Klimatická zmena prináša so sebou zvýšené teploty počas dôležitých fáz rastu cukrovej repy, ale aj striedanie období sucha a silných dažďov. Hoci repa môže v určitom momente profitovať z tepla, neskôr ju môže poškodiť, pretože vysoké teploty spomaľujú jej rast. Pri teplotách nad 35 °C repa prestáva rásť. Najmä vysoká intenzita slnečného žiarenia v slnečných a teplých dňoch spôsobuje prehrievanie listov repy.
Potreba vody sa zvyčajne zvyšuje hlavne v lete, keď plodina rastie do svojej maximálnej veľkosti. Z dlhodobého hľadiska zmeny letného podnebia predstavujú skutočnú hrozbu pre cukrovú repu, napriek tomu, že repa pomerne prirodzene dobre odoláva suchu. Je preto dôležité staviť na robustné odrody, aby sa zvýšila odolnosť plodiny voči stresovým podieniom, ako je sucho.
Pri absencii extrémnych podmienok počas vegetačného obdobia je rast repy výrazne ovplyvnený teplotou vzduchu a prírastky biomasy a sušiny, resp. cukru majú pravidelný charakter. Pôsobenie teplotného stresu cestou nízkych teplôt na cukrovú repu je bežné v prvých a posledných dekádach vegetačného obdobia. Nízke teploty vzduchu ochladzujú pôdu a pôdny roztok. V prvých vývinových štádiách je v chladnej pôde rast koreňovej sústavy repy inhibovaný, klesá efektívny príjem živín a stagnuje rozvoj listovej plochy. Na úrovni prírastkov celkovej biomasy sa prejavuje radikálne spomalenie.
Na druhej strane, vysokým teplotám dokáže repa celkom dobre odolávať, najmä pri dostatku zrážok a spomalenie rastu nie je až také prudké. Navyše, repa je dvojročná plodina, v prvom roku pestovania nekvitne. V porovnaní s jednoročnými plodinami nedochádza k redukcii úrody cestou asynchronizácie kvitnutia, zníženej životaschopnosti peľu alebo zlyhania vývinu zrna krátko po oplodnení v dôsledku extrémnych teplôt.
Dôležitým faktorom sú ale nočné teploty. Výskyt tropických nocí, kedy teplota neklesá pod hranicu 20 °C, má za následok zvýšenie respirácie rastlín, t.j. spotrebu cukru, ktorý má byť kumulovaný v buľve. Vplyv teploty vzduchu na vývoj porastov sa dobre kvantifikuje pomocou denných prírastkov teplotnej sumy (GDD z angl. Growing Degree Days). Je to pomocný indikátor pre hodnotenie rastu a vývinu rastlín. Je založený na teplotných pomeroch konkrétnej pestovateľskej lokality a udáva akumuláciu tepla (príkon dostupnej energie) agroekosystémom. Pomocou neho je možné predikovať kritické obdobia výskytu škodcov, ktorých vývoj tiež veľmi úzko súvisí s teplotou prostredia. Umožňuje porovnávať aktuálnu sezónu napríklad s dlhodobým priemerom alebo ideálnou sezónou a zhodnotiť progres alebo momentálnu stagnáciu. Pôsobenie chladu na konci vegetačného obdobia postupne ukončuje rast repy. Intenzita fotosyntézy a asimilácia látok klesá a skôr prevažujú procesy, pri ktorých rastliny začnú spotrebovávať cukor z buliev. Skorý nástup nízkych teplôt radikálne obmedzuje prírastky biomasy.
Vplyvom teplôt môže byť úroda cukrovej repy nižšia až o 15 či 30 percent. V prípade cukrovej repy sa jedná o riziko zavädnutia listov a zníženie cukornatosti. Úroda cukrovej repy tak môže byť nižšia až 15 - 30 %.
Súčasné horúčavy majú vplyv aj na poľnohospodárske plodiny či chov hospodárskych zvierat. V tomto období majú vysoké teploty vplyv najmä na cukrovú repu, kukuricu a sóju. V prípade cukrovej repy sa jedná o riziko zavädnutia listov a zníženie cukornatosti. V prípade kukurice zase hrozí zníženie hmotnosti zrna a úroda môže byť nižšia o 10 až 30 %. V prípade sóje môže dôjsť vplyvom vysokých teplôt k zavädnutiu listov, zníženiu počtu a hmotnosti semien v strukoch, no a úroda môže byť v konečnom dôsledku nižšia o 15 až 40 %, vyčíslila odhadované straty produkcie analytička Slovenského farmárskeho družstva (SFD) Eva Sadovská.
V prípade ovocia a zeleniny je tomu trochu inak. Ovocné stromy pestované vo veľkom sú väčšinou pod závlahou. Väčšina plodov je už dávno nasadených, nepredpokladá sa zásadné zníženie úrod. V prípade zeleniny platí to isté, väčšina druhov je pod závlahou, respektíve v skleníkoch. Extrémne teploty ale môžu spôsobiť urýchlené zavädnutie v priebehu jedného dňa. Pre dojnice je kritickou teplotou vo všeobecnosti 24 až 27 stupňov Celzia. Nad touto hranicou sa znižuje príjem krmiva, mliečna produkcia, ale aj reprodukčné schopnosti dojníc. Zníženie dojivosti počas letných horúčav môže mať veľký ekonomický dopad. Produkcia mlieka môže byť totiž nižšia až o 10 alebo 20 %. Tepelný stres spôsobuje aj zhoršenie reprodukcie hovädzieho dobytka a u ošípaných sa zas so zvyšovaním teploty postupne znižuje príjem krmiva a následne teda aj rýchlosť ich rastu.
História a súčasnosť pestovania cukrovej repy
Hoci sa to nemusí zdať, pestovanie cukrovej repy a výroba cukru z nej majú pomerne krátku históriu. Prvé pokusy o získanie cukru z repy sa uskutočnili len pred približne 250 rokmi a komerčná výroba sa rozbehla až začiatkom 19. storočia. Dovtedy sa cukor získaval výlučne z cukrovej trstiny.
Pred tridsiatimi rokmi, v čase najväčšieho rozmachu slovenského cukrovarníctva, boli polia s cukrovou repou bežným javom. Ľudia ju využívali aj v kuchyni, napríklad ako prírodné sladidlo pri sterilizácii cvikly, alebo na výrobu repáku. Dnes sa rozsiahle polia repy z krajiny takmer vytratili a od jej veľkovýrobného pestovania sa v mnohých regiónoch upustilo. Avšak aj medzi záhradkármi je pestovanie cukrovej repy skôr raritou.
Cukrová repa, hoci v poslednom období mierne upadla do zabudnutia, zostáva kľúčovou plodinou pre produkciu cukru na Slovensku. Pestovanie cukrovej repy je pomerne jednoduché a podobá sa na pestovanie cvikly. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie cukrovej repy, od výberu vhodných odrôd a predplodín, cez agrotechnické postupy, až po vplyv vonkajších faktorov na úrodu.
V SESVanderHave máme rozsiahlu sieť pokusných staníc v oblastiach, ktoré sú pravidelne postihované suchom. Väčšina testovacích platforiem je vybavená meteorologickými stanicami, ktoré umožňujú podrobnú analýzu podmienok prostredia. Sledujeme, do akej miery dochádza k suchu na rôznych pokusných parcelách, aby sme mohli posúdiť vplyv na výkonnosť našich rôznych odrôd. Vykonávame tiež porovnávacie testy medzi zavlažovanými a nezavlažovanými parcelami, aby sme vyhodnotili rozdiely v správaní.
Na riešenie problému sucha sa už niekoľko rokov používajú aj drony. SESVanderHave spolupracuje so spoločnosťou VITO, ktorá je expertom v tejto oblasti. Vďaka meraniam vykonaným dronom počas obdobia sucha sme schopní identifikovať genetické rozdiely na základe určitých kritérií, ktoré hrajú rolu pri suchu. Robíme to pomocou metódy vyvinutej spoločnosťou SESVanderHave.
Agrotechnika pestovania
Pestovanie repy cukrovej je jednoduché a prakticky sa nelíši od pestovania repy červenej - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc.
Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu.
Po zasiatí cukrovej repy a následných zrážkach môžeme spolu s klíčením repy cukrovej pozorovať výskyt rôznych druhov burín, ktoré je možné regulovať od klíčenia až do štádia uzatvorenia medziriadkov. Naše portfólio ponúka možnosť skorého herbicídneho ošetrenia prípravkom MONOGRA 700 SC (metamitron 700 g/l), ktorého spôsob účinku spočíva v inhibícii fotosyntézy. Buriny sa po aplikácii stávajú chlorotickými a úplne nekrotickými už za niekoľko dní. Efektívne herbicídne ošetrenie vám tiež poskytne prípravok SOLIDER (triflusulfuron 146 g/l, quartz sand 0,63-2,5 g/l), ktorý patrí do skupiny inhibítorov účinku enzýmu acetolaktát syntázy (ALS). Aplikáciu odporúčame vykonať v čase kedy sú buriny v počiatočných vývojových fázach. Ako ďalšiu možnosť herbicídneho ošetrenia ponúkame graminicídny prípravok TREPACH (quizalofop-P-ethyl 50 g/l) so systémovým účinkom, prijímaný povrchom listov a následne rozvádzaný do celej rastliny. TREPACH je špecialista na ničenie trávovitých burín v repe cukrovej. Účinná látka quizalofop sa hromadí v kolienkach a podzemkoch a ničí meristematické pletivá burín. Aplikácia je spravidla možná od 3.
V prípade, ak už má cukrová repa dostatočne vyvinutú listovú plochu, je vhodné doplnenie živín, na ktoré má plodina zvýšené nároky. Repa prijíma vyšší podiel živín cez listy, resp. v prvej polovici vegetácie, čo neskôr využije pri raste koreňa a produkcii cukru. Dodanie dusíku a fosforu je možné prípravkom FITOBELLA N-P-Mg (4-35-10), ktorý je vhodne doplnený horčíkom. Horčík je nevyhnutný prvok pri tvorbe chlorofylu a navyše aktívne pôsobí na enzýmy používané v metabolizme fosforu, bielkovín a cukrov. Kľúčové je tiež doplnenie prvkov ako sú meď (Cu) a síra (S), pretože meď je nevyhnutná pri počiatočnom raste plodín, nakoľko účinkuje ako aktivátor niektorých enzýmov. Dodanie síry zvýši kvalitu a nutričnú hodnotu plodiny a tiež môže zvýšiť energetické zloženie rastlín , cukrov, škrobu a pod. V rámci mikroprvkov má cukrová repa zvýšené nároky na bór (B), preto odporúčame realizovať preventívne a tiež kuratívne doplnenie bóru prípravkom BOROHUMINE 100. Obsah humínových látok pozitívne ovplyvňuje príjem a využitie živín, ktoré hnojivo obsahuje.
Vo výžive rastlín preukázal svoje nezastupiteľné miesto aj kremík (Si) čomu nasvedčujú aj výsledky pokusov, vykonané Slovenkou poľnohospodárskou univerzitou (ďalej len SPU) v Nitre. Predmetom výskumu bol vplyv aplikácie hnojiva FERTISILINN na výšku úrody a cukornatosť repy cukrovej. Výsledky pokusov preukázali pozitívny vplyv na výšku úrody buľvy a taktiež sa zvýšila úroveň cukornatosti testovaných odrôd v porovnaní s kontrolou. Rôzne štúdie poukazujú na dôležitú úlohu kremíka, vďaka ktorému rastliny ľahšie prekonávajú stres v podobe sucha. Avšak, dôležitá je forma kremíku v hnojive, ktorú rastlinám dodávame pri ošetrení. Jednoznačne pozitívny vplyv má na úrodu repy cukrovej prípravok FLORONE, ktorý pozitívne vplýva na výšku úrody a úroveň cukornatosti. FLORONE obsahuje aminokyseliny rastlinného pôvodu a je obohatený o základné NPK živiny a stopové prvky bór (B) a molybdén (Mo). Podľa výsledkov z pokusov vykonaných na SPU v Nitre je najvhodnejším termínom pre aplikáciu fáza pred zapojením porastu. S neustále meniacimi sa klimatickými podmienkami sa vám každú sezónu snažíme priniesť aktuálne poznatky v oblasti prípravkov na ochranu rastlín, preto neváhajte kontaktovať náš agronomický servis pre cenovo zvýhodnenú ponuku a podrobnejšie informácie.
Vplyv vonkajších faktorov na rast a vývoj
Výška úrody odzrkadľuje kondičný a zdravotný stav porastov repy počas príslušného vegetačného obdobia a zároveň aj jeho charakteristický priebeh. Dvomi základnými piliermi v reakcii rastlín na vonkajšie podmienky prostredia sú rast a odpoveď na biotické a abiotické stresy.
Abiotické faktory
Základné abiotické faktory, ktoré počas vegetačného obdobia môžu na rastliny pôsobiť, súvisia najmä s teplotou vzduchu, vodným režimom a výživou rastlín.
Teplota
Pri absencii extrémnych podmienok počas vegetačného obdobia je rast repy výrazne ovplyvnený teplotou vzduchu a prírastky biomasy a sušiny, resp. cukru majú pravidelný charakter. Pôsobenie teplotného stresu cestou nízkych teplôt na cukrovú repu je bežné v prvých a posledných dekádach vegetačného obdobia. Nízke teploty vzduchu ochladzujú pôdu a pôdny roztok. V prvých vývinových štádiách je v chladnej pôde rast koreňovej sústavy repy inhibovaný, klesá efektívny príjem živín a stagnuje rozvoj listovej plochy. Na úrovni prírastkov celkovej biomasy sa prejavuje radikálne spomalenie.
Na druhej strane, vysokým teplotám dokáže repa celkom dobre odolávať, najmä pri dostatku zrážok a spomalenie rastu nie je až také prudké. Navyše, repa je dvojročná plodina, v prvom roku pestovania nekvitne. V porovnaní s jednoročnými plodinami nedochádza k redukcii úrody cestou asynchronizácie kvitnutia, zníženej životaschopnosti peľu alebo zlyhania vývinu zrna krátko po oplodnení v dôsledku extrémnych teplôt.
Dôležitým faktorom sú ale nočné teploty. Výskyt tropických nocí, kedy teplota neklesá pod hranicu 20 °C, má za následok zvýšenie respirácie rastlín, t.j. spotrebu cukru, ktorý má byť kumulovaný v buľve. Vplyv teploty vzduchu na vývoj porastov sa dobre kvantifikuje pomocou denných prírastkov teplotnej sumy (GDD z angl. Growing Degree Days). Je to pomocný indikátor pre hodnotenie rastu a vývinu rastlín. Je založený na teplotných pomeroch konkrétnej pestovateľskej lokality a udáva akumuláciu tepla (príkon dostupnej energie) agroekosystémom. Pomocou neho je možné predikovať kritické obdobia výskytu škodcov, ktorých vývoj tiež veľmi úzko súvisí s teplotou prostredia. Umožňuje porovnávať aktuálnu sezónu napríklad s dlhodobým priemerom alebo ideálnou sezónou a zhodnotiť progres alebo momentálnu stagnáciu. Pôsobenie chladu na konci vegetačného obdobia postupne ukončuje rast repy. Intenzita fotosyntézy a asimilácia látok klesá a skôr prevažujú procesy, pri ktorých rastliny začnú spotrebovávať cukor z buliev. Skorý nástup nízkych teplôt radikálne obmedzuje prírastky biomasy.
Voda
Vodný stres, resp. deficit vody v prostredí narúša vodnú bilanciu rastlín a je zdrojom nerovnosti medzi príjmom vody a požiadavkami rastlín počas vegetácie. Prudko limituje fyziologické procesy, čo sa prejaví opäť spomalenou tvorbou biomasy. Prejavy deficitu vody v koreňovej zóne program diferencuje do troch kategórií. V prvej polovici vegetačného obdobia, keď intenzívne pribúdajú nové listy, sa prvý deficit vody prejaví krátkodobým spomalením rozvoja listovej plochy. Výpočty sa opierajú o zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti v aktívnej koreňovej zóne. Čím hlbšia je koreňová sústava, tým hrubšia vrstva pôdy je pre rastliny k dispozícii. Sucho v povrchových vrstvách pôdy sa kompenzuje dostupnou vodou z hlbších vrstiev. Postupom vegetačného obdobia dosiahne koreňová sústava maximálnu hĺbku a „kompenzačná schopnosť“ prostredia zaniká.
Pokiaľ je v pôde dostatočná zásoba vody, nie je čo riešiť. Ak však chýba, v rámci obranných mechanizmov dochádza k zatváraniu prieduchov v snahe obmedziť výpar a nastoliť úsporný režim. Keď sa deficit natoľko prehĺbi, že hodnoty pôdnej vlhkosti sa blížia až k bodu vädnutia, potom sú v poraste prítomné symptómy ako napr. pokles turgoru buniek, vädnutie, žltnutie až odumieranie listovej plochy. Čím dlhšie trvá priaznivé a teplé obdobie, tým väčší je potenciál pre dobrú úrodu.
Biotické faktory
Biotické faktory sú spôsobené tlakom chorôb a škodcov cukrovej repy. Repa cukrová je pomerne citlivá na zvýšený tlak listových chorôb, čo sa môže prejaviť na konečnej úrode.
Ochrana cukrovej repy pred škodcami
Cukrovú repu napáda veľký počet fytofágov, ktorí môžu v značnej miere ovplyvniť úrodu. Väčšina z nich sú suchomilní (xerofilní) škodcovia a vedia sa premnožiť po suchých rokoch, najmä keď 2 až 3 suché roky nasledujú po sebe. V strednej Európe sme mali posledné dva roky výrazne suché. V tomto článku analyzujeme, ktorí škodcovia by mohli ohrozovať porasty cukrovej repy kvôli premnoženiu, pravda pod podmienkou, že budú mať aj v tomto roku na jar a v lete priaznivé podmienky. Uvádzame aj vplyv agrotechnických opatrení na ich populačnú hustotu, čo môže pomôcť pestovateľom vyhodnotiť riziko zvýšeného výskytu daných druhov na konkrétnych poliach a aj znížiť populačnú hodnotu jednotlivých škodcov.
Skočka repová (Chaetocnema tibialis)
Na rozmnožovanie a škodlivosť skočky repovej majú najväčší vplyv poveternostné podmienky, najmä teplota a zrážky. V čase žeru jej vyhovuje teplé (20 - 24 °C), slnečné, bezveterné a suché počasie. Pri kladení vajíčok je pre škodcu optimálne teplé počasie s občasným teplým dažďom prenikajúcim do hĺbky 6 až10 cm. Pre embryonálny vývoj je nevyhnutná vlaha. Vajíčka nakladené do suchej pôdy zväčša vysychajú. Vyliahnutým larvám vyhovuje teplá, kyprá a optimálne vlhká pôda. Pri vyššej vlhkosti pôdy a nižšej teplote sa zvyšuje mortalita lariev. Na plochách, ktoré sa zavlažujú, mortalita lariev a kukiel dosahuje až do 90 %.
Najjednoduchším spôsobom ochrany porastov cukrovej repy je správna agrotechnika. Umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie, rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Sejba by mala byť vykonaná čo najskôr a do optimálnej hĺbky. Porasty z neskorých výsevov sú napádané viac. Zavlažovanie počas prvej polovice leta znižuje v suchých rokoch početnosť škodcu v nasledujúcom roku desaťkrát.
Ryhovec repový (Bothynoderes punctiventris)
Na rozmnožovanie škodcu priaznivo vplýva suché a teplé počasie na jar (najmä v apríli a máji) a prítomnosť veľkých plôch cukrovej repy. Chladná a daždivá jar znižuje aktivitu imág, príjem potravy a plodnosť samičiek. Suché a teplé počasie je pre škodcu optimálne aj v priebehu kuklenia a liahnutia imág v lete (júl - august). Premnoženia nasledujú hlavne po niekoľkých suchých rokoch za sebou. Gradácie môžu trvať aj desiatky rokov.
Agrotechnické opatrenia sa týkajú zberu, osevného postupu, priestorovej izolácie, termínu sejby, výsevu pásov lákacích rastlín a zavlažovania. Zber musí byť kvalitný a rastliny vyrastené z buliev cukrovej repy na starých porastoch repy je potrebné ničiť. Repa by sa nikdy nemala pestovať po repe. Nové porasty repy treba vysievať čo najďalej od minuloročných porastov. Riziko poškodenia porastov je menšie, ak je nový porast od starého aspoň 100 m, a minimálne riziko je pri vzdialenosti 1 - 3 km.
Sejbu cukrovej repy je vhodné vykonať čo najskôr. Vyhneme sa tak synchronizácii masového výskytu škodcu s najcitlivejšími štádiami repy. V lokalitách s väčším výskytom sa odporúča vysievať repu hustejšie. Skorý (skôr ako celý porast) a hustý výsev rastlín cukrovej repy na okrajoch starých alebo nových porastov úspešne môže znížiť škodlivosť. Zavlažovanie cukrovej repy najmä v júli a auguste podporuje rozvoj entomopatogénnych húb, ktoré zvyšujú mortalitu lariev a kukiel.
Racionálna ochrana porastov cukrovej repy je možná len vtedy, keď sa sleduje populačná hustota škodcu. Dlhoročná prognóza sa robí na základe údajov o populačnej hustote prezimujúcich imág na starých porastoch repy. Pôdne výkopy sa robia na jeseň. Prah škodlivosti je 0,6 - 1 imágo/m2. Ak je populačná hustota väčšia, treba sa pripraviť na ochranu mladých porastov cukrovej repy. Krátkodobá prognóza sa robí na základe začiatku výskytu imág na jar, dynamiky migrácie a intenzity poškodenia rastlín. Zásah je potrebný v prípade výskytu 0,1 - 0,3 imága/m2. Na monitoring výskytu, prípadne regulácie početnosti škodcu je v súčasnosti možné využiť i komerčne dostupné feromónové lapače zachytávajúce samčekov i samičky škodcu. Ich umiestnenie do porastov je veľmi jednoduché.
Repná koreňová voška (Pemphigus fuscicornis)
K premnoženiu tohto škodu dochádza v rokoch so suchým a teplým letom, najmä ak sú takéto dva roky po sebe. Najväčšie škody môžu vznikať v priebehu suchého leta, keď rastliny nie sú schopné regenerovať poškodené časti koreňa. Voška môže napadnúť všetky rastliny v poraste a počet uhynutých rastlín sa pohybuje od 2 do 98 %.
Kvalitne a načas vykonané agrotec...
Stratégie rastlín voči suchu
Rastliny na sucho reagujú spravidla štyrmi stratégiami:
- Ignorovanie stresu so sucha: Tieto odrody sa budú naďalej vyvíjať normálne, ako keby sucho nebolo a podmienky boli normálne. Táto stratégia je zaujímavá v prípade krátkodobého sucha s nízkou intenzitou, ale veľmi negatívna v prípade dlhých suchých období.
- Vyhýbanie sa poškodeniu suchom: Prostredníctvom adaptácií na fyziologickej a bunkovej úrovni sa odrody môžu brániť z nedostatku vody a poškodeniu zo sucha.
- Efektívna využiteľnosť vody: Tieto odrody potrebujú k rastu menej vody. Využívajú mechanizmus, ktorý znižuje transpiráciu vody počas výmeny CO2 a regulácie teploty (zvinutím alebo vädnutím listov, čím sa zníži povrch listov, uzavretím prieduchov v suchých obdobiach, čím sa zníži transpirácia...).
- Zvýšená absorpcia vody: Tieto odrody vyvíjajú hlboký a silne rozvetvený koreňový systém pre lepší príjem vody.
Úspech každej z týchto stratégií závisí od povahy sucha (závažnosť, trvácnosť, náhly alebo postupný nástup, skorý nástup atď.). Napríklad mechanizmy správania sa na zníženie transpirácie sú zaujímavé v prípade, ak je sucho krátkodobé alebo sa vyskytuje len počas najteplejších hodín dňa. Stratégia tolerancie voči suchu závisí od typu sucha, ktorému je rastlina vystavená.
Tolerancia voči suchu je komplexná otázka, pretože vyžaduje rôzne funkcie rastliny, a preto môže zahŕňať mnoho génov: modifikáciu zakoreňovania, modifikáciu plochy listov, modifikáciu otvárania prieduchov atď. Pri miernom suchu udržanie rastu listov podporuje fotosyntézu a tým aj úrodu. Pri väčšom a dlhšom suchu môže táto vlastnosť, ktorá vedie aj k vysokému odparovaniu a transpirácii rastlín, spôsobiť rýchlejšie vyčerpanie zásob vody a tým sťažiť prežitie rastlín.
Zhrnutie: V podmienkach sucha sú rastliny vystavené veľkému kompromisu medzi obmedzením straty vody a pokračovaním absorpcie CO2 pre fotosyntézu. Pri šľachtení musíme zohľadniť všeobecnú reakciu rastlín na deficit vody pre každé klimatické prostredie (dátumy, intenzita a frekvencia sucha, viac alebo menej hlboká pôda atď.). Nikdy nebudeme schopní získať hybridy, ktoré si zachovajú svoju produktivitu bez vysokej transpiráciou, pretože tá je nevyhnutná pre fotosyntézu a rast. Zameriavame sa preto na iné vlastnosti, ktoré zvyšujú odolnosť voči suchu bez negatívneho vplyvu na úrodu, ako je napríklad efektívnejšie prijímanie vody.
Adaptácie rastlín | Čo je ADAPTÁCIA? | Relácia Dr. Binocs | Peekaboo Kidz
