Fyziológia spustenia a dojčenia materského mlieka

Materské mlieko je pre novorodenca tou najlepšou výživou, akú môže dostať. Jeho zloženie a množstvo sa navyše mení podľa potrieb dieťatka, a to nielen v priebehu dňa, ale aj s tým, ako dieťa rastie. Materské mlieko svojim zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa.

Proces spustenia a dojčenia materského mlieka je komplexný fyziologický proces, ktorý umožňuje uvoľnenie materského mlieka z mliečnych žliaz v prsníkoch matky, aby mohlo byť dieťa nakŕmené. Tento proces je riadený hormonálnymi a nervovými mechanizmami, ktoré spolupracujú na zabezpečení adekvátnej produkcie a uvoľňovania mlieka.

Fyziológia a priebeh nástupu laktácie

Tvorba materského mlieka začína už počas tehotenstva, približne od 16. týždňa. To znamená, že každá žena prichádza do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých sa mlieko tvorí. Na "nástup laktácie" však nie je potrebné čakať. Nie je pravda, že „laktácia sa rozbieha“ alebo že treba čakať na to, že mlieko „príde“. Už od narodenia môže bábätko získavať dostatok materského mlieka z prsníka. Následne bábätko pije každým dňom viac a viac mlieka, vyprázdňovaním prsníka stimuluje prsia k vyššej a vyššej tvorbe mlieka. Toto zvyšovanie tvorby mlieka je najviac vnímané na približne 3. - 4. deň po pôrode.

Prvé dva až tri dni po pôrode sa v prsníkoch tvorí žltá a hustá tekutina, ktorá sa nazýva kolostrum alebo mledzivo. Mledzivo je výživnejšie ako neskoršie zrelé mlieko a navyše obsahuje veľké množstvo protilátok. Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka. Dojčené deti sú menej žlté, priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší. Mledzivo je výživnejšie ako zrelé mlieko a obsahuje veľké množstvo protilátok, ktoré posilňujú imunitný systém novorodenca. Je veľmi výživné a pokladá sa za tekuté zlato. Je to proces prípravy na budúce dojčenie.

Po prvom mliečku - mledzive sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej farby bielej - až do modrasta. Zrelé mlieko sa začína tvoriť približne tretí až piaty deň po pôrode. Často pritom dochádza k bolestivému naliatiu prsníkov, niekedy sa pridruží aj zvýšená teplota a prsníky sú tvrdé a citlivé na dotyk. Je veľmi dôležité naliate prsníky dobre vyprázdniť - buď dojčením, alebo pomocou ručného odstriekania či odsávačky. Pomôcť môžu aj studené obklady a masáž prsníkov pred dojčením. Časté dojčenie podporuje ďalšiu tvorbu mlieka a zároveň zabraňuje stuhnutiu mlieka v mliekovode a vzniku zápalov.

Mliečna žľaza je zázračný orgán - mlieko, ktoré produkuje, je prispôsobené požiadavkám dieťaťa. Pri dojčení sa na začiatku uvoľňuje „predné“ mlieko vyzerá vodnatejšie a namodralé, obsahuje viac bielkovín a vody. Po dlhšom dojčení (3 - 5 min) sa uvoľní „zadné“, biele mlieko, hustejšie, s obsahom tuku. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko - každé materské mlieko je dobré.

Keď dieťatko začína piť, uvoľňuje sa predné mliečko, ktoré je viac vodnaté a uhasí dieťatku smäd. Zadné mliečko ktoré tečie neskôr (po 3 - 5 minútach) je bohatšie na tuky a slúži na to aby sa bábätko najedlo, nasýtilo. Keď je dieťatko hladné, pije dovtedy, kým sa nedostane k zadnému mlieku. Ak je iba smädné, uspokojí sa s predným mliekom, obsahujúcim viac vody. Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6. Materské mlieko nikdy nie je „riedke“, „slabé“. Materské mlieko je ľahko stráviteľné, strávi sa až 4 x rýchlejšie a ľahšie (za 1,5-2 hod) ako umelé mlieko.

Hormonálna a nervová regulácia tvorby mlieka

Hormonálna regulácia zohráva kľúčovú úlohu pri spustení mlieka. Medzi hlavné hormóny, ktoré sa na tomto procese podieľajú, patria:

• Prolaktín: Tento hormón, produkovaný hypofýzou, stimuluje produkciu mlieka v mliečnych žľazách. Hladina prolaktínu sa zvyšuje počas tehotenstva a po pôrode, čo pripravuje prsníky na laktáciu.
• Oxytocín: Tento hormón, tiež produkovaný hypofýzou, spôsobuje sťahy svalových buniek okolo mliečnych žliaz, čo vedie k uvoľneniu mlieka do mliekovodov. Oxytocín je tiež zodpovedný za "uvoľňovací reflex", ktorý sa spúšťa stimuláciou bradavky saním dieťaťa alebo inými podnetmi.

Okrem hormonálnej regulácie zohráva dôležitú úlohu aj nervová regulácia. Stimulácia bradavky saním dieťaťa alebo inými podnetmi vedie k prenosu nervových signálov do mozgu, čo stimuluje uvoľňovanie oxytocínu z hypofýzy. Tento reflexný oblúk zabezpečuje, že mlieko sa uvoľňuje v reakcii na potreby dieťaťa.

Čo zapríčiňuje tvorbu a tok mlieka? Aký význam má satie? Podnety sa prenášajú do matkinej hypofýzy. Tá uvoľňuje prolaktín, hormón zodpovedný za tvorbu mlieka v alveolách. Satie spúšťa aj uvoľňovanie oxytocínu - ďalšieho hormónu zodpovedného za laktáciu. Ten stimuluje sťahovanie buniek, ktoré obklopujú alveoly a vytlačenie mlieka do duktov (takzvaný oxytocínový reflex, spustenie).

Veľká únava, nervozita, úzkosť, strach a bolesť môžu zabrániť uvoľňovaniu oxytocínu, čím sa blokuje spustenie mlieka - mlieko zostáva v alveolách a nedostáva sa už k bradavke. Začína sacím reflexom dieťaťa. Môžete ho podnietiť tak, že sa dotknete ústočiek dieťatka bradavkou. Lízaním bradavky špičkou jazyka dieťa stimuluje uvoľňovanie prolaktínu, tvorbu mlieka a jeho tok.

Prvé priloženie a samoprisatie

Všeobecne odporúčanou zásadou úspešného počiatku dojčenia je čo najskoršie priloženie bábätka k prsníku matky. Prvý najintenzívnejší podnet na tvorbu mlieka vzniká do 30 až 60 minút po pôrode, vtedy je najideálnejšie dieťa priložiť k prsníku. Vôbec pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Čím skôr sa dieťa priloží k prsníku, tým skôr sa mlieko tvorí. Prvým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je stimulácia bradavky priamo ústočkami dieťaťa.

Ľudskí novorodenci však majú, rovnako ako bábätká našich príbuzných primátov, inštinktívnu schopnosť doplaziť sa samy bez pomoci k matkinmu prsníku a prisať sa. Výskumy poukazujú na to, že deti, u ktorých prebehlo takzvané samoprisatie (v angličtine sa môžeme stretnúť s termínom breast crawl, teda plazenie sa k prsníku), majú oproti tým priloženým menšie problémy s dojčením, lepšie sa adaptujú, sú aj spokojnejšie a menej plačú.

Bábätko sa po pôrode neumyje, iba sa osuší (s výnimkou ručičiek, na ktorých zostávajú zvyšky plodovej vody, ktoré voňajú a chutia ako matkina bradavka) a je ponechané nahé na nahom bruchu svojej matky (na zabezpečenie tepelného komfortu je dobré dvojicu matka a dieťa prikryť dekou alebo prikrývkou). Tam sa niekoľko minút adaptuje a učí sa rozpoznávať vôňu a podobu svojej matky.

Postupne začne robiť pohyby, keď sa inštinktívne odstrkuje nožičkami od brucha matky. Zároveň pohybuje ústami, sliní a cucá si pästičku. Pomocou nôh a lakťov sa posúva až k prsníku, olizuje si pästičku a vďaka vôni plodovej vody hľadá bradavku. Naťahuje sa za prsníkom, čím masíruje bradavku. Tá sa predlžuje a vztyčuje a bábätko ju uchopí do úst a začína samo cucať - zaujímavé je, že takmer všetky bábätká, ktoré sa samy doplazia k prsníku, sa už na prvýkrát prisajú úplne správne (a tak odpadá aj učenie o technike dojčenia, ktorú tieto bábätká zvládajú úplne prirodzene). Celý proces trvá v priemere 30-60 minút (dlhší čas potrebujú napríklad bábätká ovplyvnené medikáciou alebo deti so sťaženou adaptáciou po ťažkom pôrode).

Rovnako ako bábätko, aj matka, ak má možnosť nerušeného kontaktu s dieťatkom, sa počas samoprisatia správa úplne inštinktívne a opatrnými dotykmi a hladením ho stimuluje, aby sa plazilo.

Správne prisatie: Kľúč k úspešnému dojčeniu

Správne prisatie bábätka k prsníku je kľúčové pre úspešné dojčenie. Podľa kanadského pediatra a odborníka na dojčenie Dr. Jacka Newmana je kľúčom k úspešnému dojčeniu správne prisatie bábätka k prsníku. Dieťa, ktoré sa dobre prisaje, získava dostatok mlieka, zatiaľ čo dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, pije málo a navyše matke často spôsobuje bolesť bradaviek, pretože v snahe získať viac mlieka zostáva na prsníku príliš dlho.

Známkou správneho prisatia k prsníku sú naširoko otvorené ústa bábätka a tiež to, že sa brada a nos dieťatka dotýkajú prsníka, väčšina dvorca je v ústach dieťaťa a bábätku sa pri cucaní pohybujú ušká a spánky.

Tesný kontakt: Podmienka dobrého dojčenia

Aj v nasledujúcich dňoch a hodinách je veľmi dôležité, aby boli matka s bábätkom čo najviac spolu. Kontakt pokožky na pokožku pomáha vyplavovať hormóny oxytocín a prolaktín, ktoré sú pre zdarný priebeh dojčenia nevyhnutné. Čo najčastejšie láskanie, túlenie alebo spoločné spanie tiež umožňujú matke ladiť sa na potreby svojho dieťaťa a pomáhajú jej orientovať sa v signáloch, ktoré k nej novorodenec vysiela - je pre ňu teda ľahšie rozpoznať, kedy má bábätko hlad, a zároveň je pre ňu jednoduchšie prispôsobiť sa jeho spánkovému rytmu aj rytmu jeho dojčenia.

Kvalitná podpora ranej väzby medzi matkou a jej dieťaťom znižuje aj pocity stresu spojené s únavou či bolesťou po pôrode. To opäť priaznivo ovplyvňuje laktáciu (keďže práve stres výrazne komplikuje ako tvorbu mlieka, tak aj jeho uvoľňovanie z prsníkov).

Kŕmenie podľa potrieb bábätka

Každé bábätko je iné a každé má tiež inú potrebu dojčenia. Niektoré deti chcú v prvých dňoch cucať často a dlho, iné sa dosýta napijú a potom sa na niekoľko hodín oddajú posilňujúcemu spánku. Deti po ťažkom pôrode alebo bábätká s novorodeneckou žltačkou môžu o dojčenie javiť malý záujem a byť ospalé a unavené (tu je vhodné bábätká povzbudzovať a stimulovať ich, aby sa na bradavku prisali čo najčastejšie).

Dojčenie je otázkou ponuky a dopytu, teda čím bude žena častejšie dojčiť, tým viac mlieka sa v prsníku utvorí. Matka a jej dieťa potrebujú byť po pôrode spolu, aby sa tak uľahčil začiatok dojčenia. Od chvíle narodenia, keď je ideálne bábätko položené mamičke na holý hrudník (kontakt „koža na kožu“), je stimulovaný materský hormón prolaktín. Prolaktín naštartuje správnu tvorbu mlieka, aj keď by sa bábätko zo začiatku o dojčenie nezaujímalo. Blízkosť bábätka stimuluje hormón „lásky“, oxytocín, ktorý pomáha prehlbovať citové puto medzi matkou a jej bábätkom.

Oxytocín má tlmiace účinky tak na matku, ako aj na bábätko, povzbudzuje totiž vyplavenie hormónov, ktoré miernia prejavy adrenalínu vyplaveného počas pôrodu. Aj keď bábätko ihneď po narodení neje, tak je jeho zažívanie stimulované inštinktívnym správaním (hrabanie, zarývanie, plazenie) pri matkinom prsníku. Kontakt „koža na kožu“ stimuluje ďalšie neurobehaviorálne odozvy bábätka, posúva sa bližšie k bradavke, dáva si ručičku do ústočiek a masíruje prsníky.

Signály novorodenca na kŕmenie

Novorodenec signalizuje hlad rôznymi spôsobmi:

• Cicanie jazyka, pier, ručičiek alebo prstov počas spánku.
• Pohyb ručičiek smerom k ústam.
• Nepokojné pohyby počas spánku/rýchle pohyby očí pod očnými viečkami.
• Hľadanie bradavky.
• Drobné zvuky.

Plač a rozrušenie sú znakmi rozvinutého hladu, bábätká v tomto štádiu môžu byť veľmi mrzuté a priloženie k prsníku nemusí byť jednoduché.

Reflexy pri dojčení novorodenca

Pri dojčení novorodenca fungujú špecifické reflexy:

• Otvorenie ústočiek: Keď sa niečo dotkne nosa, tváre alebo pier bábätka, otvorí ústa a vystrčí jazyk dopredu a dolu, je pripravené uchopiť prsník matky.
• Cicanie: Spustené pri dotyku na vrchnom podnebí, to vysvetľuje prečo bábätko potrebuje uchopiť do ústočiek väčšiu časť prsníka tak, aby sa bradavka dotýkala vrchného podnebia a stimulovala cicanie.
• Prehĺtanie: Spustené, keď sú ústočká bábätka plné mlieka alebo kolostra. Vďaka tomu, ako počujete a vidíte bábätko prehĺtať počas dojčenia budete schopná zhodnotiť, ako dobre sa napilo.

Dieťatko intuitívne prispôsobuje rýchlosť pohybu jazyka, čím kontroluje intenzitu laktácie a vypudzovania mlieka. Toto je fáza intenzívnej, aktívnej práce pier a svalov jazyka. Dieťatko tvrdo pracuje, aby sa dostalo k mlieku, ktoré sa postupne stáva hustejším, výživnejším, sýtejším a kalorickejším - uspokojuje hlad.

Čo robiť, keď sa mlieko netvorí alebo neodteká?

Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia. Tvorba mlieka závisí aj od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje.

Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6. mesiaca života. Nesiľte sa do nútených pozícií, netrápte sa že Vám to hneď neide, všetko je vec učenia sa (mamičky i dieťatka), vec času a trpezlivosti. Za ideálnych okolností by mlieko malo tiecť ľahko, ale môže byť aj (napr. pod psychickými vplyvmi) „zabrzdené“. Pri saní dieťa stláča ďasnami dvorec (hnedý tmavší kruh okolo bradavky) a pomocou jazyka vytláča mlieko z tzv. sínusov, v ktorých sa mlieko skladuje, do mliekovodov a z prsníka von. Ak má dieťa v ústach len bradavku, mlieko sa zo sínusov nemôže uvoľniť. Vtedy dieťa dostáva mlieko pomaly a v malom množstve, následkom čoho dieťa obvykle plače a dožaduje sa častejšieho a dlhého dojčenia. Keď je dieťa správne prisaté, čím viac saje, tým viac mlieka sa tvorí.

Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy keď sa dožaduje. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Druhým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je časté dojčenie, aj v noci. Mliečko sa tvorí podľa potrieb dieťatka, podľa toho ako často sa dieťa dožaduje dojčenia a koľko mliečka z prsníka vypije sa vytvára na čas kŕmenia ďalšie množstvo mliečka.

Dojčenie po cisárskom reze

Pôrod cisárskym rezom môže ovplyvniť nástup dojčenia. Pri pôrode cisárskym rezom môže dôjsť k oneskorenému nástupu laktácie. Je to spôsobené predovšetkým tým, že dieťa po cisárskom reze nemôže byť vždy priložené k prsníku matky hneď po pôrode a mamička trávi v pôrodnici viac času oddelená od svojho dieťaťa. Dôležité je skoré priloženie bábätka k prsníku, ideálne hneď po pôrode, ak to zdravotný stav matky a dieťaťa dovoľuje.

Po cisárskom reze nebudete tak rýchlo vo forme, každý pohyb vám môže spôsobiť bolesť. V prípade veľkej bolesti sa nebojte užívať lieky proti bolesti, ktoré Vám v pôrodnici ponúknu - pre dieťatko je to úplne bezpečné. Naopak, bolesť môže komplikovať spustenie laktácie. Spočiatku nezáleží na tom, ako veľa nadojčíte - čím častejšie a dlhšie dojčíte, tým viac sa Vám bude tvoriť mlieko. Dieťa totiž pri saní z prsníka a pri kontakte s mamičkou vysiela podnety, ktoré u matky prostredníctvom hormónov prolaktínu a oxytocínu stimulujú spustenie a produkciu mlieka.

A materské mlieko je pre bábätko narodené cisárskym rezom obzvlášť dôležité, pretože pri pôrode nedochádza k osídleniu organizmu bábätka priateľskými baktériami, ktoré majú vplyv na osídlenie čreva, a tým aj na rozvoj imunity.

Čo je vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie?

Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajuce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí.

Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.

V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.

Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaní dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.

Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.

Výhody dojčenia pre matku a dieťa

Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky.

Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu.

Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóždí. Nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život.

Dojčenie tiež chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.

Dojčenie neprináša výhody, dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu.

V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia.

tags: #spustanie #mlieka #fyziologia