Ide o hojne rozšíreného spevavca žijúceho v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Oblasť hniezdenia, početnosť a doba výskytu v strednej Európe sa každoročne mení v závislosti na úrode semien. Nepravidelné presuny majú často charakter invázií. Mimo hniezdenia žije krivonos smrekový obvykle v menších, rozvoľnenejších kŕdľoch. Hniezdi po celý rok, najčastejšie v dobe od decembra do mája, v závislosti na množstve potravy jeden až dvakrát do roka. Dobre ukryté hniezdo si stavia najčastejšie na smrekoch vo výške 4 až 5 m. V chladnom období samička opúšťa hniezdo jen zriedka a necháva sa kŕmiť samcom.
Vzhľad a identifikácia
Krivonos smrekový je nápadný vták (mierne väčší než vrabec) so silno stavaným telom, nápadne krátkym chvostom a charakteristickým zakriveným zobákom s prekríženými špičkami. Samec je tehlovo červený s hnedými krídlami a chvostom, šedým zobákom a hnedými končatinami. Samica je menej nápadná, najčastejšie olivovo-žltozelená s krídlami a chvostom rovnakého sfarbenia ako samec. Mladé vtáky sa podobajú samičkám.
Zobák, spôsob získavania potravy a potravové návyky
Typickým semenožravcom je krivonos, ktorý požiera výhradne semena ihličnatých stromov, predovšetkým smrekov a borovíc. Majú ho prekrížený a slúži im ako klieštiky: najprv si šikovne rozštiknú šupinku na šiške a potom ľahko vyberú semienko pod ňou. Skrivený zobák a prekrížené špičky čeľusťí sú teda priamo prispôsobené vydolovávaniu semien zo šišiek.
Hniezdenie a rozmnožovanie
Hniezdi po celý rok, najčastejšie v dobe od decembra do mája, v závislosti na množstve potravy jeden až dvakrát do roka. Dobre ukryté hniezdo si stavia najčastejšie na smrekoch vo výške 4 až 5 m a býva zhotovené z konárikov, tráv, machu a korienkov; dno a steny sú dosť pevné a hrúbka niekedy dosahuje až 3 centimetre. Vajíčka sú 4 až 5 na hniezde, 14-16 dní sa na nich zdržiava samička a obaja rodičia kŕmia mláďatá. Samička však prvé dni sedí, aby ich zohriala; samec ju počas inkubácie a kŕmenia mláďat neprestajne dopĺňa.
Zima je pre krivonosov časom, keď ostatné vtáky vyhľadávajú teplejšie krajiny; krivonosy však neodlietajú na juh, ale zvyčajne vyhľadávajú potravu tam, kde je najviac semien. Počas zimy sa zhlukujú do menších kŕdľov a visia na vetvách aj hore nohami, aby si uľahčili vyhľadávanie potravy. Hniezdia aj v období zimy, keď je dostupná potrava, a posteľné podmienky v ich hniezde im umožňujú prežiť aj najväčšie mrazy.
Oblasť výskytu a ekológia
Krivonos smrekový žije v ihličnatých lesoch a najmä tam, kde má overené, že každoročne dorazí značná úroda semien. Obýva ihličnaté lesy v Európe, Ázii a Severnej Amerike, s pravidelným výskytom v oblastiach s bohatou zásobou semien ihličnatých stromov. Žije hlavne tam, kde má overené, že je každoročne veľká úroda semien. Krivonosy neodlietajú v zime na juh ako ostatné vtáky; odlietajú však za potravou tam, kde je jej najviac.
Tipy na pozorovanie a poznámky pre nadšencov
Vidieť ich môžeme najmä v zimných mesiacoch v ihličnatých lesoch, kde sú pomerne krotké a zvyčajne zaujmú výraznou farebnou kombináciou samca a relatívnou plachosťou samice. Mláďatá sa podobajú samičkám. Krivonos sa rád zhlukuje do kŕdľov a býva aktívny najmä počas chladných období, kedy sa presúva v rámci úrody semien a potravy.
Pečeň a žlčník | Keď trávenie potrebuje podporu
Tabuľka: kľúčové údaje o krivonosovi
| Fakt | Popis |
|---|---|
| Veľkosť | 16,5 cm dĺžky |
| Rozdiely medzi pohlaviami | samček: červený, samica: olivovo-zelená |
| Potrava | semienka ihličnatých stromov (smrek, borovica, jedľa) |
| Hniezdenie | 4-5 m výška na smrekoch, 4-5 vajíčok, 14-16 dní inkubácie |
| Rozmnožovanie | hniezdia v každom ročnom období, najčastejšie v zime |
Život živočíchov v miernom pásme je prispôsobený striedaniu ročných období. Aj cyklus rozmnožovanie je prisposobený teplotám a prírodným podmienkam pre život. Krivonosy hniezdia vtedy, ked je dostatok potravy a ony ju majú práve v zime a preto nehniezdia na jar, ale v hociktorom ročnom období aj v zime. Hniezdo stavia samička a na vajíčkach sedí sama; samček ju sprevádza pri hľadaní materiálu a stavbe hniezda. Hniezdo si stavajú na veľmi dobre ukrytom mieste, väčšinou vysoko na končekoch smrekov, vždy ho zvrchu kryjú konármi, aby bolo nenápadné. Je pevné a dno aj steny môžu dosahovať hrúbku až 3 centimetre.