Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete, s pôvodom v Južnej Amerike, konkrétne v oblasti dnešného Peru a Bolívie, kde sa pestovali už pred tisíckami rokov. Pôvodné andské kultúry zemiaky vysoko cenili nielen ako potravu, ale aj ako súčasť ich kultúry a rituálov. Prvé pestované odrody zemiakov pochádzajú z peruánskych a bolívijských Ánd, kde ich andské kmene pestovali už pred viac ako 7000 rokmi. Zemiaky boli základnou potravinou pre Inkov, ktorí vyvinuli techniky na ich konzervovanie a sušenie, aby ich mohli uchovať po dlhé obdobia. Zemiaky sa do Európy dostali v 16. storočí. V andských kultúrach boli zemiaky považované za dar od bohov a často sa objavovali v náboženských obradoch a rituáloch. Inkovia verili, že zemiaky majú moc chrániť a posilňovať, a preto ich často používali v liečiteľstve.
Na Slovensku a v Česku sa zemiaky používajú v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle a polievky. V Andách sú zemiaky súčasťou dôležitých rodinných rituálov a osláv, kde sa podávajú ako symbol úcty k prírode a jej darom. V andskej kultúre sú zemiaky považované za posvätné plodiny, ktoré symbolizujú ochranu a výživu. Zemiaky sú jednou z najuniverzálnejších surovín, používajú sa na pečenie, varenie, smaženie a prípravu kaší. V Európe sú zemiaky symbolom výživy, stability a hojnosti. História a kultúrny význam zemiakov ukazujú, že táto plodina má obrovský vplyv na mnohé kultúry.
Na území Slovenska bola prvá zmienka o zemiakoch u mnícha Cypriána z Červeného Kláštora a boli známe od 17. storočia, najprv ako záhradná rastlina. Koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia sa začali zemiaky pestovať na zemepanských, neskôr i na roľníckych hospodárstvach. V severných oblastiach Slovenska boli popri ovse hlavnou poľnohospodárskou plodinou a základom zemiakových jedál. Zemiaky sa na územie Slovenska dostali pravdepodobne cez Rakúsko, kde boli už pestované. Vzhľadom na svoju výživnosť a schopnosť rásť v chladnejších podmienkach sa zemiaky rýchlo uchytili, najmä v horských oblastiach, a čoskoro sa stali základnou potravinou, ktorá nahradila chlieb v mnohých domácnostiach, a preto ich začali nazývať „slovenským chlebom“.
Zaujímavosťou je, že zemiaky majú v našich končinách skutočne mnoho nárečových variantov. Na Záhorí Vám môžu ponúknuť erteple či grumbir, v Šariši grule, na Gemeri krompele. Asi najznámejším názvom sú však krumple, ktoré poznajú napríklad obyvatelia Liptova. V októbri 1995 sa zemiak stal prvou zeleninou pestovanou vo vesmíre, čo len podčiarkuje jeho adaptabilitu a význam.
Prvá písomná zmienka o obci Podbiel pochádza z roku 1556. Obyvateľstvo sa zamestnávalo prevažne roľníctvom. Podľa prameňov sa v chotári obce pestovala pšenica, žito, jačmeň a hrach. Obec mala tiež jarmoky, ktoré navštevovali ľudia z blízka i ďaleka. Tradície sú spojené aj s hutníctvom a baníctvom, počiatky ktorých siahajú do 17. storočia. V roku 1836 bola postavená vysoká pec na tavbu železnej rudy, ktorá však neskôr zanikla pre nerentabilnosť prevádzky. Škola bola postavená roku 1833 a bola postavená z dreva, pozostávala z dvoch tried a z jednej miestnosti pre učiteľa. V roku 1885 postihol obec požiar, v ktorom zhorelo 38 domov.
Zemiak alebo Solanum tuberosum je štvrtá najvýznamnejšia plodina hneď po ryži, pšenici a kukurici. Keď v roku 1536 španielski dobyvatelia dobyli Peru a hľadali zlato, objavili tento pokrm a do kroniky zaznamenali, že sa varia podobne ako gaštany, ale chutia inakšie. Pred koncom 16. storočia rodiny baskitských námorníkov začali s pestovaním tejto plodiny na severnom pobreží Španielska. Sir Walter Raleigh priniesol zemiaky do Írska v roku 1589 a začal ich pestovať v blízkosti Corku. Parmentier, francúzsky gastronóm, pomohol s popularizáciou zemiakov vo Veľkej Británii a vo Francúzsku.
Vo Veľkej Británii sa ich rozmach spája s priemyselnou revolúciou. Na našom území sa o nich zmienal mních Cyprián vo diele Pojednání o poľnohospodárstvi na Spiši. Hranolky vznikli v podstate omylom, keď kuchár Collinet ponoril zemiaky do horúceho oleja a z nich vznikli balóniky. Zemiaky sa stali základnou súčasťou Slovenska: popri obilninách, kapuste a mlieku sa používali na varenie, pečenie, vyprážanie a prípravu kaší. Postupne sa stali aj súčasťou polievok, zemiakových plackov, halušiek a ďalších tradičných jedál.
Nutričné hodnoty zemiakov sú bohaté na vitamín C, B-skupiny, draslík a vlákninu. Rezistentný škrob vzniká po uvarení a ochladení, čo prospieva zdraviu čreva. Nevyhľadávajú sa však zelené časti a klíčky z dôvodu solanínu. Správny výber varných typov (A, B, C, D) zodpovedá tomu, ako budú zemiaky použité v jedle. Typ A - pevné, vhodné na šaláty; B - univerzálny; C - múčnatý na kaše, hranolky; D - krmné, v kuchyni sa nepoužívajú. V ponuke sú aj medzitypy AB a BC.
Zemiaky na Slovensku sú rozšírené do širokej škály jedál: zemiaková kaša, halušky, zemiakové placky - haruľa, zemiaková baba, gruľovniky a iné. Môžu byť konzumované s mliekom, cmarom, kyslou kapustou alebo ako príloha k mäsu. Zemiaky tiež slúžia ako základ pre zeleninové, strukovinové a kapustové jedlá a dorába sa do polievok, šalátov a sladkostí.
Podbiel patrí medzi obce, ktorých novodobý vznik vyvolala valašská kolonizácia. História obce zahŕňa aj osídlenie na Bielej skale a písomné odkazy z 16. storočia. Názov Podbiel je odvodený od skaly Biela a názvy sa v prameňoch objavujú v rôznych variantoch. Obec sa stala významnou súčasťou regiónu Oravy, pričom v 20. storočí sa rozvinul cestovný ruch smerom k Roháčom a bola vybudovaná železničná trať do Oravského Podzámku. Bobrova rala bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku 1977.
Využitie zemiakov v Podbieli a okolí
Zemiaky slúžia ako základná potravina v miestnych kuchyniach a ich správny výber a príprava ovplyvnia chuť aj textúru jedál. V tradičnej kuchyni Podbielska zemiaky slúžia ako príloha, hlavné jedlo alebo súčasť šalátov, polievok i sladkostí. Vplyvom regionálnych nárečí a tradičných techník sa pochopenie zemiakov líši podľa miestnych zvyklostí a rokov skúseností.
Pri skladovaní zemiakov je dôležité udržiavať chladné, tmavé a suché prostredie, aby sa predišlo klíčeniu a strate živín. Odporúča sa skladovať ich na tmavom mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu a vyhýbať sa vlhkosti, čo je dôležité pre zachovanie kvality v horskom regióne Podbiela a okolia.
V každom prípade história a kultúrny význam zemiakov v Podbieli a širšom regióne Oravy ukazujú, že táto plodina má obrovský vplyv na kuchyňu, spôsob života a tradície obyvateľov. Zemiakové jamy Podbiel predstavujú nielen históriu poľnohospodárstva, ale aj symbol odolnosti prírody a ľudí, ktorí ju skúmajú a využívajú už celé stáročia.