Rozhovor s našimi kolegami Katarínou Ballekovou a Miloslavom Smatanom bol zverejnený v sekcii Magazín spravodajského portálu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky TERAZ.SK v júni 2023. Žilina, Rajec či Rajecká dolina patria do jedného veľkého nárečového celku, pre ktorý sú typické znaky - takzvané dzekanie, cekanie. „Sú to severotrenčianske nárečia, siahajú až ku Kysuciam,“ povedala pre TASR vedúca dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) SAV, v. v. i., Katarína Balleková.
V rozhovore prezradila, že nárečové slová - „identifikátory miesta pôvodu“ - napočúvala v detstve z trhoviska, z rodinného prostredia spolužiakov, ale najmä od starých rodičov z Oravy a Zliechova. „Keď ma stará mama poslala po repku do pivnice, vrátila som sa, že tam žiadna repa nie je, sú tam len zemiaky,“ spomína Katarína Balleková a vysvetľuje, že repou sa v istej časti Oravy označujú práve zemiaky, ktoré v iných končinách Slovenska poznajú jeho obyvatelia ako bandurky či krumple.
Chýbať nebude ani vysvetlenie, že „repa“ a „zemiaky“ majú v Orave odlišné označenia, čo ukazuje na bohatú lexiku regiónu a dedičstvo po starších generáciách. (Poznámka - text je citáciou z pôvodného rozhovoru.)
„Repa, perašín, pôľky, hafíry, to boli oravské slová, ktoré mi ako dieťaťu neboli známe, ale osvojila som si ich, je to dedičstvo po starých rodičoch z Oravy,“ poznamenáva jazykovedkyňa k slovám, ktorých význam nedokáže identifikovať každý Slovák či Slovenka. „Perašín je petržlen, pôľky sú egreše, hafiry, jafury zasa čučoriedky, hafirovica je potom čučoriedkovica,“ vysvetľuje odborníčka na nárečia, ktoré majú veľmi odlišnú lexiku práve pri rozličných sortách ovocia, zeleniny, liečivých rastlín či chorôb. Pri nich by si Slováci z odlišných krajov neporozumeli.
„Spomíname pôľku, egreš. Vyšla štúdia, ktorá zachytáva vyše tridsať podôb, ako sa na Slovensku povie egreš, v Čičmanoch sa napríklad povie egreš nádrbelka, čo je pekné expresívne slovo,“ pridáva sa do rozhovoru jazykovedec Miloslav Smatana a uvádza ďalší príklad odlišnosti nárečových slov. Známy je stredoslovenský klobúk, ale existuje aj širák a na východe je to kalap. Okrem týchto troch tradičných pomenovaní pokrývky hlavy existujú aj ďalšie, ktoré nemusia byť všetky známe. „Šatka, ručník, chustka,“ menuje Miloslav Smatana v lexike dominantné odevné súčasti, ktoré odlišujú nárečové skupiny a regióny.
„Takisto jedlá - praženica, škvarenina, jaječnica alebo vaječnica. Opekance, pupáky, bobáľky, púčky,“ dodáva vianočné obradové jedlá. Jazykovedci sa zhodujú, že nárečové odlišnosti sú aj v pomenovaní rodinných príslušníkov a vzťahov. „V súčasnosti je v slovenčine tendencia zjednodušovať. Švagrovské vzťahy však boli v slovnej zásobe veľmi odlišné, boli kadejakí dever, zolva, zolvica, fáš, potom ujček, ujčiná, dnes je všetko ujo, teta alebo ešte strýko, stryná. Tie z okrajových častí slovnej zásoby až zanikajú alebo sa na ne zabúda a nie sú poznané,“ uzatvára Katarína Balleková.
Poznámka: Rozhovor prešiel textovou úpravou. Video: Michaela Majerčíková
Zemiaky: Od „čertových jabĺk“ k slovenskému druhému chlebu
Prínos nárečových identifikátorov a ich voľný výskyt
Identifikátory miesta pôvodu zo starého prostredia zostávajú živé najmä vďaka rodinným archívom a trhoviskovým rozhovorom, kde sa odovzdávajú slová, ktoré sa odlišujú od „štandardnej“ slovenčiny. Známe sú aj rozličné výrazy pre jedlá a pokrývky hlavy, ktoré často odrážajú regionálne zvyklosti a historické kontakty s blízkymi regiónmi.
- Repa versus zemiaky: odlišné označenia podľa regiónu.
- Odevné slová: klobúk, širák, kalap, šatka, ručník, chustka.
- Ovocie a zelenina: perašín, pôľky, hafíry, hafirovica, egreš.
- Rodinné vzťahy: dever, zolva, zolvica, fáš, ujček, ujčiná, ujo, teta, strýko, stryná.
Niekoľko praktických príkladov z debát o nárečiach
Hovorové slová v Orave a v okolitých regiónoch si zachovávajú svoju charakteristiku vďaka dôslednému zachovávaniu tradičných výrazov v domácnostiach a na trhoch. Ovládať tieto slová znamená porozumieť regiónu a jeho kultúrnemu bohatstvu, ktoré prežíva aj v súčasnosti.
| Slovo | Význam | Regionálny pôvod |
|---|---|---|
| repa | zemiaky | Orava |
| perašín | petržlen | Orava |
| pôľky | egreše | Orava |
| hafíry | čučoriedky | Orava |
| hafirovica | čučoriedkovica | Orava |
Rozhovor ukazuje, že nárečové odlišnosti nie sú len o slovnej zásobe, ale aj o sociálnych vzťahoch a kultúrnych zvykoch naprieč regiónmi. Jazykovedci zdôrazňujú potrebu dokumentovať tieto rozdiely a zachovať dedičstvo, ktoré sa v súčasnosti môže strácať s globalizáciou a zjednodušovaním jazykovej praxe.