Srnčie zver je naša najmenšia a najrozšírenejšia raticová zver, ktorá žije na celom území Slovenska a vo všetkých typoch lesa (až do 1400m n.m.). Obľubuje lesnaté porasty prestúpené lúkami alebo poľami. Srnčia zver si vyhrabúva ležoviská a srnec si stanovište označuje hrabaním. Srnce aj srny sa v lete správajú teritoriálne a žijú buď individuálne alebo po dvoch, troch kusoch.
Srnec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a je mu verný viac rokov. Značkuje si ho výlučkami z troch pachových žliaz: na čele, pätách a medzi raticami. V takto označenom teritóriu nestrpí nijakého soka, a preto si chráni svoje teritórium aj za cenu súboja. Má výborne vyvinutý sluch a čuch; zrak má slabší, no pohyby v teréne rozpozná. Nie je vytrvalým bežcom a vie sa dobre ukryť v hustých rastlinných porastoch.
Ruj a párenie
Najnápadnejšími pobytovými signálmi sú hlasové prejavy - úsečné, chraptivé, hlboké brechanie, ktoré vydávajú aj srny, ak ich naľakáme. V období ruje (od polovice júna do konca augusta podľa nadmorskej výšky) srnec vo svojom teritóriu vyhľadáva rujné srny podľa ich pachu v stopovej dráhe. Pred párením srnec dlho naháňa srnu; srna sa ozýva veľmi hlasitým tiahlym pískaním a srnec zas hlasito fučí. Párenie je krátke a často sa opakuje. Po skončení ruje (trvá 3 až 5 dní) srnec srnu opúšťa a hľadá inú rujnú srnu.
Ak niektorá srna nebola v lete oplodnená, môže ju oplodniť do novembra srnec, ktorý ešte nezhodil parožie počas jalovej ruje. Gravidita trvá 38 - 40 týždňov; oplodnené vajíčko ustrnie vo vývine až za 20 týždňov po oplodnení (latetná gravidita). Mláďatá bývajú dve, zriedkavo jedno či tri; rodia sa v máji až júni. Sú žltohnedé s belavými škvrnami, ktoré sa do jesene strácajú. Matka sa o ne stará s veľkou starostlivosťou a dojčí ich 6-7 týždňov; od tretieho mesiaca života už môžu prijímať aj rastlinnú potravu.
Potomstvo a vývoj mláďat
Najrýchlejšie sa rozvíjajú pučnice už v 4. mesiaci a prvé parožky podobné gombičkám alebo tenkým paličkám vyrastajú v októbri až novembri. Parožie sa vytĺka koncom marca až v apríli, pri ihličiakoch v priebehu mája až júna. Zhadzovanie parožia nastáva v októbri až decembri; staršie srnce zhadzujú skôr, mladšie neskôr. Naspodku parožia bývajú ružice; vývoj dospelého parožia vrcholí v 5. - 8. roku života, potom nasleduje fáza srncoch spiatočníkov.
V októbri až decembri srnec zhadzuje parožky a vytĺka ich koncom marca až v apríli; u ihličiakóv v priebehu mája až júna. Parožie mladých srncov býva väčšinou menšie a menej vetvnaté než u starších jedincov. Krátky chvost srnca býva bielo sfarbený na zadnej strane. Ušnice sú veľké a pohyblivé a očné rysy sú prispôsobené krátkodobým vyhýbaniam a pozorovaniu terénu.
Vzhľad a telesné agregáty
Srnčie zver je najmenšým zástupcom jeleňovitých. Dospelý samec (srnec) dosahuje dĺžku tela 90-130 cm, výšku 65-85 cm a hmotnosť 17-30 kg; samica (srna) je o niečo menšia. Letné sfarbenie srnčej zveri je žlto až hrdzavočervené s málo výrazným žltkastým zrkadlom; zimná srsť je sivohnedá a hustejšia. Na jar sa srsť pomaly mení na letnú farbu, kým na jeseň prechádza na zimnú. Zrkadlo na zadku srnča býva väčšie a biele.
Srnec má veľmi malý chvost a typickú svetlú škvrnu na zadnej strane. Uši sú dlhé a výrazné, s tmavšou exteriérovou stranou a žltobielou vnútorou stranou. Parožie dospelých srncov má tri vetvy; zvyčajne je 25-35 cm dlhé a zhadzuje sa v októbri až decembri. Naspodku parožia sú veľké ružice; mladé jedince majú neskorší vývoj a menej vetiev.
Potrava a ekológia
Srnčia zver je veľmi prieberčivá, vyhľadáva len vysoko výživné rastliny. Pasie sa najmä vo večerných hodinách a ráno; v zime sa občas stáva aktívnou cez deň, najmä za zamračených dní. V potrave prevláda 25 % drevín, 55 % dvojklíčnolistových rastlín a 15 % jednoklíčnolistových rastlín; dokáže prijímať aj ihličie v zime. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Obľubuje listy a konáriky drevín, byliny, trávy, lišajníky, huby a rôzne plody ako plody, žaludy, bukvice, gaštany.
V zime sa podiel potravy mení, ale srnčia zver ostáva relatívne odolná proti rastlinným jedom a nepotrebuje pravidelné prikrmovanie. Poľnohospodárske plochy a okraje lesov sú tiež súčasťou jej pastvy. V úrodných rokoch môžu tvoriť až 30 % potravy bukvice. V zimných mesiacoch hľadajú aj lístie jaseňa a ich tretie obdobie dopĺňajú solníkmi.
Teritórium a spoločenský život
Hranice teritórií srncov sú ruji nestále. Najmenšie sú v zime a počas výrazných snehových zrážok; v ťažkých snehových podmienkach môžu teritóriá predstavovať 0,3-2 ha, zimné stanovištia sú väčšie a môžu dosahovať 100-600 ha alebo viac. Letné teritóriá bývajú najväčšie. Srnčia zver sa často zoskupuje do čried, hlavne v lete po jednom až viacerých jedincov; v lete môže byť osamelá alebo v malých skupinách, na jar a v zime vytvára čriedy až 4-8 členov, na otvorených plochách môžu tvoriť stáda 40-90 jedincov.
Etológia: väčšinu roka žije jednotlivo; v septembri až októbri sa začínajú zoskupovať do čried. Ruja prebieha organickou polygamiou: srnec parí vo svojom teritóriu s viacerými srnami. Medzi agresívne naladenými srncami dochádza k demonstrácii a súbojom, niekedy jeden zo sokov utícha pred súbojom. Mláďatá sú nidifugné; po narodení ostávajú utajená v travine alebo poraste a matka ich prináša dojčiť.
Komparatívne poznámky: srnec vs. iné jelene
- Porovnanie veľkosti a vzhľadu: srnec je najmenší z jelenných, dospelé srnce majú dĺžku tela 90-130 cm, výšku 65-85 cm a hmotnosť 17-30 kg, zatiaľ čo iné jelene dosahujú vyššie stránky (napríklad jeleň lesný).
- Parohy: srnce majú malé, zhadzujú ich každý rok, u srncov sú tri vetvy najčastejšie; u jeleňa lesného sú parohy mohutnejšie a rozvetvené. Zhadzovanie prebieha na jeseň až zimu; prvé parohy môžu vzniknúť už v 4. mesiaci života mladých srncov.
- Ruja a obdobie párenia: srnec ruje v júli-auguste, zatiaľ čo jelenia ruja býva v septembri. Mláďatá oboch druhov sú na jar.
Praktické poznámky pre návštevníkov lesa
Ak nájdete srnča, nerušte ho; nechajte ho tam, kde je, aby sa jeho matka mohla vrátiť a opäť sa o ne starať. Pri turistike a aktívnej rekreácii si uvedomte, že srnčie ruje sú veľmi aktívne a môžu sa rýchlo pohybovať v hustých porastoch. Ak nájdete parožie spadnuté z srnca, môžete si ho obzrieť a odfotografovať, no zanechajte ho na mieste alebo odovzdajte na miestne poľovnícke združenie či lesný úrad.
Pakt o ochrane a ekosystémová úloha
Srnčia zver prispieva k ekosystémovej rovnováhe lesov tým, že reguluje rastlinstvo a šíri semienka. Jej prítomnosť v lesných spoločenstvách zaisťuje rozmanitosť druhov a zdravý dynamický tok energie v lesnom byte. Preto je dôležité chrániť ich prostredie a rešpektovať ich potreby pri hospodárení s lesom a poľnohospodárskymi pôdami.