Adaptabilita rýb: Sladká vs. Slaná Voda a ich význam

Prísne oddelenie sladkovodných a morských rýb nie je možné, pretože existujú aj druhy, ktoré sa cítia ako doma v oboch prostrediach. Pri rozdelení na morské a sladkovodné ryby je mimochodom rozhodujúca voda, v ktorej prebieha trenie, a nie ich prevládajúce životné prostredie. V zásade možno ryby rozdeľovať na sladkovodné a morské ryby. Sladkovodné ryby tvoria iba malú časť všetkých druhov rýb, väčšinu tvoria morské ryby s viac ako 20 000 rôznymi druhmi.

V tomto článku sa zameriame na niektoré z týchto adaptabilných druhov, ktoré obývajú sladkovodné prostredie Slovenska, a tiež na ich význam v strave a rybolove.

Adaptabilita Rýb: Sladká vs. Slaná Voda

Prísne oddelenie sladkovodných a morských rýb nie je možné, pretože existujú aj druhy, ktoré sa cítia ako doma v oboch prostrediach. Osmoregulácia u rýb je kľúčovým procesom, ktorý im umožňuje prežiť v rôznych salinitách vody.

Ilustrácia osmoregulácie u rýb

Ryby Adaptabilné na Sladkovodné Prostredie

Medzi adaptabilné druhy patrí napríklad úhor európsky a rôzne druhy lososovitých rýb.

Úhor Európsky (Anguilla anguilla)

Úhor európsky je jedinečný druh, ktorý pochádza zo severného Atlantického oceánu a riečnych systémov Európy a častí severnej Afriky. Je to katadromná ryba, čo znamená, že sa liahne v oceáne, ale migruje do riek, kde strávi väčšinu svojho dospelého života, aby sa rozmnožovala v mori.

Úhor európsky

Charakteristika a Životný Cyklus

Úhory sú ľahko rozpoznateľné podľa ich dlhých hadovitých tiel, ktoré nemajú šupiny, a podľa ich dlhých súvislých análnych a chrbtových plutiev a párom malých prsných plutiev tesne za hlavou.

Keď úhory dospejú a sú pripravené na trenie, opúšťajú sladkovodné prostredie a migrujú po prúde, pričom prechádzajú ďalšou premenou, zväčša sa im oči, predĺžia sa im prsné plutvy a ich brucho sa zmení na charakteristickú striebornú farbu. Akonáhle sa úhory dostanú do mora, plávajú pomocou morských prúdov, aby prekonali tisíce kilometrov späť do Sargasového mora, kde sa rozmnožujú.

Po vyliahnutí sú larvy úhorov, nazývané leptocephalus, unášané oceánom a po dosiahnutí atlantického pobrežia Európy a severnej Afriky sa metamorfujú na priehľadné sklenené úhory. Migrujú po riekach ako malí škriatkovia, tiež nazývaní monté, aby žili v sladkej vode, kde sa živia bezstavovcami a malými rybami na dne riek a jazier. Mnohé z nich sa dožívajú viac ako 25 rokov.

Ohrozenie Druhu

Žiaľ, úhor európsky je v súčasnosti kriticky ohrozený a počet mladých úhorov, ktoré sa dostanú k európskym brehom, v posledných rokoch dramaticky klesol. Medzi možné dôvody znižovania ich počtu patria posuny v morských prúdoch v dôsledku klimatických zmien, úmrtnosť na prekážkach počas migrácie, nadmerný rybolov, strata biotopov, parazity a znečistenie, ktoré ovplyvňuje ich plodnosť. V posledných rokoch ich výrazne ohrozuje aj parazitické háďatko Anguillicola crassus. Tento invázny druh parazita infikuje a poškodzuje plávací mechúr úhorov, čím nepriaznivo ovplyvňuje ich schopnosť plávania a schopnosť migrovať, čo môže viesť až k smrti voľne žijúcich aj chovaných úhorov.

Lososovité Ryby (Salmonidae)

Lososovité ryby tvoria samostatnú čeľaď (Salmonidae) a vyznačujú sa viacerými spoločnými znakmi. Aj laik rozozná na prvý pohľad lososovitú rybu podľa malého lalôčika na chrbte medzi chrbtovou a chvostovou plutvou, ktorý sa nazýva tuková plutvička. Lososovité ryby sú rozšírené v miernom a chladnom pásme severnej pologule. Väčšina z nich žije v moriach a len niekoľko druhov žije trvale v sladkých vodách (na Slovensku pstruh, hlavátka). Druhy lososov, žijúce v mori, sú ryby ťažné - anadromné.

Losos atlantický

Anadromné Druhy a Ich Migrácia

Ich mlaď je svojím vývojom viazaná na život v čistých pramenitých sladkých vodách, a tak aby si zabezpečili potomstvo, musia v mori žijúce dospelé lososy odchádzať klásť ikry do čistých vôd horných tokov riek. Lososia mlaď v pramenitých vodách nachádza nielen svoje životne dôležité prostredie, ale aj nebezpečenstvo zo strany rôznych dravcov tu hrozí v podstatne menšej miere, ako v mori.

Malé, bezbranné živočíchy využívajú v prírode dve taktiky, ako prežiť v konflikte s dravcami: 1. splodiť také početné potomstvo, že dravce všetko nepochytajú, alebo 2. splodiť menej početné, ale lepšie vyvinuté potomstvo, ktoré sa dokáže lepšie chrániť pred dravcami. V prípade rýb ide o nesmierne veľký počet malých ikier, alebo relatívne menší počet väčších ikier, z ktorých sa vyliahne životaschopnejšia mlaď. U lososovitých rýb platí druhá alternatíva. Ich ikry sú pomerne veľké s vysokým obsahom živín.

V mori žijú lososy niekoľko rokov a tu dorastajú do potrebnej veľkosti a pohlavne dozrievajú. Ich potulky v moriach bývajú často prekvapujúce. Napríklad kety (Oncothynchus keta, druh ryby z čeľade lososovitých) označkované a vypustené v Japonsku boli na ťahu chytené v rieke Amur. Zdá sa, že v moriach žijú viac-menej roztratene a iba pred párením sa sústreďujú v ústiach riek.

Príklad: Losos Keta (Oncorhynchus keta)

Ťah lososov na neresiská výstižne možno popísať napríklad na ťahu lososa keta, ktorý dodnes vstupuje do riek ústiacich do Severného ľadového oceánu a do severného Pacifiku. Najprv sa v ústiach riek ako predné hliadky objavujú iba menšie kŕdle a jednotlivé kety, za nimi nasledujú húfy stále väčšie a väčšie, až je hladina rieky zvlnená od množstva plávajúcich rýb. Z vodnej hladiny trčí množstvo chrbtových plutiev a nad hladinu sa ustavične vyhadzujú meter veľké kety.

Od chvíle, ako ryby vplávajú do riek, prestanú prijímať potravu a žijú iba zo zásob, ktoré získali v moriach. Putujúce kety za každých 24 hodín priemerne vydávajú energiu v hodnote 2.500 - 2.800 kalórií na kilogram živej váhy.

U rýb počas ťahu sa mení aj vonkajší vzhľad. Samce i samice dostávajú tzv. svadobný šat. Pred vstupom do rieky majú kety striebristé zafarbenie a normálny vzhľad, avšak už počas ťahu na dolnom toku sa sfarbujú do tmava. Čím vyššie vystupujú proti prúdu, tým sú farebné aj tvarové zmeny výraznejšie. Na tmavom tele sa objavujú fialové aj ružové pruhy, telo sa zo strán splošťuje a na chrbte im za hlavou vyrastá veľký hrb. Charakteristické zmeny postihujú aj hlavu, čeľuste sa zväčšujú a dostávajú hákovité zakončenie, aj zuby, ktoré v mori boli drobné a nenápadné, sa počas ťahu na neresiská silne zväčšujú.

Milióny lososov sa vracajú domov | National Geographic

Migrácia lososa

Ak pri ťahu v rieke narazia na prekážku, ktorá zastaví alebo spomalí ich postup, nastáva divoké, bezvládne zmietanie rybích tiel. Zadné narážajú na predné a tieto sa živelným zmietaním a trepaním snažia dostať dopredu. Ryby sa zraňujú, prúd ich strháva nazad. Na takýchto miestach sa zhromažďujú medvede, líšky, vlky aj dravé vtáky a zasadajú k bohatej hostine. V podstate však ide iba o zlomky percenta, o ktoré sa týmto spôsobom ochudobňuje nespočetná armáda tiahnucich rýb. Keď dôjdu k perejám a vodopádom, chvíľu pred nimi oddychujú a potom sa prudko rozbiehajú a mohutným skokom sa prenášajú ponad padajúcu vodu. Vodopády vysoké meter prekonávajú celkom ľahko. Ak sa pri vyššom vodopáde skok na prvýkrát nepodarí, znovu zhromažďujú sily v tichej vode a dovtedy sa vrhajú proti dravej vode, kým ju neprekonajú.

Neresenie a Životný Cyklus

Na miesta neresenia, do horných tokov s čistou pramenitou vodou, chladnou a bohatou na kyslík, dochádzajú kety, lososy, gorbuše či ďalšie ťažné druhy krajne vyčerpané. Kým dôjdu na svoje neresiská (od ústia riek často vzdialené 1.000 až 3.000 km), stratia 97 - 99 % tuku, 57 - 58 % bielkovín a 15 - 20 % vody.

Vlastné neresenie sa deje v nehlbokých miestach (40 - 120 cm) s relatívne pokojným prúdom vody. Tu samice silnými údermi chvosta vyhĺbia na dne oválnu jamu dlhú 2,5 m a širokú 1 - 1,5 m, pričom pri tejto práci samicu sleduje jeden alebo aj viaceré samce, zápasiace medzi sebou. Keď je samica hotová, vypúšťa na dno jamy ikry, na ktoré samec okamžite vypúšťa spermie. Potom niekoľkými údermi chvosta samica zahrabáva oplodnené ikry pieskom a ešte niekoľko dní stráži miesto, aby si tam iná samica nevyhlbovala hniezdo. Ikry zahrabané na dne plytkej jamy sú chránené pred inými živočíchmi aj pred odplavením.

Po splnení životnej úlohy očakáva kety i ďalšie lososovité ryby smutný osud. Po vysiľujúcej ceste, bez prijímania potravy hynú a ich telá unáša prúd, proti ktorému pred krátkym časom tak úporne plávali. V prírode však nič nevyjde nazmar. Pravda, nie všetky druhy lososovitých rýb hynú po neresení. Sladkovodné druhy - napríklad pstruh potočný alebo hlavátka - neresenie prežívajú bez problémov. U lososa atlantického (hoci sa na neresiská tiež doplaví krajne vyčerpaný) niektoré exempláre namáhavú cestu tiež prežívajú a spola plávajúc, spola unášané prúdom dostávajú sa živé späť do mora. Prežívajú najmä tie atlantické lososy, ktoré sa neresili v riekach Britských ostrovov, Nórska a Švédska, pretože nemuseli prekonávať až takú dlhú cestu ako ryby neresiace sa v sibírskych a severoamerických veľtokoch. Keďže v sladkej vode lososom veľmi zle rastú šupiny, podľa prírastkov na šupinách ľahko možno zistiť, či už vstúpili raz do rieky alebo nie.

Navigácia a Návrat do Rodného Potoka

Zaujímavá je skutočnosť, overená viacerými vedeckými pokusmi, že ryby žijúce v mori po preplávaní tisícov kilometrov pri ťahu na neresiská nielenže vchádzajú do rieky, z ktorej pôvodne vyšli, ale trafia na hornom rozvodí priamo do rodného potoka. Omyly, ktoré sa niekedy vyskytnú, sú iba nepatrné. Podľa amerických ichtiológov A. D. Haslera a W. Wisbyho je spoľahlivým „kompasom“ tiahnucich rýb ich vysoko citlivý čuch. Laboratórne pokusy ukázali, že veľmi citlivo reagujú na organické aj anorganické substancie rozptýlené vo vode - z pôdy a geologického podložia v pramennej oblasti.

Pri ťahu Oncorhynchus kisutch boli pochytané a označkované dospelé jedince z dvoch prítokov rieky Issquach v štáte Washington, potom ich preniesli dolu prúdom a polovici z nich nozdry upchali bavlnou. Po vypustení ryby prirodzene opäť plávali proti prúdu a snažili sa dostať na svoje neresiská. Ryby bez zapchatých nozdier potrafili do svojho riečneho prítoku, avšak tie so zapchatými nozdrami neboli schopné rozlišovať jednotlivé prítoky. V konečnom štádiu hľadania sa lososy orientujú na základe charakteristickej aminokyselinovej stopy. Podľa najnovších výskumov vlastné neresisko nachádzajú lososy čuchovou registráciou aminokyselín uvoľňovaných z kožného slizu dorastajúceho plôdika z minulého roku.

Ďalšie druhy

Okrem spomenutých druhov existujú aj ďalšie ryby, ktoré dokážu prežiť v oboch prostrediach, no ich výskyt v sladkej vode je menej častý alebo len dočasný.

Význam Rýb v Strave a Rybolov

Okrem mäsových výrobkov a výrobkov z obilnín sú ryby jednou zo základných ľudských potravín. Nie každá ryba je vhodná na konzumáciu, preto sa jedlé morské živočíchy označujú ako konzumné ryby. Ďalšie rozlišovanie sa uskutočňuje na základe prostredia ich výskytu.

Konzumné Ryby a Ich Kvalita

Vedeli ste, že prísne oddelenie sladkovodných a morských rýb nie je možné, pretože existujú aj druhy, ktoré sa cítia ako doma v oboch prostrediach? Morské ryby sa v mori vyskytujú väčšinou vo veľkých húfoch. Znakom čerstvosti celých morských rýb je žiarivo výrazné sfarbenie kože s priehľadnou vrstvou slizu a lesklými čiernymi očami s vypuklými šošovkami. Žiabre by mali tesne priliehať, mali by byť jasne červené a bez hlienu, šupiny by mali dobre držať a vôňa by sa mala podobať moru, prípadne morským riasam.

Morské ryby ulovené vo voľnom mori sú mrazené celé alebo ako filé pri -30 až -40 stupňoch Celzia a dodatočne potiahnuté buď ľadovou glazúrou alebo vrstvou alginátového želé, aby sa zabránilo často prebiehajúcim oxidačným procesom. Starším spôsobom konzervácie je solenie. Pri správnej preprave rýb ich treba položiť na ľad a prepravovať v špeciálnych boxoch. Jednoduchou pomôckou, ako preveriť čerstvosť ryby, je venovať pozornosť očiam zvieraťa. Dobrým znakom je, ak má ryba jasné, nezakalené oči.

Výživová Hodnota

Kvôli vysokému obsahu bielkovín je ryba dôležitou súčasťou zdravého stravovania a z tohto dôvodu má svoje miesto v tradičnej kuchyni mnohých národov. Klasické konzumné ryby si môžete pripraviť a servírovať rôznymi spôsobmi. Čerstvé ryby sú považované za najobľúbenejšie. Tie sú neupravované a môžu sa istý čas po ulovení ponúkať na predaj pri skladovaní v chlade na bode mrazu. Ryba sa môže podávať surová, varená, údená, pečená a dusená na pare. Prvým krokom je vždy tzv. čistenie, čiže odstránenie šupín, plutiev, kostí a vnútorností. Potom sa ryba zvyčajne ochutí citrónovou šťavou a soľou a v prípade potreby sa uvarí. Ryby sú bohaté na bielkoviny a sú považované za cenné kvôli vysokému obsahu omega-3 mastných kyselín. Okrem toho sú výborným zdrojom jódu.

Výživová hodnota rýb

Príklad: Kambala Veľká

Kambala veľká je z kulinárskeho hľadiska najpôsobivejším zástupcom čeľade platesotvarých, ktoré patria k platesám. Kambala veľká žije v celom severnom Atlantiku, od marockého pobrežia po stredné Nórsko. Sídli v Stredozemnom mori, Baltickom mori a západnom Severnom mori. Charakteristickým znakom kambaly veľkej sú kostené výrastky v oblasti očí. Takmer okrúhla ryba má sivú až hnedú kožu. Koža je pokrytá mnohými výrastkami, ktoré sa podobajú na kamienky. Môže dosiahnuť priemer jeden meter a hmotnosť 25 kilogramov a uprednostňuje vlažné vody s hĺbkou od 20 do 70 metrov. Mäso kambaly veľkej je biele, pevné, má delikátnu chuť, vydrží dlho čerstvé a je ľahko stráviteľné.

Kambala veľká

Na začiatku 19. Kambala veľká sa vyskytuje v celom severnom Atlantiku. Takisto však žije v Stredozemnom mori, Severnom mori a tiež západnom Baltickom mori. Takzvaná čiernomorská kambala žije dokonca v Čiernom mori. Kambala veľká je v predaji po celý rok. Výrobky sú v ponuke do vypredania zásob. Predaj len v obvyklom množstve. Zobrazenia sú len ilustračné. V kulinárskom svete je kambala veľká veľmi žiadaná. Jej jemné mäso predčí podľa gurmánov iba morský jazyk (Solea solea). Pritom je viac cenená biela spodná strana, znalci nepohrdnú ani všade sa vyskytujúcimi kostnými výbežkami. Je vhodná na všetky spôsoby prípravy okrem fritovania, pretože tak by stratila svoju vynikajúcu chuť. Ako prísada k jemne ochutenému mäsu, ktoré musí byť dokonale prepečené, úplne stačí horúce maslo alebo holandská omáčka na báze rybieho tuku. Čerstvú kambalu veľkú je nutné skladovať v chlade a spotrebovať do niekoľkých dní. Jemné a chudé mäso tejto ryby obsahuje veľa cenných minerálnych látok, napríklad jód.

Zoznam niektorých morských rýb

  • Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
  • Žralok biely (Carcharodon carcharias)
  • Kapor obrovský (Epinephelus lanceolatus)
  • Barramundi austrálsky (Lates calcarifer)
  • Krokodílie ryby (Crocodylidae)
  • Okúnik obrovský (Lophius piscatorius)
  • Mola mola (Mola mola)
  • Medúza boxová (Cubozoa)
  • Vysokoplutvá žiara (Istiophorus platypterus)

Týchto 10 zaujímavých druhov morských rýb predstavujú iba malú časť z celkového počtu druhov, ktoré sa vyskytujú v oceánoch a moriach. Každá z týchto rýb má svoje unikátne vlastnosti a prispieva k rozmanitosti morského ekosystému. Zatiaľ čo slovenskí chovatelia produkujú množstvo kvalitných domácich druhov sladkovodných rýb, na tanieri našincov častejšie skončí skôr fileta z lososa než zo šťuky.

Kým za iných okolností by sme počas prechádzky po rozľahlom areáli viedli dialóg o tom, ako mladý podnikateľ dováža morské plody až z Ománu, v tento deň nám počasie nepraje. Sadáme si preto na lavičku s prístreškom, odkiaľ sa nám naskytne výhľad na 15 sádok. „Darí sa tu predovšetkým tým lososovitým ako pstruh dúhový a potočný. Potom sú to dravce ako zubáč, sumec, šťuka či jesetery. Po vstupe do predajne rodinného podniku s dlhou tradíciou na nás okamžite zapôsobí príznačná vôňa rybiny. Chov rýb má v Stupave históriu, ktorá siaha až niekoľko storočí do minulosti. Prvých niekoľko rybníčkov tu bolo grófom Pálfim vybudovaných už v 17. storočí. S chovom, ako ho poznáme dnes, sa však začalo až v polovici minulého storočia, keď tunajšie vodné plochy nadobudli celoslovenský význam. Na tieto časy rada spomína pani Ingrid, zamestnankyňa novovybudovaného rybárstva, ktorej otec pre štátny podnik pracoval. „Tú loďku tunajší chalani vždy odtiahli k Jánošíkovmu rybníku,“ ukazuje na vystavenú fotku v interiéri predajne, zatiaľ čo opisuje úsmevné príhody z detstva. Odvtedy komplex postupne pustol, až sa dostal do havarijného stavu. Pred šiestimi rokmi preto vyštudovaný rybár Andrej Horváth prišiel s nápadom obnoviť zašlú slávu bývalej továrne. Po rozsiahlej rekonštrukcii otvorili prevádzku pred tromi rokmi. „Najskôr sa ľudia domnievali, že sa tu idú stavať byty,“ odpovedá na našu otázku, ako vnímajú Stupavčania jeho prácu. Rybárstvo Andreja Horvátha je okrem pozoruhodného príbehu zaujímavé aj tým, že spracúva a distribuuje aj vlastné dochované či importované ryby z prímorských krajín. Kým sladkovodné lovia priamo v tamojších sádkach, morské vozia z celého sveta.

Rybolov na Slovensku

Milióny lososov sa vracajú domov | National Geographic

Americký dozorný výbor snemovne reprezentantov vo štvrtok zverejnil niekoľko desiatok doteraz neznámych fotografií, ktoré zachytávajú Epsteina s vplyvnými ľuďmi zo sveta biznisu, politiky či intelektuálov. Na jednej z nich je aj súčasný poradca premiéra Roberta Fica (Smer) Lajčák s Epsteinom. Portál bratislavak.sk si ako prvý všimol, že stoja v rezidencii slovenského veľvyslanca vo Viedni. Veľvyslanectvo len pred niekoľkými dňami, 11. a 12. Oficiálna fotka slovenského veľvyslanectva vo Viedni v rovnakej miestnosti, v akej sa fotil Lajčák s Epsteinom.

tags: #velka #morska #ryba #a #slovensky #politik