Prílohy daňového priznania: zamestnanec pracujúci v zahraničí

Vo všeobecnosti sa príjem zo zamestnania zdaňuje v krajine, kde je práca fyzicky vykonávaná. Ak sa však krajina výkonu práce líši od krajiny daňovej rezidencie, môže dať vzniknúť povinnostiam aj v domovskej krajine. Tento článok zhŕňa základné pravidlá, ako postupovať pri príjmoch zo zahraničia pre daňových rezidentov SR a čo je potrebné zohľadniť pri vyplňovaní daňového priznania.

Čo je daňový rezident a kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Daňový rezident SR je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, alebo sa na území SR obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v kalendárnom roku). Rezident SR má povinnosť vysporiadať si v SR celosvetový príjem, teda aj príjmy zo zdrojov v zahraničí. Rezident SR musí podať daňové priznanie, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnu v roku 2025 sumu 2 876,90 eura. Pri zamestnaní v zahraničí môžu vzniknúť povinnosti aj na strane štátu výkonu činnosti, najmä podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (DZD).

Základné pravidlá zdanenia pri zamestnaní v zahraničí

Vo všeobecnosti platí, že príjem zo zamestnania sa zdaní v krajine výkonu práce. Ak však rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí podľa zmluvy o DZD. Rezident SR musí príjem z pracovnej činnosti uviesť aj v daňovom priznaní podanom na Slovensku, aj keď už bol zdanený v zahraničí. Uplatniť sa môže buď metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane (tzv. credit).

  1. Metóda vyňatia príjmov: zahraničné príjmy sa nezdaňujú v SR a uvedú sa v priznaní len informatívne.
  2. Metóda zápočtu dane: zahraničná daň sa započíta na úrovni SR a príslušné dane sa porovnajú, pričom rozdiel dopláca v SR alebo vzniká preplatok, ktorý sa nevracia, ak daná daň už bola zaplatená v zahraničí.

Príjmy zo zahraničia a ich konkrétne kategórie

Príjmy z prenájmu nehnuteľností, príjmy z predaja nehnuteľností, úroky a dividendy z zahraničia a výhry majú špecifické režimy zdanenia podľa zmlúv a zákona o dani z príjmov. V konflikte dvojej rezidencie sa uplatňujú pravidlá zmlúv a rozhraničovacie kritériá (stály byt, stredisko životných záujmov, centrum záujmov). Napríklad:

  • Dividendy: zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia určujú príslušný štát a percentuálne sadzby; daňovník musí preukázať daňovú rezidenciu a totožnosť pred vyplatením príjmu.
  • Úroky: v niektorých štátoch môžu byť úroky zdanené len v krajine zdroja; inde môže existovať maximálna sadzba podľa zmluvy.
  • Príjmy zo športu a umenia: podľa zmlúv môžu zdaňovať aj v štáte, kde boli výkony realizované; SR ich môže zahrnúť do svojho priznaného základu a uplatniť zmluvné pravidlá na zamedzenie dvojitého zdanenia.
  • Príjmy z predaja nehnuteľnosti: zmluvy upravujú právo zdanenia podľa miesta nadobudnutia a dĺžky držby; v SR sú tieto príjmy oslobodené do výšky 500 eur, iné presiahnuce sumy sa uvádzajú podľa zákona a zmluvy.

Prílohy daňového priznania pre zamestnanca pracujúceho v zahraničí

Ak ste daňový rezident SR a mali ste v roku 2025 príjmy zo závislej činnosti aj zo zahraničia, treba si zabezpečiť všetky potrebné doklady zo zahraničia:

  • Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo zahraničia za celý rok (napr. Lohnzettel, Ausdruck der elektronischen Lohnsteuerbescheinigung, Jaaropgaaf, Potvrzení o zdanitelných příjmech podľa krajiny).
  • Potvrdenia o zaplate dane zo zahraničia a informácie o tom, k akej metóde zamedzenia dvojitého zdanenia uplatňujete.
  • Dokumenty o odvodoch do sociálneho a zdravotného poistenia, prípadne superhrubá mzda (ak je uvedená vo výstupe potvrdenia zamestnávateľa).
  • Pri zahraničných príjmoch je potrebné uviesť eurové sumy, pričom náležitosti sa prevádzajú cez priemerné ročné kurzy, ak príjem bol v inej mene.

Pri vypĺňaní daňového priznania typu A pre fyzické osoby existuje najmä časť V - zahraničné príjmy a ich vyňatie alebo zahrnutie podľa príslušnej zmluvy. Pri metóde zdanenia prostredníctvom vyňatia alebo zápočet dane postupujte nasledovne: najskôr uvediete základ dane z príjmov zo zahraničia, potom výšku dane zaplatenej v zahraničí a vyhodnotíte, či a koľko doplatíte v SR, alebo či vznikne preplatek, ktorý sa na SR nevracia, ak daná daň už bola zaplatená v zahraničí.

Ak ste mali príjem zo zahraničia a neviete si poradiť s priznaním, je vhodné využiť daňového poradcu. Okrem toho existuje aj online pomoc v aplikáciách, ktoré vám proces uľahčia, napríklad pri prípravnom vypĺňaní a výpočtoch.

Špecifické situácie a praktické príklady

Príklad 1: Rezident SR dostal v roku 2025 v ČR podiely na zisku vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie má Česká republika a SR postupuje podľa zmluvy; v čase úhrady príjmu platí zdanenie v ČR a SR prizná príjem len v prípade zmluvného rámca a spôsobu zdanenia údajov (v SR sa pripúšťa vyňatie).

Príklad 2: Daňovník pracoval na diaľku pre zahraničného zamestnávateľa zo Slovenska. V takom prípade sa príjem zdaní podľa slovenských pravidiel, no môže existovať povinnosť podať daňové priznanie v zahraničí, ak tam vznikli ďalšie príjmy alebo ak zákony štátu výkonu práce výslovne vyžadujú zdanenie.

Príklad 3: Príjmy z umeleckej činnosti v zahraničí (napr. umelecké vystúpenie v ČR) môžu byť zdanené v zahraničí podľa zmluvy; SR ich musí uviesť v priznaní, avšak môžu sa uplatniť výnimky alebo zápočet podľa zmluvy.

Dôležité kroky a praktické odporúčania

  • Konečné zistenie daňovej rezidencie a miesta zdanenia: zistite si, kde ste zákonne rezidentom a kde máte povinnosť zdaňovať celosvetový príjem.
  • Overte si, kde sa zdaňuje váš príjem (krajina výkonu práce, krajina rezidencie alebo oboje) a aké formuláre sú potrebné pre podanie priznania.
  • Si uschovajte všetky dokumenty: pracovné zmluvy, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo zahraničia, výplatné pásky, potvrdenia o zaplatení daní a ďalšie relevantné dokumenty.
  • V prípade zložitých situácií (zmena daňovej rezidencie, kombinácia viacerých príjmov) kontaktujte oficiálne daňové úrady alebo daňového poradcu a doplňte si informácie podľa konkrétneho štátu.
  • Pri vypĺňaní priznania dlhého obdobia 2025 uvedte všetky zdaniteľné príjmy zo zahraničia a SR a vyberte správnu metódu zamedzenia dvojitého zdanenia.

Praktické poznámky k formulárom a termínom

Huňajúce lehoty: lehota na podanie daňového priznania sa riadi zákonom a môže sa líšiť v závislosti od situácie. Oznámenie o predĺžení lehoty je možné podať na predpísanom tlačive a cez oficiálne stránky finančnej správy.

Pri podávaní priznania po uplynutí zdaňovacieho obdobia je potrebné zvoliť správnu metódu zamedzenia dvojitého zdanenia a doložiť všetky doklady zo zahraničia.

Všeobecná rada na záver

Práca v inom štáte dnes patrí medzi bežné situácie a pravidlá pre DZD sa môžu líšiť podľa krajín a zmlúv. Dôležité je určiť daňovú rezidenciu, zistiť, v ktorej krajine sa zdaňuje príjem a riadiť sa príslušnými zmluvami a vnútroštátnymi predpismi. Pri riešení konkrétnych prípadov sa obráťte na daňový úrad alebo kvalifikovaného daňového poradcu. Wise upozorňuje, že nejde o daňové poradenstvo a článok slúži iba na všeobecné informácie.

Infografika: Zjednodušený proces riešenia cezhraničných daní pri práci v EÚ

Môžete byť v zahraničí zdanení dvakrát? Ako v skutočnosti funguje dvojité zdanenie

Príklad tabuľky (zrozumenie podľa časti V a metód):

SituáciaMiesto zdaneniaPoužitá metódaPoznámka
Zamestnanie v zahraničí krátkodobo (< 183 dní)Krajina výkonu prácePodľa zmluvy (vyponutie/zápočet)Slovenský zamestnávateľ musí plniť reporty
Zamestnanie v zahraničí dlhšie (< 183 dní a viac)Krajina výkonu prácePodľa zmluvy; môže byť aj zdanené v SRMožný výpadok alebo doplatok v SR
Dividendy zo zahraničiaPodľa zmluvyDZD metóda (vyňatie alebo zápočet)Vyžaduje preukázanie rezidencie

tags: #zamestnanec #v #zahranici #priloha #danoveho #priznania