Snaď každý čo môže, si v týchto horúčavách dopraje aspoň jeden kopček zmrzliny. Málokto však vie, ako vznikla. Zmrzlina už ľudstvo sprevádza stáročia. Avšak málokto vie, že najstaršie zmienky o zmrzline pochádzajú dokonca až zo starej Číny, starovekého Ríma a Indie. Dokonca rímsky cisár Nero posielal otrokov do hôr pre sneh na schlaďovanie jeho obľúbenej pochúťky, ktorá vtedy bola ešte v podobe dnešného sorbetu - vlastne to bola zmrzlina bez smotany.
Prvá zmrzlina sa začala vyrábať v Číne, 200 rokov pred našim letopočtom. Číňania ju poznali ako mliečnu ryžovú zmes, ktorá zabalená vo snehu stuhla a ochucovali ju rôznym ovocím. Neskôr, v roku 1550 objavil Blasius Villafranca, pôvodom Talian, že potraviny sa dajú ochladiť na bod mrazu, posypaním soľou a ľadom. Teda nebolo už potrebné ochucovať sneh. Stačilo ochutenú zmes jednoducho zmraziť.
Na zmrzline si vo Francúzsku rád pochutil napríklad známy kráľ Ľudovít XIV. Lenže v lete sa často naskytol problém zohnať ľad, keďže to bola veľmi nákladná záležitosť. Ale našťastie ako kráľ Ľudovít XIV s tým nemal problém, lebo si to mohol dovoliť. Medzi bežných ľudí sa teda kvôli veľkým nákladom dostala až neskôr. V prvej polovici 17. storočia pripravil pre kráľa Charlesa prvého osobný kuchár špeciálnu pochúťku - zmrzlinu. Kráľovi tak veľmi chutila, že bol schopný platiť kuchárovi do smrti 500 libier za rok, aby nevyzradil tajný recept na zmrzlinu.
V 19. storočí zažila zmrzlina veľký boom. Začali sa otvárať zmrzlinové kaviarne. Koncom 19. storočia zmrzlina bola dostupná úplne pre každého a bola to bežná záležitosť. Američania, čo sú najväčší spotrebitelia zmrzliny, veľmi výrazne prispeli k vývoju zmrzliny. Obohatili ju o smotanu. V roku 1846 Nancy Johnsonová vynašla zariadenie na prípravu zmrzliny. Jeho otcom je sýrsky prisťahovalec z Ameriky Ernest Hamwi. Ernest bol výrobca a predajca tort. V jeden deň domácemu zmrzlinárovi došli misky na zmrzlinu. Vtedy dostal Hamwi nápad - zroloval tortové plátky, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich zmrzlinárovi. Nechal si nápad patentovať a patent sa okamžite ujal.
Dnes už existujú všemožné príchute zmrzliny - čokoláda, vanilka, jahoda, orechy... Ale niektoré sú naozaj bizarné. Napríklad v Amerike sa dá kúpiť pivová alebo aj slaninová zmrzlina. V Číne je zas dostať chobotnicovú, ustricovú, rybovú, ale aj s príchuťou konského surového mäsa.
V Československu bola zmrzlina počas socialistického režimu zároveň aj kultúrnym fenoménom. Zmrzlinári predstavovali jedných z mála remeselníkov, ktorým štát ustúpil, avšak aj oni museli zápašiť s prísnymi normami a často hľadali výnimky, aby dokázali ponúknuť kvalitné výrobky počas leta aj zimy. Zmrzlina bola jedným z mála dezertov dostupných širokej verejnosti, čo prispelo k jej popularite a k tradičným letným rituálom.
Košický zmrzlinový kráľ: Príbeh Ramiho Imeriho. Cukrárne AIDA v Košiciach, založené Macedónčanom Rami Imerim, sú príkladom úspešného podnikania v oblasti výroby zmrzliny a zákuskov. Rami Imeri, známy ako „Košický zmrzlinový kráľ“, sa naučil remeslu u strýka svojej snúbenice a v roku 1968 sa usadil v Košiciach. Jeho zmrzlina sa stala obľúbenou medzi miestnymi obyvateľmi a jeho cukrárne sú dodnes vyhľadávaným miestom.
- Rami Imeri prispel k zmenám noriem na výrobu zmrzliny a spolu s ďalším zmrzlinárom bol pozvaný do Bratislavy, aby vypracovali nové štátne normy podľa svojich receptúr.
- V roku 1976 sa snažil presadiť výrobu zmrzliny aj v zime, čo stretlo odporom autorít, no napokon dosiahol cieľ a prispel k popularite zmrzliny počas celého roka.
V československých regiónoch bolo tradičné zameranie na identické nanuky a zmrzliny, ktoré sa objavovali naprieč krajinou vďaka centralizovanému plánovaniu a fabríkam, čo umožnilo konzistentnú kvalitu a dostupnosť na celom území. Medzi najznámejšie retro nanuky patria Míša, Táboráček, Eskymo, Ruská zmrzlina a Polárka, pričom každý z nich má svoj špecifický príbeh a pôvod v rôznych podnikoch a časoch.
Zmrzlina Míša, českého pôvodu, bola na trh uvedená mliekarňou Laktos v roku 1962 a po prelome 60. a 70. rokov nadobudla podobu, ktorú poznáme dodnes. Pôvodná verzia nemala polevu a drievko; prvotný tvarohový kváder zabalený do papiera s kresbou bieleho medveďa. Cena sa pohybovala od 50 halierov do 1 Kčs. V roku 1962 prešla zmenou so zavedením polevy, drievka a zväčšením objemu. Zmrzlina Míša sa vyrába dodnes a patrí k kultovým ikonám
Táboráček, jahodová dreň, bola obľúbená hlavne pre tých, ktorí nechceli smotanovú zmrzlinu. Cena vtedy vyše 1,60 Kčs, no dnes sa dá zohnať aj teraz. Eskymo vzniklo v roku 1921 v USA a v Československu sa začalo vyrábať v roku 1934 Emilom Probstom; po vojne bolo konfiškované a pokračovalo ďalej v nových podmienkach. Ruská zmrzlina Sovietskeho zväzu bola ikonou luxusu a bola balená v oblátovom sendviči; jej zloženie bolo prísne - minimálne 8 % mliečneho tuku a bez rastlinných zložiek. Polárka vznikla v roku 1949 a dodnes ju predáva firma Alimpex. Ledňáček - vanilková zmrzlina s kakaovou polevou patrila k stáliciam, na obale sa objavoval dojímavý obrázok chlapca s korčuľami a hokejkou.
Historická adjektivita snehuliaka: Snehuliak má bohatú históriu od stredoveku po moderné oslavy zimy. Najstaršia písomná zmienka je ilustrácia v stredovekej Knihe hodín z roku 1380, ktorá zobrazuje snehuliaka sedieť pri ohni v klobúku. Počas stredoveku boli snehuliaci fenoménom a ľudia ich stavali pred domy aj na verejných priestranstvách. V roku 1511 zasiahla Európu zimná vlna, ktorá sa nazýva Zima smrti. V Zürichu sa od roka 1818 oslavuje jar vyhadzovaním snehuliakov. Snehuliak Frosty sa stal ikonickou hrou pre deti po vydaní piesne Waltera Rollinsa a Stevensa Nelsona. V Bethele postavili dve snežné sochy, ktoré sa zapísali do Guinnessovej knihy rekordov - Angus a Olympia. Olympia merala 37,21 metra a prekonala tak výšku 34,65 metra, ktoré dosiahol Angus. V roku 2020 postavili v Rakúsku obrovského snehuliaka s menom Riesi, merajúceho 38,04 metra.
snehuliaci
Kontinuálne prepojenie histórie zmrzliny a snehu je zároveň aj kultúrnym rámcom pre súčasnosť. Dnes na Slovensku a v ČR existujú moderné zmrzlinárne, ktoré sa snažia kombinovať tradičné receptúry s novými technikami a lokálnymi surovinami. V Trenčíne sídli napríklad jedna z najlepších a najobľúbenejších zmrzlinární na Slovensku - Oilá - Remeselná zmrzlina, ktorá v rebríčku top slovenských zmrzlinární získala ôsme miesto. Majiteľka Zuzana Boasso Dolinská hovorí o používání pravého ovocia bez aróm a polových výrobkov, o spolupráci s talianskymi dodávateľmi a o tom, že zmrzlinu prispôsobujú potrebám alergikov a intolerancií (bez laktózy, bez cukru, bez gluténu).
Košická Šaca si udržiava tradíciu: Tomáš Bačo predáva zmrzlinu za 0,40 EUR za kopček už 11 rokov. Jeho stánok v centre mesta funguje od roku 1964 a priťahuje generácie Šačanov so stabilnou ponukou - čokoládová, vanilková, jahodová a citrónová. „Myslím, že ani chuť sa nezmenila, receptúra je v princípe stále taká istá,“ hovorí Bačo a dodáva, že tradícia a kvalita sú kľúčom k úspechu.
- Retro zmrzliny zo socialistickej éry sú dnes často znovu objavované a predávané, niekedy aj v pôvodných obaloch vďaka retro vlne.
- Pouličný predaj zmrzliny v Trenčíne vymizol približne začiatkom 70. rokov, hoci bol dôležitou súčasťou kultúrneho životného štýlu mesta.
- V súlade s trhovou ekonomikou dnes ceny kopčeka zmrzliny stúpajú v reakcii na infláciu a náklady na suroviny, čo je v kontraste s cenami z minulého režimu, kedy ceny boli regulované štátom a platy nížšie.
V súčasnosti je zmrzlina na Slovensku a v Českej republike živým kultúrnym fenoménom - od tradičných tramvajových či trhových stánkov po moderné gelaterie s použitím lokálnych surovín a talianskeho remesla. Príkladom je Trenčianska zmrzlinárska scéna, ktorá kombinuje tradičné príchute s novými a často bezlepkovými či bezlaktózovými variantami, odpovedajúcimi potrebám dnešných zákazníkov. Zákazníci oceňujú kvalitu a autenticitu, a to nielen kvôli chuti, ale aj kvôli kultúrnemu potenciálu retro zmrzlín, ktoré pripomínajú letá detstva a spoločenské súvislosti minulého režimu.
tags: #snehuliak #zmrzlina #za #komunistov