Obýva rozsiahly zemepisný areál a vďaka svojej prispôsobivosti patrí k najbežnejším druhom plazov, s ktorými sa na území SR môžete stretnúť. Je náš najznámejší a najrozšírenejší had. Je to veľký had. Samica môže dorásť až do 150 cm. Samce sú štíhlejšie. Dlhé do 1 m. Hlava vajcovitá, oddelená od tela zúžením. Šupiny sú kýlovité. Telo - štíhle, plynule prechádza do chvosta, ktorý je vzhľadom k vlastnému telu pomerne dlhý. Oči - veľké, zrenice kruhovitého tvaru, dobre prispôsobené dennej aktivite.
Sfarbenie a kresbu máva premenlivé v závislosti na obývanom prostredí a poddruhu (vytvára 10 poddruhov). Farba tela je väčšinou sivastá, hnedá, sivozelená alebo olivovozelená s tmavými škvrnami po bokoch tela. V strednej Európe sa vyskytuje najmä základná forma. Často ju môžeme pozorovať aj v okolí ľudských obydlí. Ideálnym prírodným inkubátorom pre vajíčka užoviek sú hromady tlejúceho lístia, pokoseného tŕstia pri rybníkoch alebo kopy iného pariaceho sa organického materiálu. Užovka obojková výborne pláva a potápa sa. To využíva pri lovení. Loví hlavne obojživelníky a vodné živočíchy ako skokany a rosničky, mloky či menšie ryby, väčší hmyz a myši na brehoch stojatých i tečúcich vôd, ale aj v listnatých lesoch ďalej od vody. Svoju korisť neškrtí a ani ju neomračuje jedom.
Hady reagujú predovšetkým na pohyb; nehybnú korisť nevidia. Zareaguje na ňu až keď sa pohne. Lovec sa snaží korisť vyplašiť, aby ju prilákal do viditeľnej vzdialenosti. Dokáže sa veľmi dobre pohybovať aj v spleti vodných rastlín. Had v nebezpečenstve hlasito syčí, nafukuje krk a zúrivými pohybmi prednej časti tela zastrašuje. Predstieranie smrti je ďalším spôsobom: upadne do strnulého stavu s bruchom hore, vyvrátenou hlavou, otvorenou papuľou a jazykom voľne vypadnutým von. Súčasne vylučuje z kloakálnych žliaz nepríjemne zapáchajúci sekrét, čo často odradí útočníka.
Užovka obojková je naším najznámejším druhom užovky. Je to veľký a dosť chránený druh, ktorý uloví najmä jaštery a obojživelníky. Dĺžka dospelých jedincov kolíše od 120 do 150 cm, samce sú často menšie - do približne 100 cm. Na hlave sú polmesiačikovité škvrny, čo ju ľahko rozlišuje od iných druhov. Žije často v blízkosti vodných biotopov a na brehoch riek, kde loví ryby a obojživelníky.
Užovka hladká, známa aj ako ďalší tradičný druh našich plazov, je menšia, má štíhlu hlavu a tmavú škvrnu za hlavou. Brušná časť je slamenožltá, čo je ľahko identifikovateľný znak. Chrbát je škvrnitý na žltohnedom podklade s hnedými až gaštanovohnedými škvrnami. V strednej Európe obýva najteplejšie miesta a len zriedka sa rozširuje aj do severnejších oblastí. Jej potravou sú prevažne iné plazy, hlavne jašterice a slepúchy.
Najohrozenejšou formou našich hadov v Európe je Vipera graeca (užovka graeca). V strednej Európe i na Slovensku je to druh s významným ochranným významom. Dorastá do 100-150 cm a je vajcorodá alebo živorodá podľa druhu. Hniezdi v dutinách stromov a v kompostoch, kde kladie vajíčka alebo stavia mláďatá. Je to druh, ktorý je potrebné chrániť kvôli zhoršujúcim sa biotopom a klesajúcej populácii.
Vretenica obyčajná je jediný jedovatý had v našom regióne. Na Slovensku a v Česku áno; v Maďarsku je zasa vzácna forma Vipera ursinii rakosiensis s veľmi malou populáciou. U napadnutia vretenice môže dôjsť ku smrteľným následkom, najmä ak sa jed dostane do hlavy. Väčšina uhryznutí však nastáva po zimovaní, keď hadi čerpajú z tukových zásob a konzumujú energiu z posledného obdobia bez pravidelného lovu. Dospeli jedinec môže vypustiť menej jedu, pričom mláďatá vedia vypustiť viac jedu na spoluútočníka.
Čo robiť, keď ma uhryzne jedovatý had? Je potrebné znehybniť a schladiť postihnutú končatinu, ale netreba ju škrtiť, pretože by sa poškodil tkanivový systém. Rýchla lekárska pomoc je kľúčová, a sérum je často nutné iba v závažných prípadoch. Rozlišujeme dva hlavné typy jedov: neurotoxíny a hemotoxíny. Neurotoxíny zasahujú nervový systém a môžu viesť k zástave dýchania; hemotoxíny spôsobujú masívnu deštrukciu tkanív a môžu viesť k amputáciám. Väčšina hadov produkuje oba typy toxínov v rôznych pomeroch.
Ako liečiť uhryznutie hadom | St John WA | Fakty o prvej pomoci
Je potrebné upozorniť, že väčšina mýtov o hadoch vychádza z prezieravých ľudových výkladov. Väčšina hadov sa len bráni, a útočí len v obrane. Hoci je náš región domovom viacerých druhov, nie všetky sú nebezpečné pre človeka a väčšina uhryznutí sa stane len pri nesprávnej manipulácii s hadom. Hady sa pohybujú štyrmi základnými spôsobmi: priame, bočné, harmonikové a bočné vlnenie na piesočnatých biotopoch; tieto pohyby im umožňujú efektívne sa presúvať a loviť.
Vznik hadov a ich diverzita sú výsledkom dlhého vývoja. Hady sú studenokrvné tvory, ktoré sa spoliehajú na slnečné žiarenie pre termoreguláciu a ich dýchací systém je vyvinutý s plnými pľúcami. Ich chrbticová kostra je mimoriadne pohyblivá vďaka veľkému počtu stavcov, čo im umožňuje plniť svoje lovecké stratégie. Genetické skúmanie a objavy kryptických druhov ukazujú, že aj v Európe môžu existovať prekvapenia v podobe ďalších druhov hadov, ktoré ešte nie sú jasne identifikované morfologicky.