Naše cukrárske sochárstvo našlo v tejto príbehu dôležitú bodku: torty banskej geodetky získali medaily aj v Miláne a vo Varšave. Jej torty, niekedy vysoké aj 80 centimetrov, vyrážajú dych. Nielen konzumentom, ale aj porotcom na najprestížnejších medzinárodných súťažiach o najkrajšiu tortu. Autorkou sladkých umeleckých diel je inžinierka Jana Simová (34) z Bardejova.
Hoci nie je vyučená cukrárka, osud to zariadil tak, že má rada výzvy, ktoré patria k cukrárskemu remeslu. Mama troch detí externe vyštudovala na Technickej univerzite v Košiciach inžiniersky odbor, ktorý si ženy vyberú len zriedkavo. Nájsť si však dnes prácu na pozícii banskej geodetky, keď bane patria na Slovensku už asi nadobro do minulosti, je nemožné. A banských geodetov neuživia ani meračské práce v plánovaných či rozostavaných diaľničných tuneloch.
„Keď som končila gymnázium, nemala som o svojom budúcom povolaní žiadne konkrétne predstavy. Stopercentne som vedela iba jedno: že nechcem byť lekárka ani právnička. K štúdiu odboru banská geodézia ma inšpirovala kamarátka, ktorá si pochvaľovala toto štúdium na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Prihlásila som sa na externé štúdium, v tom čase som už pracovala vo firme manželovej rodiny. Bola to vynikajúca škola, zaujímavý odbor, naučili nás geodetickým prácam na povrchu, učili sme sa meračské práce v baniach, akurát uplatniť sa dnes s týmto odborom na Slovensku je cesta zarúbaná,“ hovorí o svojej pôvodnej profesii amatérska cukrárka z horného Šariša.
Tak ako ona, ani jej manžel sa dnes nevenuje odboru, ktorý vyštudoval. Manžel pani Janky absolvoval na košickej technickej univerzite strojnícku fakultu so špecializáciou na konštrukciu automobilov, ale na rodinnej farme v rodnej obci Hutka neďaleko Svidníka chová hovädzí dobytok. Keď sa Janka nevenuje deťom alebo pečeniu, pomáha manželovi na farme. Má na starosti administratívu, ale keď treba, sadne si aj zo volant traktora, naposledy takto pomáhala pri premiestňovaní oplôtkov. Na farme dnes chovajú 130 kráv, hospodária na tristo hektároch vlastnej aj prenajatej pôdy, na takom hospodárstve sa treba obracať od východu do západu slnka, v piatky aj vo sviatky.
„K pečeniu tort som sa dostala vďaka svokre, keď sme bývali s manželom v jeho rodnom dome v Hutke. Svokra piekla korpusy, robila ich krémové náplne, mne s veľkou dôverou zverila ich zdobenie. Spočiatku, kým som nenabrala ten správny fortieľ, to boli tradičné kvety z krému, časom som bola odvážnejšia, nebála som sa ani náročnejšieho zdobenia. Tak ma to zdobenie tort pre rodinu a kamarátky chytilo za srdce, že som absolvovala niekoľko kurzov, aby som zdobenie dotiahla na čo najvyššiu úroveň,“ spomína na svoje cukrárske začiatky pani Jana.
So svokrou začala chodiť aj na súťaže o najkrajšiu tortu. Na súťaži, ktorú už dvanásť rokov organizuje v Púchove Klub cukrárov Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov, sa zúčastnila už päťkrát a nikdy neobišla naprázdno. Aj teraz začiatkom októbra sa jej na tradičnej súťaži o najkrajšiu tortu Slovenska darilo, stala sa absolútnou víťazkou s tortou nazvanou „bublinkový kúpeľ opice“.
Nechýbalo veľa, aby na súťaži chýbala. „Mala som doma pripravené dve torty, bublinkový kúpeľ s opičkou a do kategórie netradičných tort krokodíla. Jedna torta mala čokoládovú a malinovú plnku, druhej som dala chuť slnečnej jesene, ochutila som ju hruškami, škoricou a klinčekmi. Súťaž v Púchove sa začala o desiatej hodine, ale pritrafila sa nám smola. Ráno sme s manželom zaspali, zobudili sme sa o hodinu neskôr, a na potvoru nás zastihla raňajšia zápcha na prešovských cestách, o 250 kilometrov ďalej sme si polhodinu odstáli v nekonečnej kolóne pod Strečnom. Už sme uvažovali, že to otočíme a vrátime sa domov, keď som v tom zúfalstve zavolala z auta organizátorke súťaže pani Jozefíne Zaukolcovej, ktorá je predsedníčkou Klubu cukrárov Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov, že meškám, lebo sme uviazli v kolóne. Bola veľkorysá, vraj mi to meškanie budú tolerovať,“ hovorí o trampotách na ceste víťazka súťaže o najkrajšiu tortu Slovenska.
Medzinárodné úspechy a pocta rusínskej kultúre
Na domáce aj tie najväčšie medzinárodné súťaže je základným pravidlom, že všetko, čo je v torte aj na torte, musí byť jedlé. „Na pečení ma najviac baví práve zdobenie tort, vravím tomu cukrárske sochárstvo. Pôvodne som chcela víťaznú tortu vytvarovať inak, pre bublinkový kúpeľ opice som uvažovala o vani, ale bez nejakej nejedlej pomôcky som to nedokázala urobiť. Tak som tú svoju opičku posadila do kade a bolo po probléme. Porota mala z čoho vyberať, hodnotila 32 tort, okrem vizuálu posudzovala z priloženej vzorky aj chuť torty. Pre svoju tortu bublinkového kúpeľa opičky som sa inšpirovala jedným kresleným obrázkom s týmto motívom. Mám rada nielen živé zvieratká, ale aj na torte. Tortu s autami by som nikdy neupiekla. Aj do kategórie netradičných tort som v Púchove prihlásila tortu so zvieratkom, bola to torta v podobe krokodíla, porota jej prisúdila štvrté miesto,“ hovorí o nedávnej súťaži úspešná cukrárka z horného Šariša.
Svoj žáner si postupne rozvíjala aj na medzinárodných pódiách. Poctu Rusínom niesla torta na súťaži Expo Sweet vo Varšave, kde získala striebro. „Chcela som tak vyjadriť poctu rusínskemu národu. Aj ja sa k nemu hrdo hlásim, pochádzam z rusínskej dedinky Vyšný Mirošov neďaleko Svidníka. Do Bardejova sme sa presťahovali pred deviatimi rokmi. Na tortu som umiestnila dve zvieratá - medveďa a vlka, ktoré symbolizujú našu národnostnú menšinu. Navrchu torty trónila rusínska dievčina, podstavec som vytvorila z výšivky z Medzilaboriec. A tri zlaté pruhy na torte symbolizujú tri rieky: Uh, Latoricu a Tisu,“ dodáva Jana. Pri zdobení použila široký sortiment materiálov: modelovacie hmoty, jedlý papier, ryžový papier, plastickú čokoládu, kráľovskú glazúru. „Vo Varšave sme súťažili s maketami, korpus torty bol síce z polystyrénu, ale povrch torty bol vytvorený ako pri skutočných tortách výlučne z jedlých materiálov. Výstava vo Varšave trvala tri dni, torty s pečeným korpusom by bolo veľmi náročné udržať v dobrej kondícii,“ vysvetľuje.
V rámci najväčších plánov sa tento mesiac chystá na dve súťaže: v Bratislave budú cukrárky súťažiť o najkrajšiu vianočnú tortu a v Prahe bude jediným kritériom voľná fantázia. Torty na tieto súťaže už nosí v hlave a v Prahe plánuje ssúťažiť s tortou, ktorá bude lahodiť predovšetkým detskej duši. „Mojím cukrárskym snom je účasť na najväčšej súťaži sveta, ktorá sa koná v anglickom Birminghame, súťažia tam len tí najlepší z najlepších.“
