Slovenská kuchyňa je mimoriadne rozmanitá a jej jedlá patria skôr medzi tie sýtejšie. Prebrala prvky z okolitých krajín ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Ukrajina, no napriek tomu si zachovala jedinečné pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, od čias prvých slovanských osadníkov. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, čo výrazne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Zemiaky zohrávajú v slovenskej kuchyni, a teda aj v tej záhorskej, významnú úlohu. Sú základom mnohých tradičných jedál a ponúkajú širokú škálu možností prípravy. V minulosti boli zemiaky jedným z hlavných zdrojov potravy pre obyvateľov vidieka, a preto sa s nimi naučili variť na mnoho spôsobov. Vraví sa, že pre Slovákov boli zemiaky odjakživa (teda v skutočnosti od času, ako ich sem z Ameriky nepriviezli španielski kolonizátori) druhým chlebom. Z tejto plodiny vedeli kedysi Slováci „stvoriť“ prakticky každý druh jedla - polievky, guláše, prílohy, predjedlá, nátierky, šaláty, hlavné jedlá, múčniky, koláče, torty, slané a kysnuté pečivo atď., atď. Mnohí to vieme doteraz, no v súvislosti s rýchlym životným tempom sa často na ľudové a krajové špeciality zabudlo.
Zemiaky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a región Záhorie nie je výnimkou. V tomto článku sa pozrieme na rôzne zemiakové špeciality, ktoré sa v tomto regióne pripravujú, a preskúmame tradičné recepty, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Zameriame sa aj na to, ako sa zemiaky používajú v moderných receptoch a ako si ich môžeme vychutnať v rôznych podobách.
Zemiaky v tradičnej záhorskej kuchyni
Zemiaky zohrávajú v slovenskej kuchyni, a teda aj v tej záhorskej, významnú úlohu. Sú základom mnohých tradičných jedál a ponúkajú širokú škálu možností prípravy. V minulosti boli zemiaky jedným z hlavných zdrojov potravy pre obyvateľov vidieka, a preto sa s nimi naučili variť na mnoho spôsobov.
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Príprava lokší
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
Príprava zemiakových placiek
Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Zemiakový šalát je jedným z najznámejších a najobľúbenejších jedál, ktoré sa pripravujú na Slovensku, a to najmä počas Vianoc a Veľkej noci. Každá rodina má svoj vlastný recept, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu. Základom je uvarené zemiaky, ktoré sa zmiešajú s majonézou, zeleninou a ďalšími prísadami.
Existuje niekoľko trikov, ako si uľahčiť prípravu zemiakového šalátu. Jedným z nich je uvariť zemiaky v šupke a potom ich ošúpať. Ďalším trikom je narezať zemiaky ešte pred varením, čo uľahčí ich šúpanie po uvarení. Ak sa chcete vyhnúť šúpaniu úplne, môžete zemiaky po uvarení pretlačiť cez krájač, čím sa oddelí šupka od dužiny.
Zemiaková baba je ďalším tradičným jedlom, ktoré je obľúbené najmä v regióne Záhorie. Ide o jednoduché jedlo, ktoré sa pripravuje z nastrúhaných zemiakov, múky, vajec a korenia.
Halušky s kyslou kapustou sú tradičné slovenské jedlo, ktoré je obľúbené aj v regióne Záhorie. Halušky sa pripravujú zo zemiakového cesta a varia sa vo vriacej vode. Podávajú sa s kyslou kapustou, ktorá sa podusí na cibuľke a dochutí korením.
Z pomletých zemiakov, múky, žĺtka, droždia, masla a soli vypracujeme cesto, ktoré necháme dvadsať minút odležať. Potom cesto vytvarujeme do valca, z ktorého odkrajujeme kolieska. každé koliesko rozvaľkáme, naplníme plnkou a zľahka stočíme do tvaru rožka. Naplnené rožky „ nascískame“ - poukladáme tesne vedľa seba - na vymastený plech, potrieme smotanou a dáme piecť do vyhriatej rúry.
Zemiaky olúpeme, uvaríme v šupke. Potom ich olúpeme, prelisujeme, pridáme múku, vajce, soľ a všetko vypracujeme na cesto, ktoré si rozdelíme na rovnaké kúsky. Každý kúsok cesta naplníme hrudkami bryndze alebo zomletým mäsom, zaguľatíme a naplnené knedle uvaríme v osolenej vode. Na masti opečieme pokrájanú cibuľu, ktorou uvarené jedlo na tanieri polejeme.
Deň vopred uvarené zemiaky ošúpeme, postrúhame a zľahka premiešame s múkou, 2 vajcami a soľou. Do vymastenho pekáča dáme tretinu zemiakov, na ne polovicu ošúpaných a postrúhaných jabĺk, posypaných cukrom a škoricou. Na to druhú tretinu zemiakov, druhú polovicu jabĺk a poslednú tretinu zemiakovej masy. Povrch pokvapkáme rozpusteným maslom a dáme zapiecť do rozohriatej rúry.
Surové, dôkladne umyté zemiaky aj so šupkou pokrájame na tenšie plátky. Kladieme ich na platničku elektrického variča ( alebo liatinovú platňu, ktorú položíme na plynový horák, alebo na pec). Sú hotové, keď sa na nich urobia tmavohnedé „pľuzgieriky“. Takto upečené ich nahádžeme do hrnca, pridáme maslo, soľ a prelisovaný cesnak.
Očistené a pokrájané zemiaky uvaríme v posolenej vode s rascou. Medzitým si na masti upražíme cibuľu do zlatista a prelisujeme cesnak. Keď sú zemiaky uvarené vodu z varenia zlejeme do iného hrnca, pridáme k nej lyžicu upraženej cibule, prelisovaný cesnak a premiešame. Vznikne výborná polievka - oukrop, ktorú už ďalej nevaríme. Uvarené zemiaky roztlačíme, pridáme do nich všetku zvyšnú opraženú cibuľu aj s masťou a premiešame. Jedlo servírujeme takto: v tanieri polievka, na múčnikovom tanieriku zemiaky.
Zemiaky a cibuľu postrúhame, primiešame vajcia, korenie, majoránku, prelisovaný cesnak, soľ a múku. Pekáč vymastíme a vylejeme doň zemiakovú masu. Vložíme do rúry vyhriatej na 250 °C a pečieme.
Olúpané zemiaky uvaríme s rascou v osolenej vode. Na 1 PL masti osmažíme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme pokrájanú kapustu, osolíme a podusíme s rascou. Zemiaky zlejeme, roztlačíme so studenou šťavou z kapusty na kašu, do ktorej na záver primiešame podusenú kapustu. Podávame omastené masťou a posypané opraženou cibuľkou.
Iný spôsob je zaliať ocedené zemiaky s horúcim mliekom, pridať maslo a vymiešať ich na hladkú kašu. Kým sa zemiaky varili, polovicu kapusty podusíme na masti, na ktorej sme opražili cibuľu do mäkka. Uvarenú kašu potom spojíme s udusenou aj surovou kapustou.
Z múky, vajca, soli a vody zamiesime polotuhé cesto. Lyžicou z neho vykrajujeme halušky ( sú teda väčšie, než keby sme ich pretláčali cez sito ) a varíme ich v posolenej vode. Keď vyplávajú na povrch, sú uvarené. Zemiaky ošúpeme, pokrájame a uvaríme v osolenej vode. Scedíme. Na slanine speníme nakrájanú cibuľu. Uvarené a ocedené zemiaky zmiešame s haluškami a slaninovou cibuľou. ( Môžeme pridať aj opečenú salámu nakrájanú na prúžky).
Zemiaky olúpeme, uvaríme v slanej vode, scedíme a necháme vychladnúť. Potom k nim pridáme prelisovaný tvaroh, múku, vajce a soľ a všetko dôkladne premiešame. Z masy formujeme malé placky, ktoré z oboch strán vypražíme v horúcom tuku. Potom ich poukladáme na pekáč a v horúcej rúre zapečieme.
Zemiaky uvaríme v šupke, olúpeme a nakrájame na kolieska. Údenú slaninu nakrájame na malé kocky a spolu s pokrájanou cibuľou opečieme. Potom pridáme na malé kúsky pokrájané mäso alebo na kolieska pokrájanú klobásu, ktorú osolíme, okoreníme a dobre so zemiakmi premiešame.
V šupe uvarené a prelisované zemiaky zmiešame s ostatnými surovinami - mäso nakrájané nadrobno, cesnak prelisovaný - nakoniec pridáme nakysnutý kvások. Spracované cesto prikryjeme utierkou a necháme vykysnúť. Pripravíme si tuhšie zemiakové cesto - z postrúhaných zemiakov zlejeme „škrobovú vodu“, pridáme soľ, hrubú múku a vajce. Všetko dôkladne zmiesime rukou. Do vriacej vody odtŕhame kúsky cesta, veľké asi ako vlašský orech. Keď knedličky vyplávajú na povrch, dierkovanou vareškou ich vyberieme na tanier. Do vody, čo zostala po varení, pridáme mlieko ( tí bohatší smotanu) a trochu primastíme - najlepšie jemne preškvareným maslom.
Očistené zemiaky nakrájame na kocky a uvaríme v trojnásobnom množstve posolenej vody. Krúpy umyjeme, zalejeme 400 ml vody, posolíme a uvaríme do mäkka. Nadrobno pokrájanú cibuľu opražíme na masti, pridáme bôčik, nakrájaný na kocky a krátko popražíme. Uvarené, nescedené zemiaky popučíme, pridáme krúpy, cibuľu s bôčikom, soľ, majorán, korenie, rascu, pretlačený cesnak a dobre premiešame. Zmes rozotrieme na pekáč a vo vyhriatej rúre upečieme dozlata.
Zemiaky ošúpeme, pokrájame na menšie kúsky, zalejeme vodou, osolíme, pridáme rascu a varíme, kým nie sú zemiaky rozvarené na kašu. Potom dolejeme vodu, pridáme prelisovaný cesnak, mleté čierne korenie a necháme opäť zavariť. Kým sa varia zemiaky, pripravíme si z jedného vajca a hrubej múky cesto ako na rezance, rozvaľkáme ho a potom z neho trháme drobné kúsky, ktoré hádžeme do zemiakovej kaše a necháme ich zavariť.
Surové zemiaky nastrúhame s cibuľou, pridáme prelisovaný cesnak, múku, vajce soľ, korenie a majoránku. Ak je masa riedka, môžeme ju zahustiť PL strúhanky, prípadne pridáme trocha mletého mäsa. Alebo do nastrúhaných zemiakov nedávame múku a vajce, primiešame k nim škvarky a nakrájanú cibuľku, opraženú na masti + prelisovaný cesnak, korenie, majoránku a soľ. Plnku dobre premiešame a lyžicou plníme bravčové črevá, nie celkom, iba asi do polovice, lebo ďalšou úpravou hmota zväčší svoj objem a črevá by popraskali. Tvarujeme ľubovoľne dlhé klobásky, ich konce šnúrkou zaviažeme, alebo črevo niekoľkokrát zatočíme. Potom ich pripravujeme dvoma spôsobmi, ktoré sa v zásade neveľmi líšia. Buď klobásky v mise iba obaríme vriacou vodou, vyberieme, na niekoľkých miestach prepichneme, aby pri pečení nepraskli a na štedro omastenom plechu v rozohriatej rúre upečieme dozlatista, pri pečení ich aspoň raz obrátime. Góje pripravíme rovnako, len ich najprv uvaríme a potom ich upečieme v rúre.
Surové zemiaky postrúhame, osolíme a zmiešame s takým množstvom múky, aby sme zo vzniknutej hmoty mohli vyformovať malé guľôčky. Hádžeme ich do osolenej vriacej vody a keď vyplávajú na povrch, vyberáme ich dierkovanou naberačkou do misy. Tam ich polejeme rozpusteným maslom alebo vypraženou slaninou.
Zo všetkých surovín vypracujeme cesto, ktoré rozdelíme na kusy a každý vyvaľkáme na hrúbku cca 1 ½ cm. Potom ich trošku posypeme múkou, aby sa nelepili a na horúcej platni sporáka ich postupne upečieme po oboch stranách.
Ošúpané a na kocky pokrájané zemiaky uvaríme v osolenej vode. Pohánku buď sparíme horúcou vodou a na peci udusíme do mäkka alebo zalejeme horúcou vodou, hrnček šupneme pod perinu a necháme napučať. Uvarené zemiaky premiešame s pohánkou, pridáme uvarený bôčik, pokrájaný nadrobno, na masti opraženú cibuľku, rozotretý cesnak, na kocky pokrájanú slaninu, majorán a vajcia. Dôkladne premiešame, vylejeme na vymastený pekáč a v rúre zapečieme. Porcie zdobíme opraženou cibuľkou.
Zemiaky očistíme, olúpeme a polovicu postrúhame. K postrúhaným zemiakom pridáme toľko hrubej múky, vajce a soľ, aby vzniklo tuhé cesto. Vo vriacej osolenej vode z neho uvaríme halušky, ktoré do nej nasádžeme alebo pretlačíme cez cedidlo. Súčasne zvyšné zemiaky, pokrájané na kocky, uvaríme osobitne v osolenej vode.
Zemiaky ošúpeme, zalejeme vodou tak, aby boli prikryté a uvaríme do mäkka, až sa rozvaria. Posolíme, pridáme koreniny a prelisovaný cesnak. Po uvarení vodu nezlejeme. V smotane rozšľaháme múku, pridáme k zemiakom a dôkladne premiešame. Môžeme pridať aj kúsok masla. Na záver rozbijeme do hrnca dve vajcia, kto chce môže pridať aj vyškvarenú slaninu aj s tukom, ale je to len súčasná „vylepšenina“. Pôvodný recept sa pripravoval bez nej.
Z 1 šálky mlieka, cukru a droždia urobíme kvások. V troške mlieka rozpustíme masť a pripravíme si cca 2 hrnčeky polohrubej múky. Vlejeme do nej vykysnutý kvások, pridáme vajce a rozmiešame. Potom pridáme mlieko s masťou, soľ, korenie, zvyšné mlieko a zamiesime cesto. Ak je príliš riedke pridáme múku, naopak ak je husté pridáme trochu mlieka. Potom ho necháme na teplom mieste vykysnúť. Medzitým si vymastíme pekáč, ošúpeme a nastrúhame zemiaky a prelisujeme cesnak. Do vykysnutého cesta zamiešame postrúhané zemiaky, z ktorých sme vytlačili prebytočnú vodu, ochutili sme ich cesnakom a osolili.
Nastrúhané surové zemiaky zmiešame s vajíčkami ( čím viac, tým lepšie ), pridáme prelisovaný cesnak, mleté čierne korenie, majorán, rascu podľa chuti a osolíme. Postupujeme rovnako ako pri príprave lokší, len do cesta z uvarených zemiakov a múky ešte pridávame vajcia. Z cesta formujeme podlhovasté osúchy, ktoré môžeme upiecť na sucho alebo na masti.
Zemiaky postrúhame, vyžmýkame cez čistú utierku a šťavu necháme odstáť. Potom ju zlejeme, a škrob, ktorý sa usadil pridáme naspäť k zemiakom. Premiešame, pridáme trocha hrubej múky. Z hmoty v dlani formujeme malé placky, ktoré plníme tvarohovou plnkou - tvaroh vymiešame s vajcom a soľou ( prípadne v dnešnej modernej dobe pridáme aj nejakú nasekanú bylinku - pažítku, kôpor a pod. ). S placiek sformujeme pirohy, ktoré zavárame vo vriacej vode.
Surové zemiaky postrúhame, pridáme cmar, múku, oškvarky, čierne korenie a soľ. Pripravíme cesto ako na zemiakové placky a necháme ho odstáť. Medzitým vymastíme plech ( s okrajom cca 4 cm ), nalejeme doň cesto a rozotrieme ho až po okraje vo výške približne 3 mm. Potom nakrájame jablká alebo slivky na polmesiačiky a rovnomerne ich rozložíme na povrch cesta. Pečieme pri teplote 200 °C, kým sa neurobí kôrka.
Očistené zemiaky pokrájame na kocky, polovicu zalejeme vodou, pridáme celé korenie, bokové listy, masť a varíme. K mäkkým zemiakom pridáme ďalšiu polovicu pokrájaných zemiakov, pokrájané uhorky a znovu varíme, až sú druhé kocky zemiakov a uhorky mäkké.
Zemiaky umyjeme a uvaríme v šupke. Vychladnuté ošúpeme, najemno postrúhame, pridáme múku, vajce, soľ a vypracujeme vláčne cesto. Keby sa lepilo, pridáme trocha múky. Cesto prekrojíme na polovice, každú rozvaľkáme na pomúčenej doske a nakrájame na štvorce 7 x 7 cm. Na každý dáme kôpku lekváru, kraje štvorcov potrieme rozšľahaným bielkom, do kríža preložíme a kraje pritlačíme vidličkou. Vložíme do vriacej posolenej vody a varíme, pokiaľ nevyplávajú na povrch. Dierkovanou varechou ich vyberieme, prepláchneme studenou vodou, polejeme rozpusteným maslom a premiešame.
Zemiaky očistíme. Polovicu nakrájame na kocky a dáme variť do osolenej vody. Druhú polovicu postrúhame, pridáme múku, soľ a vymiešame haluškové cesto. K takmer uvareným zemiakom cez haluškár alebo z lopára hádžeme halušky - dovaríme ich do mäkka spolu so zemiakmi.
Zo zemiakov, múky, soli a vajca pripravíme cesto ako na lokše. Rozvaľkáme ho na veľkosť plechu a pečieme ich na suchom plechu v rúre. Pred pečením si nožom naznačíme pásiky široké cca 3 cm, aby sa dali po upečení lámať. Polámané pásiky posypeme mletým makom a cukrom a zalejeme horúcim mliekom.
Surové zemiaky postrúhame, pridáme múku, vajce, soľ, prelisovaný cesnak, korenie a vyrobíme cesto ako na zemiakové placky. Pražíme z neho placky, ale nie na oleji, ale na platni sporáka. V domácnostiach s plynovým sporákom vám poslúži železná okrúhla platňa, alebo dobre vypečená stará panvica.
Surové zemiaky nastrúhame, precedíme, a počkáme, kým sa v zachytenej šťave usadí škrob. Varené zemiaky tiež postrúhame. Zmiešame ich so surovými, pridáme zachytený zemiakový škrob, cmar, prelisovanú cibuľu a cesnak, rascu, soľ a dobre premiešame. Počas prác si predhrejeme rúru na 200°C. Kocky slaniny rozškvaríme na rozpustenom masle. Pripravené cesto rozotrieme v tenkej vrstve na plechu alebo v pekáči, pridáme slaninu a cca 60 minút dochrumkava zapekáme.
Umyté zemiaky pokrájame na kocky a uvaríme v osolenej vode. Z múky, vajca a trošky vody vypracujeme husté cesto, ktoré rozvaľkáme ( v minulosti sa cesto vytľapkalo - odtiaľ pochádza názov ), prehodíme ho cez ruku a druhou rukou trháme z cesta nep...
Moderné zemiakové recepty
Zemiaky sa dajú využiť nielen v tradičných receptoch, ale aj v modernej kuchyni. Existuje mnoho spôsobov, ako si ich pripraviť a vychutnať.
Smotanové zemiaky sú jednoduchá a chutná príloha, ktorá sa hodí k rôznym druhom mäsa. Zemiaky sa nakrájajú na plátky a uvaria sa v smotane s cesnakom a korením.
Zemiakové placky bez múky a vajec sú zdravou a chutnou alternatívou k tradičným zemiakovým plackám. Pripravujú sa z nastrúhaných zemiakov, cesnaku, cibule a korenia. Placky sa pečú v rúre alebo sa opekajú na panvici.
Zemiaky sa môžu pripraviť aj ako príloha k steaku. Môžete ich upiecť v rúre, uvariť vo vode alebo ich pripraviť ako zemiakové pyré.
Zemiaky a zdravie
Zemiaky sú bohaté na vlákninu a ďalšie zdraviu prospešné látky. Obsahujú vitamíny a minerály, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Zemiaky sú tiež dobrým zdrojom energie.
Je však dôležité uvedomiť si, že spôsob prípravy zemiakov môže ovplyvniť ich nutričnú hodnotu. Vyprážané zemiaky obsahujú viac tuku a kalórií ako varené alebo pečené zemiaky.
Nutričná hodnota zemiakov
Zemiaky sú surovina stará približne 6500 rokov. Za ich pravlasť sa považuje územie dnešného Peru. Z nutričného hľadiska sú jednou z najkomplexnejších a najhodnotnejších potravín. Neobsahujú tuky, vyznačujú sa prítomnosťou zložených sacharidov a obsahujú všetkých 21 aminokyselín.
Zemiaky boli domestikované v horských oblastiach Ánd, približne na území dnešného Peru pred 4 až 5 tisíc rokmi. Potomkovia vynálezcov zemiaka, Inkovia, nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ (dodnes sa tak zemiaky označujú). Inkovia tiež vyrábali zo zemiakov alkoholický nápoj podobný pivu s názvom „chacha“.
Do Európy sa zemiaky dostali v 16.storočí, keď španielski conquistadori dobyli ríšu Inkov a priviezli odtiaľ cenné komodity. Kuriozitou je, že ešte koncom 18.storočia sa zemiaky v Európe používali ako vianočné darčeky (najmä vo forme okrasných rastlín).
Prvýkrát sa o pestovaní zemiakov na Slovensku zmieňuje až mních Cyprián z Červeného Kláštora - v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19.storočia v severných oblastiach Slovenska.
Zemiak je zaujímavý tým, že neobsahuje skoro žiadne tuky (na 100 g zemiaka 0,1 až 0,2 g tukov). O to viac má polysacharidov, a to najmä vo forme škrobu. Polysacharidy sú zložené sacharidy, ktoré sa dlho vstrebávajú (dlhšie sa uvoľňujú) a preto nás oveľa lepšie zasýtia (zemiaky majú vysoký index zasýtenia: na 5-bodovej stupnici majú hodnotu 3,7). Tým pádom vydržíme dlhšie nejesť, a náš energetický príjem sa zníži.
Zemiak je komplexnou potravinou aj preto, lebo obsahuje všetkých 21 aminokyselín, z ktorých sa v našom tele tvoria kompletné proteíny. Najvýznamnejšie zastúpenie v zemiaku majú aminokyseliny lyzín a tryptofán. Okrem toho obsahujú zemiaky vitamín C a vitamíny B1, B3 a B6. Nezanedbateľné miesto majú v zemiaku aj minerály: železo, meď, mangán, horčík, zinok, draslík a fosfor. Väčšina z minerálov sa nachádza tesne pod šupkou. Nešetrné lúpanie môže spôsobiť stratu až 30% dôležitých minerálov. Zemiak navyše neobsahuje glutén a tak je ideálny pri bezlepkovej diéte.
Zaujímavosti o zemiakoch
Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú ľudové názvy zemiakov. V ľudovej medicíne sa surová šťava zo zemiakov využíva na odstránenie žalúdočných vredov a pálenia záhy, čo bolo dokázané aj vedeckými štúdiami. Staré matere používali surovú šťavu aj na problémy s pečeňou a žlčové kamene. Plátky surového zemiaka je vhodné použiť aj ako obklad na opary a omrzliny.
Príprava šťavy je jednoduchá - zemiak odšťavíte na odšťavovači a výslednú škrobovitú kašu je dobré precediť aby z nej bola zemiaková voda. Pri týchto očistách je však vhodné vylúčiť mäso (vrátane rýb a hydiny). Pokiaľ je zemiak už zelený, nemali by sme ho konzumovať, pretože zelené miesta naznačujú vyššie hladiny glykoalkaloidov.
Za pravlasť chipsov sa považuje Amerika 19.storočia. V Československu sa začali vyrábať od roku 1982. V súčasnosti sa chipsy vyrábajú z tvrdých zemiakov, ktoré majú super homogénny tvar. Niektoré značky chipsov, ako napr. Lay's, zašli tak ďaleko, že používajú zemiaky vyšľachtené priamo vedcami. Dosiahne sa tak ideálny pomer škrobu, ktorý je na úrovni 17 % až 18 %.
Ak sa pýtate, prečo je obal chipsov taký „nafúknutý“, je to preto, aby lupienky mali ochranu pred vonkajším svetom a nepoškodili sa. Ak ste dostali chuť na chipsy a nechcete byť iba klasikom, môžete sa oddať aj exotickým chutiam.
Regionálne špeciality Slovenska
Slovensko sa môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Regionálne jedlá sú pestré tak ako slovenská krajina samotná. Od západu na východ objavíme rôzne kulinárske poklady.
Záhorie
Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
Podunajsko
Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.
Horná Nitra
Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale trebárs aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok. Pred Veľkou nocou sa na južnej časti západného Slovenska pripravovalo tradičné sladké kašovité jedlo zo šťavy naklíčených obilovín s názvom kalkýš, ktoré sa vytvára pridaním vody a múky k naklíčeným zrnám a následným pečením.
Kysuce
Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Na Kysuciach sa varila aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka. Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa vyrábalo jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.
Tekov
K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami, z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová, z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku, ktorá sa robí z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a navrchu je posypaná upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti. Z mäsa sa jedávala plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso, ktoré sa robilo s varenou kapustou.
Hont
Región na severe lemujú Štiavnické vrchy, na východe Krupinská planina, na juhozápade zasahuje do Podunajskej nížiny. Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu, zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.
Turiec
Osobitosťou obyvateľov Turca bola domáca výroba liečivých olejov, kozmetiky a pochutín do jedál a ich podomový predaj. Turčianske olejkárstvo a šafraníctvo bolo známe v západnej Európe, Rusku, na Balkáne, dokonca aj v Egypte. K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, v polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka. Rezance sa napríklad jedávali so slivkovým lekvárom a škvarkami, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad hruškové pirohy alebo tiež žgance, čiže zemiaky s makom a maslom. Medzi koláčmi nájdeme napríklad obľúbený mrežovník, ale aj bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
Horehronie
V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát, z hríbov sa varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky, z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti, baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tzv. biely koláč, čo je biely kysnutý koláč z chlebovej múky, bryndzovníky - kysnuté koláčiky plnené bryndzou, či škvarkovníky - pagáčiky s oškvarkami.
Orava
Typické boli pre ňu boli údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, ktoré sa vyrábali na salašoch. Významnou pestovanou plodinou bol ľan, ktorý na Orave podmienil vznik tkáčskeho remesla a výrobu oleja. Z minerálnych vôd sa na hornej Orave získavala soľ. K tradičným jedlám patrili: chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, ale tiež polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp. oškvarkami. Obľúbený bol ovsený, jačmenný a žitný chlieb, ale tiež chlebová placka s rascou a so slaninkou moskoľ či chlebová kysnutá placka - posúch.
Novohrad
Darilo sa tu obiliu, boli tu aj rozsiahle vinohrady. Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka - cícerová hustá polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát, polievka z jačmenných krúpov loházka alebo hustá fazuľovo-zemiaková polievka strapkáč. Zo zemiakov sa varili napríklad dupčiaky, čo sú dlávené zemiaky, do ktorých sa dá kyslá kapusta a najlepšie chutia s kyslým mliekom. Omáčky sa robili napríklad jablková alebo šípková, z koláčov spomeňme napríklad bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, obľúbeným fašiangovým jedlom boli chrapne, v masti vyprážané cukrovinky.
Gemer
Chovali sa tu ovce a na stole sa pomerne často objavovala jahňacina. Nechýbali však ani mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ - vianočnú kapustnicu s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustenú zemiakmi. Tradičné sú gemerské guľky - jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa. Z kukuričnej krupice sa robili tzv. škorce s makom, z cesta vyformované malé kúsky, uvarené a posypané makom. Z hladkej chlebovej múky sa piekli kysnuté posúchy, kysnutý bol aj hubovník - slaný koláč plnený hubami. Za zmienku stojí tzv. gója rožňavských Rómov - tradičné rómske jedlo, ktoré sa robí tak, že do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť.
Spiš
K archaickým jedlám patrili napríklad kminovapolifka, čo bola polievka s kmínom, výborná pre dojčiace matky, či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky, z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov urobené halušky alebo malé guľky, ktoré sa zmiešajú so slaninkou opraženou na oškvarky. Zo zemiakových jedál sú tiež obľúbené pirogi, čiže pirohy, ale tiež nalešniky, jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik.
Šariš
Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čir - rýchlu slovenskú polievku, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole a spomíname ju aj medzi tradičnými kysuckými jedlami. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom. Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami - fizoli s hubami. S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami - strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou. Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka. S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky. Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik - kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu - kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.
Zemplín
Z mnohých tradičných jedál vyberáme ciberej - mliečnu zemiakovú polievku, boršč - polievku z červenej repy, obľúbenú najmä v ruskej a ukrajinskej národnej kuchyni, ktorej základom je vývar z kostí a mäsa a zmes osmaženej zeleniny. Z kyslej kapusty a kapustovej vody sa varí polievka juška, zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty rosoľ alebo rosoľanka. Tu nevaria vianočnú kapustnicu, ale vianočnú juchu, hoci je to rovnaké jedlo. K archaickým jedlám patrí vianočná mačanka, omáčka alebo polievka, ktorá sa varila najmä v časoch, keď boli hlavnými surovinami v kuchyni kyslá kapusta a zemiaky. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobil chlieb, alebo sa z neho lámali väčšie kúsky a namáčali sa do taniera. Niekde sa zvykli k mačanke podávať aj zemiaky uvarené v šupke. Mačanky sa varili buď s mäsom, alebo bez neho. Je to neoddeliteľné jedlo štedrovečernej večere Rusínov, podáva sa s chlebom. Koločanka sa dá prirovnať k dnešným prívarkom, najvďačnejšími surovinami boli zemiaky, kapusta, fazuľa a mlieko. Jednou zo špecialít sú tatarčene pirohy, ktorých názov je odvodený od tatarky (pohánky), a jej názov je zas odvodený od Tatárov (pohanov), ktorí ju do našej kuchyne priniesli. Tradičným veľkonočným jedlom je veľkonočná paska - obradný koláč, ktorý sa podáva natretý s maslom a obložený varenou šunkou, vajíčkom natvrdo, hrudkou, cviklou s chrenom.
Slovenská kuchyňa je pestrá, sýta a plná chutí, ktoré sa vyvíjali celé stáročia. Aj keď si mnohí pri slovenskej kuchyni vybavia len bryndzové halušky, realita je omnoho bohatšia. Skús si raz za čas spraviť „regionálny víkend“ - vyber si jeden kraj a navar si niečo typické pre danú oblasť.
tags: #zahorie #zemiakove #speciality