V posledných rokoch sa geneticky modifikovaná (GM) ryža stala predmetom intenzívnych diskusií a výskumu. Hoci jej potenciál v riešení globálnych potravinových a zdravotných problémov je značný, zároveň vyvoláva obavy z možných rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?
Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú výsledkom laboratórneho procesu, pri ktorom sa gény z DNA jedného organizmu umelo vnášajú do génu druhého organizmu, často rastliny alebo živočíchy, ktoré spolu nesúvisia. Vďaka genetickému inžinierstvu je dnes možné kombinovať prakticky čokoľvek.
Vedci už vytvorili rôzne kombinácie, ako napríklad vloženie génov pavúka do DNA kozy, aby kozie mlieko obsahovalo proteín z pavučiny pre výrobu nepriestrelných viest. Gény z kravy boli použité na zmenu prasiatkovskej kože na kravskú. Gény z medúzy rozsvietili prasacie rypáky v tme a naklonované mačky tiež svietili v tme. Jed zo škorpióna bol vložený do kapusty, do lososa viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie. Banány a iné rastliny boli naklonované tak, aby produkovali vakcíny, a do vajec bol vložený chemoterapeutický liek. Gén vírusu HIV-1 bol vložený do kukurice s cieľom vytvoriť lacnú a jedlú orálnu vakcínu.
Okrem toho sa realizujú aj pokusy o vytvorenie kráv, ktoré by produkovali ľudské materské mlieko. Realitou sú už aj geneticky modifikovaní ľudia s génmi od viacerých osôb, čo naznačuje rýchly rozvoj tohto odvetvia. Hoci sa môže zdať úžasné, že si v budúcnosti budeme môcť vybrať farbu očí, vlasov, pokožky či výšku a schopnosti nášho dieťaťa, je otázne, či je to naozaj to, čo chceme.
História a vývoj GMO
Prvý geneticky modifikovaný organizmus (GMO), konkrétne baktéria, vznikol v roku 1973, čo pre mnohých znamenalo začiatok novej éry. V priebehu posledných desaťročí zaznamenalo genetické inžinierstvo výrazné míľniky. V roku 1974 bola vytvorená prvá geneticky modifikovaná myš. V roku 1982 vznikla prvá geneticky modifikovaná rastlinná bunka. Rok 1994 patril prvej geneticky modifikovanej plodine (GM plodine), ktorou bola geneticky modifikovaná paradajka s názvom Flavr SavrTM. Spoločnosť Calgene ju neúspešne uviedla na trh a po jej neúspechu ju odkúpila spoločnosť Monsanto. Prvou pestovanou GM plodinou však bol GM tabak, ktorý sa neoficiálne začal pestovať v Číne už v roku 1992. Oficiálne sa pestovanie GM plodín v Číne začalo až v roku 1996, podobne ako vo väčšine sveta.
Rozšírenie GMO vo svete
V roku 2014 pestovalo GM plodiny 18 miliónov farmárov v 28 krajinách sveta na 181,5 miliónoch hektároch poľnohospodárskej pôdy. Počas 18-ročnej histórie zaznamenalo pestovanie GM plodín viac než 100-násobný nárast z 1,7 milióna hektára pôdy v roku 1996 na uvedených 181,5 miliónov hektárov v roku 2014, so súčasným ročným nárastom medzi 3 až 4%. Z 28 krajín, v ktorých sa pestujú GM plodiny, patrí až 20 krajín medzi chudobné rozvojové krajiny.
Medzi najčastejšie pestované GM plodiny v posledných rokoch patria sója, kukurica, bavlna, repka, cukrová repa, alfaalfa, zemiaky, ryža, papája, baklažán a tekvica. V roku 2014 predstavovala GM sója 82%, GM bavlna 68%, GM kukurica 30% a repka olejná 25% celosvetovej produkcie. Tieto štyri plodiny sa v danom roku pestovali na 368 miliónoch hektárov pôdy, čo je 49% celkovej produkcie GM plodín.
Vedúcou krajinou v pestovaní GM plodín sú USA, ktoré produkujú 40% celosvetovej produkcie (73,1 mil. ha). V USA predstavuje GM kukurica 93%, GM sója 94% a GM bavlna až 96% celej ich produkcie. V celosvetovej produkcii GM plodín za nimi nasledujú Brazília (23,2%), Argentína (13,3%), India a Kanada (po 6,3%).
V Európe je situácia úplne odlišná. Väčšina európskych krajín odmieta pestovanie či dovoz GM plodín a len 5 európskych krajín pestuje v posledných rokoch GM plodiny. Vedúcou krajinou v tomto smere je Španielsko (0,1 mil. ha), za ktorým nasleduje Portugalsko, Česká republika, Rumunsko a Slovensko (každé menej ako 0,05 mil. ha). Prvá schválená GM plodina v Európe bola GM kukurica MON 810 od spoločnosti Monsanto v roku 1998.
V Európe sa v súčasnosti komerčne pestuje len GM kukurica, ale dovážať sa sem môže viac druhov GM plodín. V roku 2012 už bolo v EÚ schválených 75 GM produktov, čo je oproti roku 2007 nárast o 24 produktov. Európska komisia povolila dovoz 19 geneticky modifikovaných produktov (kukurice, sójových bôbov, repky olejnej, bavlny a kvetov), z ktorých možno vyrobiť potraviny a krmivá.
Na Slovensku sa v posledných rokoch pestovala na skúšobné účely nielen GM kukurica, ale aj GM cukrová repa. V súčasnosti sa u nás komerčne pestuje GM kukurica MON 810, ktorá sa v roku 2014 pestovala na rozlohe 411 ha v okrese Piešťany, Sobrance a Humenné.
Najväčším výrobcom GM semien je spoločnosť Monsanto, ktorá je zodpovedná za 90 percent celej produkcie a dominuje globálnemu komerčnému osivárskemu trhu s hodnotou takmer 45 miliárd dolárov. Zvyšok patrí firmám ako Syngenta, DuPont (Pioneer), Bayer, Group Limagrain alebo Dow, ktoré sa spolu so spoločnosťou Monsanto delia o takmer 16-miliardový (v dolároch) trh s GM plodinami (35% celosvetového trhu s osivami).
Využitie a označovanie GM plodín
GM plodiny sa využívajú najmä na tvorbu krmív pre hospodárske zvieratá, ale aj pri výrobe potravín pre ľudskú spotrebu, kde sa využívajú pri výrobe veľkého množstva ingrediencií a "éčok".
Pokiaľ tieto ingrediencie v potravinách predstavujú viac ako 0,9% váhy potraviny, musí byť ich GMO pôvod uvedený na obale. Tieto pravidlá platia v Európskej únii (EÚ) a vo väčšine sveta. Niektoré krajiny, najmä USA a Kanada, však nevyžadujú označovanie GMO zložiek na obaloch potravín, čo vyvoláva odpor občanov a ekologických organizácií.
Kvôli tlaku verejnosti už niektoré americké štáty prijali zákony pre označovanie GMO zložiek v potravinách, ale v súčasnosti prebiehajú súdne spory, kde biotechnologické spoločnosti žalujú tieto štáty. Vznikli však prvé logá, ktoré označujú potraviny ako GMO-free v celom procese výroby.
Pravidlá EÚ sa však nevzťahujú na živočíšne výrobky zo zvierat kŕmených krmivami s obsahom GMO. Až 90% GM plodín dovezených do Európy (prevažne z Brazílie, Argentíny a USA), čo predstavuje asi 30 miliónov ton ročne, sa používa ako krmivo v živočíšnej výrobe. Okrem nich sa na výkrm hospodárskych zvierat používajú aj GM plodiny dopestované priamo v Európe.
To znamená, že mäso zo zvieraťa kŕmeného GM sójou alebo kukuricou nemusí mať na obale vyznačené, že obsahuje GMO. Preto ďalším a asi najväčším zdrojom GMO v Európe je mäso, vajcia a mliečne výrobky zo zvierat z veľkochovov, ktoré boli kŕmené krmivami s obsahom GMO.
Niektorí výrobcovia, ktorí nepoužívajú vo výrobe GMO v žiadnej forme, označujú svoje výrobky ako GMO-free. Zárukou úplného GMO-free by mali byť BIO produkty, pretože ekologickí farmári zo zákona nemôžu používať GMO v žiadnej forme.
Vplyv GM plodín na zdravie
Podľa Environmental Working Group, priemerný obyvateľ USA skonzumuje ročne viac ako 87 kilogramov potravín s obsahom GMO. Napriek tomu, že mnohí Američania tvrdia, že nikdy žiadne "GM potraviny" nekonzumovali. Toto je jeden z dôvodov, prečo biotechnologické spoločnosti a niektorí vedci tvrdia, že GM plodiny a potraviny z nich vyrobené majú dlhodobú históriu bezpečného používania. Avšak napriek silnej ekonomike patria USA medzi národy s najväčším počtom chronických ochorení, ku čomu podľa štúdií prispievajú najmä priemyselne spracované potraviny, v ktorých sa najviac využívajú práve GM plodiny.
Je zarážajúce, že napriek takmer 20-ročnému používaniu GM plodín nebola doteraz vykonaná žiadna dlhodobá klinická štúdia na ľuďoch. Jediná štúdia vykonaná na ľuďoch konzumujúcich potraviny s obsahom GMO preukázala, že časť génu, ktorý bol vložený do GM sóje, sa preniesol do DNA baktérie žijúcej v tráviacom trakte a zostal tam.
V tejto štúdii autori objavili u niektorých subjektov prítomnosť cudzieho transgénu v mikroflóre tenkého čreva ešte pred začatím štúdie, čo naznačuje, že títo ľudia už predtým konzumovali GM sóju. Prenos transgénov môže byť teda výrazne ovplyvnený množstvom a dĺžkou konzumácie potravín s obsahom GMO.
Štúdie vykonané na myšiach, kurencov, kravách, prasatách, ovciach, kozách či rybách preukázali, že cudzia DNA môže nielen odolať celému tráviacemu traktu, ale preniknúť až do krvi, orgánov, bielych krviniek, mlieka a mäsa. Navyše, cudzia DNA môže prejsť aj cez placentu a zasiahnuť vyvíjajúci sa plod.
Výsledky všetkých týchto štúdií naznačujú, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že dlhodobá a nadmerná konzumácia potravín s GMO môže preniesť cudzie gény do tiel akýchkoľvek živočíchov.
Napríklad v jednej kanadskej štúdii vedci zistili, že špecifický typ Bt toxínu z GM kukurice sa nachádza v krvi 93% tehotných žien, 80% pupočníkovej krvi ich detí a 69% netehotných žien. Tieto výsledky vyvolávajú obavy z možnosti, že konzumácia GM kukurice môže premeniť črevnú flóru na žijúcu pesticídovú továreň, v ktorej sa Bt toxín bude vyrábať sám vo vnútri tráviaceho systému.
Napriek tvrdeniam spoločnosti Monsanto o neschopnosti Bt toxínu viazať sa na steny čriev u cicavcov, početné štúdie ukazujú, že sa dokáže viazať na tenké črevo myší a črevné tkanivá opice rhesus. To znamená, že aj dlho po ukončení konzumácie týchto upravených potravín by mohli geneticky modifikované proteíny zostať v organizme a rozmnožovať sa. Takéto chronické vystavenie sa cudzím génom môže spôsobiť nepredvídateľné následky, najmä preto, že mnohé tieto gény sú odolné voči antibiotikám.
Keďže zvieracie štúdie preukázali, že DNA v potravine môže prejsť cez tráviaci trakt do orgánov a tkanív celého tela, dokonca aj do plodu, nikto nemôže predpovedať následky prípadnej aktivácie cudzích génov v ľudskom alebo zvieracom organizme. Môžu to byť úplne nové ochorenia, podobné napríklad rakovine. Ak by sa preniesol bakteriálny gén, ktorý je vložený do väčšiny GM plodín, mohlo by to vytvoriť "super" ochorenia, rezistentné voči antibiotikám, a teda neliečiteľné. Ak by sa preniesol gén, ktorý vytvára Bt-toxín v GM kukurici, mohlo by to premeniť tráviaci trakt na žijúcu pesticídovú továreň.
Transgénna DNA z GM rastlín nezostáva len v tele živočíchov, ale podľa výskumov sa môže preniesť do baktérií v pôde a zostať v nej až 2 roky. Ak by napríklad gén pre rezistenciu k antibiotikám zostal v pôdnych baktériách, jeho následky sú ťažko predvídateľné.
Podľa American Academy of Environmental Medicine (AAEM), početné zvieracie štúdie dokazujú vážne zdravotné riziká spojené s konzumáciou potravín s GMO, vrátane neplodnosti, imunitných problémov, zrýchleného starnutia a zmien v hlavných orgánoch a tráviacom trakte. Preto AAEM žiada lekárov, aby odporúčali pacientom vyhýbať sa potravinám s GMO. Mnohí lekári v USA to už robia a hlásia zlepšenie zdravotného stavu pacientov po odstránení týchto potravín z ich stravy.
S týmto názorom AAEM nesúhlasia biotechnologické spoločnosti a zodpovedné úrady v USA ako FDA (Food and Drug Administration) a USDA (Americké ministerstvo poľnohospodárstva), či v Európe EFSA (European Food Safety Authority). Všetky tieto úrady schválili pestovanie a používanie mnohých GM plodín pre zvieraciu a ľudskú konzumáciu. Paradoxom však je, že napriek tomu vyspelé krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Rusko, Maďarsko, Taliansko, Grécko, Rakúsko, Poľsko a mnohé ďalšie nesúhlasia s EFSA a zakázali pestovanie GM plodín a ich používanie v potravinách, pravdepodobne kvôli potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré potvrdili viaceré nezávislé štúdie.
Geneticky modifikovaná ryža a "Zlatá ryža"
Ryža je najdôležitejšou základnou potravinou na svete, pričom ročne sa vyprodukuje a spotrebuje takmer 400 miliónov ton. Drobní pestovatelia ryže potrebujú lepšie vybavenie, skladovacie zariadenia a moderné poľnohospodárske metódy na zvýšenie produktivity a vyrovnanie sa s dôsledkami klimatických zmien.
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že každý rok takmer pol milióna detí stratí zrak kvôli nedostatku vitamínu A. Tento problém by sa dal riešiť pomocou novej odrody ryže, tzv. "Zlatej ryže", ktorá obsahuje až 20-krát viac beta karoténu, ktorý sa v ľudskom tele mení na vitamín A. Beta-karotén je oranžový pigment, ktorý je kľúčovou zložkou v metabolizme vitamínu A v našom tele.
Běžnými zdrojmi vitamínu A sú špenát, mrkva, kukuřice, rybí tuk alebo vaječný žĺtok. V dôsledku nedostatku vitamínu A každý rok oslepne okolo pol milióna ľudí na svete. Nedostatok vitamínu A je častým problémom predovšetkým v rozvojových krajinách (južná a juhovýchodná Ázia, Afrika), kde spôsobuje oslabenie imunity a slepotu u detí, a slepotu, vážnejšie orgánové infekcie a poruchy imunity u dospelých.
Zlatá ryža je však geneticky modifikovanou (GM) odrodou bežnej ryže a ako všetky geneticky modifikované plodiny, je predmetom kritiky. Teoretický potenciál Zlatej ryže v boji proti nedostatku vitamínu A u detí v rozvojovom svete je výrazný. No či sa predpoklady naplnia aj v praxi, nie je zatiaľ isté, keďže Zlatá ryža ešte neprešla skutočnými dlhodobými testami.
Kľúčovým problémom môže byť, že na to, aby mohol detský organizmus absorbovať všetok beta karotén a premeniť ho na vitamín A, potrebuje vyváženú stravu. Profesor Ingo Potrykus, jeden z vynálezcov ryže s vysokým obsahom beta karoténu, uviedol, že v krajinách, kde ryža tvorí základ stravy, dospelí skonzumujú 200 až 400 gramov ryže denne, deti asi polovicu. Nová odroda im poskytne celú odporúčanú dennú dávku bez toho, aby museli zvýšiť príjem stravy.
Doktor Gerald Barry z Medzinárodného inštitútu pre výskum ryže na Filipínach vidí v Zlatej ryži spôsob, ako vyriešiť otázku nedostatku vitamínu A. Tento projekt je vzrušujúci najmä preto, že ukázal, že je možné zavedením malého množstva génov vytvoriť ryžu s relatívne veľkým obsahom beta karoténu.
Pochopiteľne, nie každý vidí geneticky modifikovanú Zlatú ryžu tak pozitívne. "Priatelia Zeme sú presvedčení, že je ešte priskoro tvrdiť, že toto je riešenie na nedostatok vitamínu A. Ryža neprešla dostatočnými testami na to, aby mohla byť predložená ľuďom, ktorí sú veľmi zraniteľní v prípade choroby," tvrdí Clare Oxborrowová z nátlakovej environmentálnej skupiny Priatelia Zeme. Obavy sa týkajú aj možnosti, že ryža by mohla neočakávane začať v tele produkovať toxíny.
Viac ako 99% GMO na trhu sú tzv. "pesticídové GMO", ktorých úlohou je zjednodušiť a zefektívniť používanie pesticídov. Zlatá ryža je výnimkou, ktorá reálne existuje už viac ako 15 rokov, ale jej pestovanie zatiaľ nebolo nikde povolené. Jej cieľom je riešiť nedostatok vitamínu A, ktorý je príčinou oslepnutia a úmrtia pol milióna osôb ročne.
Problémom je, že významná časť obyvateľstva rozvojových krajín, žijúcich v extrémnej chudobe, nemá prístup k potravinám bohatým na vitamín A. Švajčiarski biológovia preto vložili do DNA ryže tri gény aktivujúce produkciu beta-karoténu. Prvá generácia "zlatej ryže" z roku 2000 mala ale nedostatočný obsah vitamínu A.
Napriek potenciálu Zlatej ryže, jej uvedenie na trh vyvolalo kontroverziu, predovšetkým u hnutí ako Greenpeace. Vyskytli sa aj prípady nelegálnych pokusov na deťoch v Číne s cieľom testovať Zlatú ryžu.
Riziká a potenciál GM ryže
V Číne sa v posledných rokoch nekontrolovane šíri geneticky modifikovaná (GM) ryža, čo potvrdili tamojšie úrady a spustili debatu o rizikách poľnohospodárskych plodín s upravenou DNA. Európska únia tiež potvrdila, že čínske potravinárske produkty obsahujú GM ryžu, pričom v rokoch 2006 až 2011 objavila 115 takýchto prípadov.
Na liečbu vysokého krvného tlaku sa väčšinou používajú syntetické ACE inhibítory, ktoré však často majú nežiaduce vedľajšie účinky. Prírodné ACE inhibítory nachádzajúce sa v niektorých potravinách majú slabšie vedľajšie účinky. Odborníci sa rozhodli geneticky modifikovať ryžu, ktorú považujú za jednu z najbežnejších potravín na svete. Z ryže extrahovali celkový proteín vrátane peptidov a podali ho potkanom s hypertenziou, ich tlak sa znížil.
Počas piatich týždňov podávania múky z upravenej ryže potkanom sa tiež pozoroval pozitívny výsledok, ktorý trval aj ďalší týždeň. Napriek tomu, že mnohí ľudia dodnes nevedia, čo to je GMO, tieto upravené organizmy sú už na trhu desiatky rokov. Už od roku 1982 sa používajú geneticky modifikované baktérie s génom pre ľudský inzulín na tvorbu hormónu inzulín, ktorý využívajú diabetici.
Genetické manipulácie sa využívajú aj pre vytváranie nových liekov a majú široké využitie v medicíne. Vedecký výskum zatiaľ nepriniesol uspokojivú odpoveď na otázky súvisiace s možnými negatívnymi dopadmi konzumácie zlatej ryže na organizmus (alergie, toxicita atď.), ako aj na dlhodobé a krátkodobé dopady na životné prostredie.
Nedostatok vitamínu A nie je zďaleka jediným výživovým problémom chudobných krajín. Na Filipínach boli úspešní prostredníctvom distribúcie vitamínových prípravkov. V roku 2009 sa skupina vedeckých pracovníkov podpísala pod otvorený list, v ktorom boli tvrdo kritizované pokusy so zlatou ryžou vykonávané na deťoch.
Vzhľadom na možnosť riešenia humanitárnej katastrofy obrovských rozmerov, Zlatá ryža sa javí ako zázračný produkt, ktorého nevyužívanie sa zdá byť zločinom. Napriek tomu, ako bolo spomenuté, zlatá ryža zatiaľ nebola nikde uvedená na trh, pričom príčiny sú byrokratické, sanitárne i politické.
Indická filozofka Vandana Shiva poukazuje na to, že nedostatok vitamínu A je priamym dôsledkom príchodu monokultúr zavádzaných počas tzv. zelenej revolúcie. Podľa nej je potrebné predovšetkým systémové riešenie, ktoré spočíva v opätovnom nastolení biodiverzity.
Vzhľadom na dramatickosť celého kontextu musia byť odporcovia GMO v tomto prípade opatrnejší a nehádzať predmetný produkt do jedného vreca s ostatnými geneticky modifikovanými plodinami. Jeden zo zakladateľov Greenpeace, Patrick Moore, dokonca žiada od tejto mimovládky "humanitárnu výnimku" pre Zlatú ryžu.
Nešťastná pravda o GMO | Geneticky modifikované potraviny
Hoci túto potravinu Európska únia nepovolila, jej predaj už potvrdili v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Podľa potvrdených informácií ide o ryžu dovážanú do Európy z USA. Na Slovensku Štátna veterinárna a potravinová správa vykonala kontrolu baliarní a zatiaľ nezistila prítomnosť nepovolenej ryže. V susednom Rakúsku boli tri druhy ryže geneticky zmenené a predávala ich aj sieť Billa, ktorá ich stiahla z trhu.
tags: #geneticky #modifikovana #ryza