Fazuľa záhradná je základom zdravej stravy a s nástupom teplejšieho počasia prišiel konečne rad aj na ňu. Viete, ako ju správne vysievať? Fazuľa patrí medzi obľúbené strukoviny, nielen pre svoju chuť a využitie, ale aj pre relatívne nenáročné pestovanie. Už dávne staroveké civilizácie nedali dopustiť na jej výživovú hodnotu a blahodárne účinky. Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorú možno pestovať v záhrade. Fazuľa je výživná a univerzálna potravina, ktorú môžete použiť do polievok, šalátov či prívarkov. Pestovanie fazule je pomerne jednoduché a s trochou starostlivosti môžete získať bohatú úrodu.
Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Fazuľa obyčajná je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové.
Rozoznávame dve formy fazule záhradnej - tyčovú a kríčkovú. Kríčková fazuľa pre svoj rast nepotrebuje oporu. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Kríčková fazuľa - Tento druh fazule rastie kompaktne, bez potreby opory. Popínavá fazuľa - Popínavá fazuľa potrebuje oporu, ako napríklad mreže alebo kolíky.
Fazuľa je teplomilná plodina. Optimálna teplota pri pestovaní je 22o C, ale dobre znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15o C ešte dobre tvorí struky. Na svetlo fazuľa nie je náročná. Dobre rastie aj na zatienených pozemkoch, medzi viničom a pod stromami. Odporúča sa pestovať v podmienkach, kde sa dá zavlažovať. Najviac vody vyžaduje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej dobre darí aj v jesennom období. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné.
Podmienky pestovania
Na pestovanie fazule sú vhodné teplejšie lokality s ľahkou, vápenatou, hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou zásobenou humusom a dobre prístupnými živinami. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Vyhovujú jej stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 až 7. Na kyslých, zásaditých pôdach dáva nízke a nekvalitné úrody. Pestuje sa v druhej alebo tretej trati, to znamená, že nevyžaduje pred pestovaním hnojenie maštaľným hnojom. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zelenín, len nie po strukovinách, aby sa nerozšírili choroby a škodce. Hodí sa aj ako následná plodina. Náročná je hlavne na draslík, dusík a vápnik.
Fazuľa obľubuje slnečné, teplé miesto chránené pred vetrom. Najlepšie rastie v priepustnej, mierne vlhkej pôde s neutrálnym až mierne kyslým pH. Nepotrebuje hnojenie dusíkom - sama ho viaže cez koreňové baktérie. Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5.
Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuľa patrí medzi teplomilné druhy a ideálna teplota pôdy pre klíčenie je 8 až 10 °C. Vyháňanie kvetov a strukov prebieha pri 18 až 22 °C.
Fazuľa patrí do čeľade bôbovitých, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu do pôdy prostredníctvom symbiózy s baktériami vo svojich koreňových uzlinách. Ako ostatné rastliny z čeľade bôbovité si aj fazuľa kríčkovitá dokáže pomocou hrčkotvorných baktérií symbioticky žijúcich v hľuzkách na jej koreňoch viazať vzdušný dusík a využiť ho na svoju výživu.
Fazuľa sa radí medzi teplomilné druhy a ideálna teplota pôdy pre klíčenie je 8 až 10 °C. Vyháňanie kvetov a strukov prebieha pri 18 až 22 °C. Čo to znamená pre sadenie v záhone? Najlepší čas je od polovice mája do konca júla na slnečnom mieste, a keďže struky dozrievajú naraz, odporúča sa opakovaný výsev každé 2 týždne - tak budete môcť zbierať fazuľu priebežne počas celého leta.
Výsev fazule
Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá neznesie chlad. S výsevom preto nezačínajte skôr, ako sa pôda ohreje aspoň na 10-12 °C, čo v nížinách býva okolo začiatku mája. V chladnej pôde hrozí hniloba semien. S výsevom sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája.
Semeno kríčkovej fazule vysievame od začiatku do konca mája. Riadky majú byť vzdialené 40 cm a rastlinám v riadkoch vyhovuje vzdialenosť 5 až 8 cm. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 až 30 cm a do nich dávame tri až štyri semená. Fazuľa vzchádza o osem až štrnásť dní. Tyčovú a ohnivú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drôtu, špagátu alebo siete. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie. Výsev možno opakovať až do konca júna, čím si predĺžite zber.
Kríčkovú fazuľu vysievajte do riadkov vzdialených 40 cm, v riadku 5 až 8 cm a do hĺbky 4 až 5 cm. Vysievať ju môžete aj postupne v 7- až 14-dňových intervaloch do júla. Obdobie zberu sa tak predĺži o štyri až šesť týždňov. Semená fazule klíčia pri teplote 8 až 10 °C, pričom teplotné optimum pri klíčení rastlín je 18 až 22 °C. Vysievajte od druhej polovice mája, kedy je počasie už teplejšie a vzídené rastlinky nemôžu poškodiť neskoré mrazy.
Tyčovú fazuľu pestujte ako hlavnú plodinu na južne orientovanom záhone, kríčkovú ako následnú plodinu. Nepestujte ju po iných strukovinách, aby nedošlo k šíreniu rovnakých chorôb a škodcov.
Tyčovú fazuľu vysievajte do štvorcového sponu na vzdialenosť 60 až 80 cm, do hniezd po päť až šesť semien. Nevyhnutná je opora. Môže to byť tyč z rôzneho materiálu, špagát, drôt alebo sieť.
Aj kríčkový aj popínavý druh sejte 2,5 cm hlboko do ťažkej pôdy alebo 4 cm hlboko do ľahkej pôdy. Pre popínavú fazuľu: semená nasaďte do kopčekov 15 - 25 cm od seba.
Semená sa vysievajú priamo do pôdy do skupín po 5-8 kusov v spone 40 × 40 až 50 × 50 cm. Po vyklíčení ponechajte len 2-3 najsilnejšie rastliny.
Kedy sadiť fazuľu? Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená.
Fazuľa sa seje najskôr koncom apríla do polovice až konca mája, keď teplota pôdy v hĺbke 8-10 cm dosahuje 10-12o C. Osivo sejeme do hĺbky 3-5 cm. Vzdialenosť riadkov kríčkovej fazule volíme podľa vzrastu odrody 45-50 cm a v riadkoch 5-8 cm. Po sejbe ihneď povalcujeme alebo inak utlačíme vysiatu plôchu.
Fazuľa sa seje v máji, najneskôr v júni. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy. Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny. Riadky pripravte vo vzdialenosti približne 40 cm, jednotlivé rastliny v riadkoch by od seba mali byť vzdialené 5 - 8 cm. Fazuľu je možné sadiť tiež do jamiek vo vzdialenosti 25 - 30 cm po štyroch semienkach.
Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma- túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách.
Starostlivosť o fazuľu
Počas vegetácie vyžaduje fazuľa výdatnú závlahu, najviac v čase kvitnutia, pri nasadzovaní strukov a pri vývine semien vo vrcholových strukoch. Neskôr zavlažujte len v období dlhotrvajúceho sucha. Nadbytok vlahy by nepriaznivo pôsobil na dozrievanie semien. Okopávajte plytko, aby ste neporušili plytký koreňový systém. Po dosiahnutí výšky desiatich centimetrov rastliny nakopcujte.
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Má vysoké nároky na vodu, preto treba rátať s polievaním. Najviac vody potrebuje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí aj v jesennom období. Zálievka: Najviac vody fazuľa potrebuje počas klíčenia, kvitnutia a nasadzovania strukov.
Popínavé fazule dorastajú do výšky 2,5 až 3 metrov, preto potrebujú spoľahlivú oporu. Môže ísť o drevené palice, kovové tyče, konštrukcie v tvare teepee, ale aj o plot či sieť. Materiál by mal byť dostatočne hrubý (2-5 cm), aby sa po ňom rastlina dobre šplhala. Vhodnou pomôckou je aj „indiánske teepee“ - kruh z palíc zapichnutých do zeme a zviazaných navrchu.
Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte.
Okopávanie: Robte ho len zľahka a v raných fázach rastu. Takto zamedzíme tvorbe pôdnych zrazenín (vtedy ku kríčkom prihrňte trocha pôdy) a tiež ho čistíme od buriny. Ak sa objavia na rastlinách kvety, prestaňte s tým, inak by mohli opadať.
Fazuľa je pomerne odolná voči chorobám a škodcom, ale môže byť postihnutá voškami, slizniakmi alebo múčnatkou. Vošky môžete odstrániť ručne alebo použiť organické postreky, napríklad na báze mäty piepornej alebo cesnaku. Proti slizniakom je účinné ručné zbieranie alebo použitie ekologických pascí.
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Fazuľu môžu napadnúť vošky, strapky, slimáky, ale aj plesne (napr. antraknóza). Pri pestovaní v daždivom roku je riziko chorôb vyššie. Pomáha dostatočný odstup medzi rastlinami a vetranie porastu.
Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Choroba prechádza i na semená. Listy neopadávajú, ale zostávajú visieť na rastlinách.
Fazuľa tyčová je veľmi dobrá predplodina.
Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu.
Fazuľa tyčová (Phaseolus vulgaris var. vulgaris) je stará známa plodina, ktorá v slovenských záhradách nikdy nevyšla z módy. Nezaberá veľa miesta, pôsobí dekoratívne, rýchlo rastie a ponúka vysoký výnos chutných strukov či suchých semien.
Zber fazule
Struky kríčkovej fazule zberajte podľa zrelosti prebierkou alebo jednorazovo, v závislosti od odrody. Pozberané struky musia byť mladé, krehké, mäsité, šťavnaté. Mali by mať semená veľké ako pšeničné zrno, bez zreteľných vlákien. Pri zbere struky oddeľujte opatrne, aby ste rastliny nepoškodili.
Zo tyčovej fazule zberajte úplne zrelé struky s dobre vyvinutými semenami, ktoré nechajte vysušiť a potom ich uskladnite v papierovom vrecúšku alebo sklenej nádobe.
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
Násada strukov závisí od dostatku vlahy po odkvitnutí. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania na struky. Zberá sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté.
Zelené struky v čerstvom stave rýchlo podliehajú skaze a neznášajú skladovanie. V chladničke vydržia asi týždeň.
Pri teplom počasí bez zrážok dokážu vyschnúť priamo na rastline. Ak je však sychravo, je potrebné vytiahnuť rastliny z pôdy a dosušiť ich v teplom a suchom interiéri, prípadne v skleníku.
Struky fazule zbierame, keď sú mladé a jemné. Zber popínavej fazule môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánuješ sušiť. Ak pestuješ fazuľu na sušenie, nechaj struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé.
Fazuľa obyčajná - Phaseolus vulgaris L. sa považuje za zeleninu, ak sa konzumujú mladé krehké struky s neúplne vyvinutými semenami. Surová obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú.
Kovbojské fazule rýchla verzia
Druhy fazule
Rozoznávame dve formy fazule záhradnej - tyčovú a kríčkovú. Aby sme sa mohli tešiť zo skorej a bohatej úrody, máj je ideálne obdobie na ich sejbu. Môže byť zelenostruková alebo žltostruková. Kríčková fazuľa sa pestuje bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu. Tyčová alebo vysoká fazuľa má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, lebo vyžaduje oporu. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno zberať postupne, ako dozrievajú. Známa je aj fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.
Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu.
Kríčková fazuľa - Tento druh fazule rastie kompaktne, bez potreby opory. Popínavá fazuľa - Popínavá fazuľa potrebuje oporu, ako napríklad mreže alebo kolíky. Fazuľa červená - Červená fazuľa má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky. Fazuľa biela - Biela fazuľa má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky. Fazuľa mungo - Táto fazuľa je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni.
Podľa spôsobu použitia -na struky (fazuľa záhradná), na semeno (fazuľa suchá, poľná). Podľa vzrastu -kríčková, ovíjavá (kolíková). Podľa farby struku (nezrelého) -zelená, žltá. Podľa základných znakov semena -veľkosti, tvaru a farby.
Uvedené znaky a vlastnosti sa rozličným spôsobom kombinujú, takže máme napr. ovíjavé i kríčkové fazule so žltým alebo zeleným strukom, fazuľu pre poľné pestovanie ovíjavú i kríčkovú atď. Nemáme však fazuľu, ktorá by bola súčasne kríčková i ovíjavá, alebo mala aj zelené i žlté struky (to môže mať len nežiaduca zmeska kultivarov). Každý záhradkár by mal poznať základné typy fazule, aby si vedel vybrať vždy tú najvhodnejšiu pre vlastný cieľ pestovania.
Menej známy je rozdiel medzi fazuľou záhradnou (na struky) a fazuľou poľnou (na semeno), ktorý je základom kvality čerstvých strukov. Rozdiel je predovšetkým v stavbe struku, čo vidieť na vyvinutom sviežom i zrelom struku. Poľná fazuľa má steny struku vystužené membránou, akoby pergamenovou vrstvou a na (švíkoch) struku má vlákna. Membrána i vlákna sa vytvárajú už v zelenom struku a znehodnocujú tak struk pre kuchynské spracúvanie. Steny struku sú tenké, podiel semena veľký a prierez je plochý, alebo oválny. Kvalitná záhradná fazuľa nemá vlákna, ani steny strukov spevnené membránou. Vyvinutý, zelený struk v trhovej zrelosti má hrubé, mäsité steny, podiel semena je veľmi malý. Prierez struku je kruhový. Pri dozretí sa struk výrazne odlišuje od struku fazule poľnej. Keďže nie je vystužený membránou, pri dozrievaní zasychá pevne okolo zrelých semien, vytvára vrásčitý povrch. Semená sa ťažko uvoľňujú, nakoľko sa struk neotvára na dve polovice, ale láme sa prične na kúsky, v ktorých zostávajú uzatvorené semená.
Záhradkár ktorý chce mať kvalitné fazuľové struky a bez problémov získať i úrodu suchej fazule, bude preto pestovať dva rozličné kultivary.
Poznáme dve formy fazule záhradnej - tyčovú a kríčkovú. Aby sme sa mohli tešiť zo skorej a bohatej úrody, máj je ideálne obdobie na ich sejbu. Môže byť zelenostruková alebo žltostruková. Kríčková fazuľa sa pestuje bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu. Tyčová alebo vysoká fazuľa má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, lebo vyžaduje oporu. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno zberať postupne, ako dozrievajú. Známa je aj fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.
Kríčková fazuľa pre svoj rast nepotrebuje oporu. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky.
1. Kríčkové odrody, ako napríklad ‚Borlotto‘ s červeno-bielymi škvrnami na strukoch, sú kompaktné a zaberajú menej miesta, čo ich robí ideálnymi pre menšie záhrady. Ťahavé odrody, ako ‚Kentucky Blue‘ s tmavozelenými strukmi alebo ‚Purple Podded‘ s fialovými strukmi a vynikajúcou chuťou, potrebujú oporu, po ktorej sa budú pnúť.
Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.
Fazuľa červená - Červená fazuľa má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky.
Fazuľa biela - Biela fazuľa má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky.
Fazuľa mungo - Táto fazuľa je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni.
Využitie fazule v kuchyni
Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke!
Fazuľa je výživná a univerzálna potravina, ktorú môžete použiť do polievok, šalátov či prívarkov.
Fazuľa je vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, železa, vitamínov skupiny B a mnohých ďalších dôležitých živín.
Fazuľa je základnou potravinou v mnohých kultúrach po celom svete, od Južnej a Strednej Ameriky po Afriku, Áziu a Európu.
