu, buľvičky nepraskajú a ani dužina nemäkne. Šupka je veľmi jemná a nepáli.
• 'Marabelle' - mohutná reďkovka vhodná aj na pestovanie v zakrytých priestoroch. Vyznačuje sa tvorbou takmer rovnakých buľvičiek krásnej červenej farby. Dužina nepraská a povrch je dobre odolný proti poškodeniu.
• 'Obor z Aspernu' - novinka medzi reďkovkami. Je to odroda vhodná na celoročné pestovanie, ktorá dobre znáša aj chladnejšie podmienky. Tvorí veľké, tvrdé buľvičky odolné proti praskaniu dužiny a tvorbe dutín.
• 'Teko' - najnovšia nehybridná veľmi skorá červená reďkovka vhodná do záhrady i do zakrytých priestorov. Má veľmi vyrovnané buľvičky s jemným korienkom. Listy sú krátke, bledo- zelené.

Chrumkavé šaláty

• 'Sunny' - rýchlorastúca odroda hlávkového šalátu, ktorej priamy vzrast uľahčuje zber. Má krásne zelené listy. Je rezistentná proti najčastejším chorobám šalátu. Nevybieha do kvetu.
• 'Sugess' - hlávkový šalát odolný proti vybiehaniu do kvetu, takže sa môže pestovať na jar, v lete i na jeseň. Vytvára veľké hlávky s výraznou zelenou farbou.
• 'Pražan' - odroda ľadového šalátu so žlto-zelenými listami a veľkou pevnou hlávkou. Odporúča sa siať od marca do apríla.
• 'Ledan' - skorá odroda ľadového šalátu. Určený je na jarné aj jesenné pestovanie. Listy sú krehké, bublinaté a sfarbené do žlto-zelena.

Nezabudnite si prečítať: V skleníku urýchlite úrodu zeleniny, Dopestujte si skorú koreňovú zeleninu

Kulinárske tipy pre zaradenie zeleniny do jedálnička

Aj vy neustále bojujete s nedostatkom zeleniny v jedálničku? Máte doma „mäsožravca“, ktorý odmieta jesť zeleninu? Potom zrejme nemá dostatok vlákniny a vitamínov, ktoré potrebujeme pre zdravie. Najšikovnejším pomocníkom, s ktorým pridáte množstvo zeleniny aj do mäsových jedál alebo obľúbených jedál bez mäsa je mixér. Samozrejme, keď pripravíme zeleninový smoothie typický „mäsožravec“ nám naň nenaletí, chce to rafinovanejší prístup bez ohľadu na to, koľko má rokov.

Takmer každý má rád zemiakovú kašu. Hoci sú zemiaky nízkokalorické, často do nej pridávame smotanu, maslo či syr. Avšak kaša nemusí byť len zo zemiakov. Vyskúšali ste už k mäsovému jedlu pridať kašu zo sladkých zemiakov, tekvice, karfiolu, brokolice, hrachu či mrkvy?

Ďalším jednoduchým trikom, ako do jedál dostať viac zeleniny je primiešať ju do cestovinových jedál. Napríklad, do klasických špagiet so syrom môžete vmiešať pyré z maslovej tekvice. Výborné jedlo z cestovín a rýchlej tekvicovej omáčky s trochou čili vločiek. Dokonalý...

Chutné guľky vyrobené z mäsa sú výbornou možnosťou na vpašovanie zeleniny, podobne aj všetky druhy fašírok. K mletému mäsu jednoducho pridajte najemno nasekanú alebo rozmixovanú zeleninu - mrkva, tekvica, cuketa alebo nasekaný špenát.

Skombinujte pasírované paradajky s cesnakom, bazalkou, oreganom a trochou olivového oleja a máte skvelý základ na špagety či k mäsu.

Cenným druhom zeleniny sú strukoviny. Okrem klasických polievok a omáčok ich ľahko pridáme do mletého mäsa alebo urobte alternatívne šošovicové či hrachové fašírky.

Kapusta v kombinácii s mäsom je veľmi dobrým pomocníkom, ak sa u vás zelenine na stoloch veľmi nedarí. Či skombinujete s mäsom sladkú alebo kvasenú, výsledkom sú chutné obedy či večere.

Asi najlepšou skrýšou pre zeleninu sú zimné dusené jedlá z jedného hrnca. V nich sa stratia nielen strukoviny, ale tiež koreňová zelenina, karfiol, brokolica.

Výborná a zdravá večera, ktorú si ihneď obľúbite. Tieto placky sú rýchle,... Naozaj krémovú a hustú kašu z karfiolu pripravíte, jedine ak karfiol... Rýchle a krásne farebné jedlo z hlivy a množstva zeleniny. Ľahká večera alebo obed, ktorý ocenia... Výborné cviklové šúľance, ktoré si zamilujete už na prvý pohľad. Ak ich raz... U nás máme omáčky veľmi radi a rada skúšam vždy nové recepty. Tento som našla už... Výborné šťavnaté mäso so zeleninou. Chutný a výživný šalát, ktorý skvele chutí čerstvo pripravený...

tags: #rychla #polna #zelenina