Pečeň je jedným z najdôležitejších vnútorných orgánov, ktorého správna činnosť zabezpečuje zdravie celého organizmu. Bohužiaľ, zlá strava, užívanie niektorých liekov alebo pravidelná konzumácia alkoholu ju môžu vážne poškodiť. Navyše aj zdanlivo veľmi zdravá zelenina môže poškodiť našu pečeň, hoci len za určitých okolností. Pečeň je najťažším a zároveň jedným z najväčších orgánov v tele. Nachádza sa v pravej hornej časti brucha pod rebrami a je mimoriadne dôležitá pre naše zdravie, pretože zodpovedá za množstvo životne dôležitých funkcií - odborníci pripisujú pečeni najmenej 500 dôležitých funkcií! Prakticky hneď po prijatí potravy ju náš tráviaci systém začne rozkladať na menšie a menšie časti. Nakoniec sa živiny dostanú do krvi a cez portálny systém sa dostanú do pečene. Zvyčajne sa časť uloží vo forme, ktorú môže telo využiť ako rýchlu energiu. Zvyšok sa použije na výrobu ďalších dôležitých chemických látok, ktoré telo potrebuje. Keď už hovoríme o krvi, je potrebné spomenúť, že všetka krv v tele nakoniec prejde pečeňou. Je to preto, že tento orgán musí z krvi odstrániť všetky zlé veci, ako sú toxíny, a pripraviť ich na odchod z tela. Pečeň tiež metabolizuje mnohé lieky a alkohol a pomáha odstraňovať poškodené bunky, bielkoviny alebo staré hormóny. Pečeň tiež pomáha tráviť potravu, najmä tuky, keď prechádzajú zo žalúdka do čriev. Pečeň je tiež zodpovedná za tvorbu mnohých druhov bielkovín, ktoré telo využíva každý deň. Pečeň napríklad produkuje mnoho bielkovín, ktoré sú zodpovedné za zrážanie krvi. Preto ak dôjde k poškodeniu pečene, telo niekedy nie je schopné účinne zrážať krv. V miernych prípadoch sa krvácanie po dlhom čase jednoducho zastaví. V závažných prípadoch sa však krv nedokáže zrážať vôbec. Okrem toho pečeň napríklad reguluje hladinu cukru v krvi, vyrába vitamíny, produkuje cholesterol alebo zabraňuje svalovému traseniu.
Existuje niekoľko bežných ochorení, pri ktorých dochádza k zmenám na pečeni a k následnému hynutiu hydiny. Hynutie môže byť zapríčinené tuberkulózou (TBC), ktorá je medzi chovateľmi nazývaná aj „pečeňovou chorobou“. Je to chronické ochorenie, na ktoré sú vnímavé všetky druhy a vekové kategórie hydiny. V konečnej fáze choroby sú zvieratá malátne, chudnú, posedávajú v ústraní a klesá ich úžitkovosť. TBC možno pomerne ľahko diagnostikovať pri pitve na základe charakteristických uzlíkov, ktoré vystupujú nad povrch pečene, sú žltkastej farby a majú tvarohovitú, drobivú konzistenciu. Ich veľkosť býva rôzna, od špendlíkovej hlavičky až po hrachové zrno. Ak sú napadnuté aj črevá, tak aj na nich sa nachádzajú podobné zmeny. Práve črevná forma je nebezpečná, lebo vylučovaním trusu sa šíri na ostatné zvieratá. Aj keď sú vyvinuté lieky proti hydinovej forme TBC, najjednoduchšie a najekonomickejšie je, pokiaľ nejde o zvlášť cenné zvieratá, chov zlikvidovať. Dvor a kurín, v ktorom sa napadnutá hydina zdržovala, by mal ostať neobsadený aspoň pol roka. Za ten čas treba niekoľkokrát urobiť dezinfekciu. Treba dodať, že pokiaľ je výživný stav likvidovanej hydiny dobrý, mäso je po tepelnej úprave požívateľné, len treba odstrániť vnútornosti. Tieto sa nesmú v surovom stave skrmovať psom, mäsožravými kožušinovými zvieratami, ale ani voľne ich pohodiť, napríklad do hnoja alebo na smetisko. Týka sa to aj uhynutých jedincov, lebo týmto sa nákaza roznáša ďalej. Najlepšie je ich spáliť alebo zakopať. Tento typ TBC je prenosný aj na iné hospodárske zvieratá, dokonca aj na človeka.
Pre úplnosť treba uviesť aj ďalšie ochorenia, pri ktorých býva pečeň so svojimi typickými zmenami vodidlom pri stanovení diagnózy. Pri obávanej cholere sú tiež zmeny na tomto orgáne, ale na rozdiel od TBC, nachádzame na ňom preliačiny, v ktorých je odumreté tkanivo. Podobné príznaky sú aj pri infekčnom zápale slepých vačkov a pečene, na ktorej badáme mramorovú kresbu. Toto ochorenie je špecifické najmä pre mladé morky, ale vyskytuje sa pri iných druhoch hrabavej hydiny. Pri sarkomatóze nachádzame zmeny na pečeni, ktoré majú na reznej ploche slaninovitý vzhľad. Ostáva ešte spomenúť leukózu, kde pri celkovom zväčšení orgánu dochádza k zmene jeho zafarbenia.
Udržiavanie zdravej pečene si vyžaduje venovať pozornosť všetkému, čo hydina konzumuje. Odborníci odporúčajú konzumovať čerstvé produkty, okrem iného aj ovocie a zeleninu, ktoré by koniec koncov mala obsahovať každá zdravá strava. Ukázalo sa však, že môže existovať minimálne jedna zelenina, ktorá môže pečeň poškodiť. Tou zeleninou je veľmi obľúbená cibuľa, ktorá sa označuje za prírodné antibiotikum. Cibuľa je bohatým zdrojom mnohých živín, napríklad vitamínov A, C, E, K, vitamínov skupiny B, železa, vápnika, zinku, kremíka, selénu, horčíka a vlákniny. Bohužiaľ, aj taká zdravá zelenina ako cibuľa môže poškodiť pečeň. Cibuľa totiž stimuluje tráviaci systém a podporuje tvorbu žlče v pečeni. Nadmerná tráviaca činnosť a prebytok žlče môžu tento dôležitý orgán nadmerne zaťažovať, preto by hydina s problémami s pečeňou mala príjem cibule obmedziť.
Na tomto mieste treba spomenúť aj to, že veľmi obľúbenou zeleninou v ázijskej kuchyni je bambus. Hoci sú čerstvé bambusové výhonky chutné a pomerne ľahko sa konzumujú, obsahujú veľmi vysoké množstvo kyanidu, a keď sa táto látka dostane do tela, premení sa na kyselinu, ktorá je škodlivá pre pečeň.
Ako už bolo spomenuté, zdravie pečene sa považuje za kľúčové pre celkovú pohodu organizmu hydiny. Preto by sme sa mali snažiť riadiť rizikové faktory, ktoré môžu zdravie pečene narušiť, a to tak, že sa vyhneme nezdravým potravinám a nápojom. Stojí za to vedieť, že existujú aj iné druhy zeleniny, ktoré ničia pečeň...
V zásade sú pre pečeň škodlivé všetky druhy mastných potravín. Pečeň totiž metabolizuje tuky a premieňa ich na energiu. Preto ju konzumácia príliš veľkého množstva mastných potravín môže nadmerne zaťažovať. Hromadenie tuku v pečeňových bunkách môže viesť aj k závažnému ochoreniu, ako je napríklad tuková choroba pečene. Tu je potrebné upozorniť na tzv. Keď pečeňové bunky napučia, pečeňové tkanivo sa stáva tvrdším a zjazveným, čo vedie k cirhóze alebo odumieraniu pečeňových buniek.
Plesne majú nepriaznivý vplyv na celý organizmus hydiny a môžu vzniknúť na mnohých potravinách vrátane zeleniny, ako sú paradajky, paprika, karfiol a mrkva. Je to spôsobené prítomnosťou tzv. mykotoxínov, čo sú toxické látky, ktoré zvyšujú množstvo zápalových cytokínov v tele. To následne vedie k chronickému zápalu, ktorý je spojený s poruchami pečene vrátane fibrózy a nekrózy. Chronický zápal tiež preťažuje pečeň, čím zvyšuje riziko vzniku inzulínovej rezistencie. Okrem toho, keď je pečeň zaťažená mykotoxínmi, poškodzuje to mitochondrie, čo spôsobuje negatívne účinky na chuť do jedla a produkciu energie. Tieto mykotoxíny by mali byť filtrované pečeňou a vylučované močom alebo stolicou, ale u hydiny s génom HLA-DR ich telo nevytvára protilátky proti mykotoxínom. Preto pred konzumáciou akýchkoľvek produktov, nielen zeleniny, venujte osobitnú pozornosť ich stavu a skontrolujte, či nie sú plesnivé alebo poškodené.
Odborníci vo všeobecnosti neodporúčajú konzumovať akékoľvek spracované výrobky, pretože majú vysoký obsah transmastných kyselín, rafinovaného cukru a nadmerného množstva soli. Podľa štúdie uverejnenej v roku 2024 v časopise The Journal of Clinical Nutrition sú vysoko spracované potraviny (ultra-spracované potraviny; UPF) obzvlášť nebezpečné pre zdravie pečene hydiny. Zelenina, ktorú možno zaradiť do tejto skupiny, sú napríklad nakladané uhorky, ktoré sa často používajú ako príloha v obľúbených jedlách mnohých hydinárov. Bohužiaľ, tieto nakladané uhorky často obsahujú vysoké množstvo dusitanov a solí, ktoré môžu pri dlhodobej nadmernej konzumácii poškodiť pečeň, pretože zvyšujú jej zaťaženie.
Stojí za to vedieť, že existujú aj iné produkty, ktoré môžu nadmerne zaťažovať pečeň a spôsobiť jej nesprávnu funkciu. Sladkosti sú už roky veľmi obľúbeným občerstvením. Je však zaujímavé, že niektorí ľudia možno konzumujú viac sladených potravín, ako si myslia. Mnohé výrobky totiž obsahujú veľké množstvo cukru. To je zlé, pretože telo musí tvrdo pracovať, aby tieto dodatočné cukry spracovalo, a tak zaťažuje pečeň. To môže viesť aj k priberaniu na váhe, čo je rizikový faktor nealkoholovej steatohepatitídy. Cukor sa často pridáva do nápojov, ktoré tak tiež škodia pečeni. Treba však poznamenať, že so sladenými nápojmi sa spája ešte väčšie nebezpečenstvo, pretože pri ich pití sa hydina necíti tak rýchlo sýta. Preto je ľahké vypiť oveľa viac cukru, ako telo potrebuje. Podľa štúdie uverejnenej v roku 2023 vo vedeckom časopise Nutrients platí, že čím viac sladených nápojov hydina vypije, tým vyššie je riziko spomínanej nealkoholovej steatohepatitídy.
Pečeň hydiny môžu poškodiť aj diétne výrobky alebo výrobky bez cukru, pretože hoci umelé sladidlá, ktoré obsahujú, neposkytujú kalórie navyše, podľa odborníkov môžu tieto náhrady cukru nielen škodiť pečeni, ale môžu negatívne ovplyvniť aj zdravé baktérie žijúce v črevách, čo má dôsledky na trávenie a metabolizmus.
Ak si nechcete poškodiť pečeň, odborníci tiež neodporúčajú siahať po výrobkoch obsahujúcich rafinované obilniny. Hoci vás tieto výrobky môžu lákať dlhšou trvanlivosťou, počas procesu rafinácie sa z nich odstraňuje vláknina a dôležité vitamíny a minerály. Okrem toho konzumáciou rafinovaných obilnín rýchlejšie stúpa hladina cukru v krvi a pocit sýtosti je pomalší (takže je ľahké takýchto výrobkov jednoducho zjesť viac). To všetko môže, žiaľ, zvyšovať riziko hromadenia tuku a zápalov v pečeni.
Podobne by sme sa podľa odborníkov mali vyhýbať aj červenému a spracovanému mäsu, pretože má vysoký obsah nasýtených tukov. Ich vysoká konzumácia zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a riziko hromadenia tuku v pečeni. Sú tiež spájané so vznikom niektorých typov rakoviny, najmä rakoviny hrubého čreva.
Alkoholické nápoje, ako napríklad víno alebo pivo, ktoré sa vstrebávajú priamo do krvi v črevách a potom cez pečeň, môžu tiež poškodiť pečeň. V pečeni sa tieto látky spracúvajú, aby sa zabránilo priamemu poškodeniu organizmu, ale aj malé množstvo alkoholu môže pečeň viac zaťažovať, čo vedie k jej poškodeniu.
Neinfekčné choroby môžu byť zapríčinené rôznymi faktormi: genetickou predispozíciou, nevhodným kŕmením, zlou zoohygienou, zootechnikou, otravami rôznymi látkami, úrazmi, zlozvykmi. Pri negatívnom pôsobení týchto faktorov môže dôjsť ku klinicky zjavnému ochoreniu. Vždy dochádza aj k oslabeniu celkovej odolnosti zvierat, čo sa prejaví vo zvýšenej vnímavosti na infekčné choroby a následným uplatnením sa patogénnych, resp. Genetická predispozícia na určité choroby je daná plemenom, hybridom. Pôvodné a málo prešľachtené plemená hydiny sú celkovo odolnejšie a menej vnímavé na niektoré infekčné aj neinfekčné choroby. Napr. leukóza a ďalšie retrovírusové infekcie, Markova choroba, reovírusy a pod. sa menej často uplatňujú u pôvodných plemien kura domáceho a sú častejšie u súčasných prešľachtených hybridov, ktorých šľachtenie bolo zamerané na úžitkovosť v určitom smere (nosivý alebo mäsový hybrid) a menej sa brala do úvahy odolnosť voči chorobám. Vo všeobecnosti, mäsové - ťažké plemená hydiny sú viac vnímavé na ochorenia kĺbov, šliach, kostí, srdcovo-cievneho systému (infarkty) aj tráviaceho systému hlavne v závislosti od kvality krmiva, ktorého skonzumujú väčšie množstvo. Ľahké plemená sú vzrušivejšie, náchylnejšie na psychické stresy, mávajú vyššiu vnímavosť na infekčné choroby, náhly úhyn následkom zľaknutia, citlivé na nekvalitné krmivo s prejavom nechutenstva, odmietania krmiva s následným chudnutím a znížením úžitkovosti.
Veľmi časté choroby v malochovoch hydiny sú zapríčinené nesprávnym kŕmením - nedostatkom alebo aj nadbytkom vitamínov, esenciálnych aminokyselín, bielkovín, sacharidov, tukov. Prekrmovanie hydiny krmivami s vysokým obsahom sacharidov, napr. kukuricou, vedie k pretučneniu a následne k steatóze pečene. Tento stav sa robí zámerne u husiach a kačíc kŕmených na lahôdkovú pečeň (čo je pečeň tukovo degenerovaná).
Otravy môžu vznikať následkom požierania jedovatých burín, ozobávania lakov a náterov, ktoré obsahujú ťažké kovy alebo iné jedy. Otrava liekmi, napr. antikokcidikami, antibiotikami, antihelmitikami a pod. Krmivo môže obsahovať mykotoxíny, prípadne iné toxicky pôsobiace látky - pesticídy, ťažké kovy, rozkladné produkty tukov... Toxíny sa do organizmu môžu dostať aj dýchacími cestami - prítomnosť jedovatých plynov v ustajňovacích priestoroch (napr. CO v zime pri zlom vetraní) a kožou - kontaktná otrava z čerstvých náterov alebo pri používaní antiparazitárnych liekov na kožu, do peria.
Otrava môže byť akútna s rýchlym nástupom príznakov po príjme toxickej látky. Príznaky sú zväčša celkové - hnačka, nechutenstvo, zvýšený príjem tekutín, triaška, nervové poruchy (ataxia, kŕče, paralýzy...). Pri odstránení príčiny a podaní absorpčných látok ako čierne uhlie, bentonit a pod. (CARBOfito) na vyčistenie tráviaceho traktu a látok podporujúcich pečeň a obličky (vitamíny skupiny B, NEFROVET, SILIVET) sa zdravotný stav rýchle upraví, ak nedošlo k poškodeniu nervov a vnútorných orgánov (podľa charakteru jedovatej látky).
Pri chronických otravách sa príznaky vyvíjajú pomaly, prejavujú sa zväčša nechutenstvom, niekedy aj hnačkou, zvýšený býva príjem vody, postupným chradnutím, zvýšenou vnímavosťou na infekcie, znížením alebo zastavením znášky niekedy aj nervovými príznakmi, ktoré sú výraznejšie pred úhynom. Pri chronických otravách sa toxické látky postupne (v malých dávkach) kumulujú hlavne v pečeni a v telovom tuku aj v nervovom tkanive. Postupne sú poškodzované vnútorné orgány predovšetkým pečeň, obličky, pohlavné orgány, tráviace orgány, pankreas, nervy - podľa charakteru toxickej látky. Liečba takéhoto stavu je zdĺhavá, spočíva v odstránení príčiny, dlhodobejším podávaním HUMAC NATUR a diétnym kvalitným kŕmením aj s probiotikami (PROPOUL) a rastlinných prípravkami na podporu regenerácie a činnosti pečene a obličiek (SILIVET, NEFROVET...). Liečba je dlhodobá a niektoré zvieratá, u ktorých už došlo k degeneratívnym zmenám na vnútorných orgánoch a nervovom tkanive môžu neskôr uhynúť alebo mať dlhodobé následky.
Otravy spôsobujú aj parazitárne infekcie a rôzne mikroorganizmy, ktoré produkujú jedy, napr. škrkavky, stafylokoky, streptokoky a ďalšie.
Choroby spôsobené nesprávnou zoohygienou a zootechnikou sa prejavujú zvýšenou vnímavosťou na infekčné choroby alebo rôznymi poraneniami, deformáciami končatín, zobáka, obstipáciou hrvoľa alebo žalúdkov cudzími predmetmi, poruchami chôdze, znášky... Reprodukčné poruchy môžu mať pôvod vo vyššie uvedených faktoroch: infekcie, nedostatky v kŕmení, otravy, genetické predpoklady. V malochovoch sa často vyskytuje ozobávanie peria s následným zraňovaním, kanibalizmus, požieranie vajec. Tieto poruchy môžu mať rôzne príčiny ako sú nedostatky vo výžive (karencie, nesprávne pomery niektorých látok...), prítomnosť endo a ektoparazitov, iné dráždivé vplyvy (vysoká intenzita svetla, hluk a pod.) Tieto poruchy môžu v chove pretrvávať aj po dostránení príčiny, nakoľko sa stanú pre zvieratá zlozvykom.
- Odčervovanie hydiny - preventívne dvakrát do roka na jar a na jeseň.
- Potrebu a kvalitu odčervenia sa odporúča preveriť koprologickým vyšetrením.
- Izolácia zvierat, ktoré sú napádané alebo aj zvierat, ktoré napádajú.
- Pridanie NaCl 2 -3% do krmiva na 3 až 5 dní.
- Namiesto soli v krmive sa osvedčilo podanie hovädzieho bujónu do pitnej vody (približne jedna kocka na 5 litrov pitnej vody, 3 -5 dni), čím sa zvýši obsah soli aj bielkovín.
- Pri podávaní soli treba dbať na dostatočný prísun čistej pitnej vody!
- Podávanie vitamínov a minerálnych prísad. PLASTIN je vhodný pre nosnice v znáške, VITAPLASTIN pre malé a rastúce zvieratá.
Príčiny požierania vajec bývajú spojené s nedostatočnou kvalitou vaječnej škrupiny, ktorá môže byť poškodená už pri znesení vajca - vajce bez škrupiny, nedostatočne tvrdá škrupina, deformovaná škrupina. Po znesení sa škrupina vajca môže poškodiť vonkajšími vplyvmi - poškodené znáškové hniezda, znesenie vajca mimo hniezda na tvrdý povrch a pod. Poškodené vajce sliepky radi požierajú a neskôr si vytvoria návyk.
Ak je na základe diagnózy potrebné zvieratám podať lieky - antibiotiká, sulfonamidy, antiparazitiká atď., je nevyhnutné dodržať ochranné lehoty použitých liekov na mäso a vnútornosti, ktoré sú stanovené pre jednotlivé druhy zvierat! Ak liek nemá stanovené ochranné lehoty pre niektorý druh zvierat, tak sa nemá pre ten druh použiť alebo dodržať ochrannú lehotu minimálne 28 dní od ukončenia používania lieku. Dodržiavaním ochranných lehôt chovateľ chráni svoje zdravie, zdravie svojej rodiny a ľudí, ktorí produkty z liečených zvierat budú konzumovať.
Každý chovateľ by chcel chovať silné a zdravé sliepky, ktoré mu budú prinášať dlhodobý úžitok vo forme kvalitných vajíčok a mäsa. Aj preto sme pripravili prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb sliepok, ktoré chovateľov v našich klimatických podmienkach trápia spolu s ich popisom a možnosťami liečby.
Najčastejšie choroby hydiny a ich vplyv na pečeň
Kiahne sliepok
Ak si všimnete, že vašim sliepkam sa objavujú na hrebeni alebo na iných neoperených častiach biele bodky, chrasty a pľuzgiere, je to jasný príznak kiahní sliepok. U sliepok má táto choroba dve formy - vonkajšiu a vnútornú, pri ktorej sú napadnuté dýchacie cesty hydiny. Práve táto vnútorná forma kiahní sliepok je nebezpečná, pretože spôsobuje sťažené dýchanie a príjem potravy, čo má za následok vyšší úhyn sliepok. Kiahne sliepok sú vírusové ochorenie prenášané kontaktom (s nakazenými vtákmi, hmyzom, náradím,… ). Prejavujú sa najmä v jeseni a v zimnom období, keď je obranyschopnosť sliepok znížená. Proti tejto chorobe sliepok je účinná len prevencia v podobe dlhodobého budovania dobrej imunity a odolnosti sliepok správnou a pestrou výživou. Po prepuknutí choroby je potrebné zabezpečiť sliepkam teplé a suché miesto na regeneráciu a kvalitné krmivo so všetkými potrebnými živinami a vitamínmi.
Cholera sliepok
Túto vážnu chorobu sliepok spôsobuje baktéria Pasteurella multocida, ktorou sa sliepky môžu nakaziť od divých zvierat alebo kontaminovaným krmivom a vodou. Proti cholere sliepok neexistuje liečba a väčšinou je jej výsledkom úhyn sliepky. Ak aj sliepka choleru prežije, je oslabená a stáva sa jej prenášačom. Prevencia proti cholere sliepok spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, udržiavanie sliepok v dobrom zdravotnom stave s vybudovanou imunitou (kvalitným, pestrým krmivom so zelenou zložkou a vhodnými chovateľskými podmienkami).
Infekčné ochorenia dýchacích ciest
Infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok môžu spôsobiť vírusy rôznych typov. V prípade ochorenia dýchacích ciest je potrebné zabezpečiť kvalitné krmivo so zelenou zložkou ako aj teplé a suché podmienky pre vyzdravenie. Vírusy spôsobujúce infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok a iných vtákov sa bežne vyskytujú v prírode a sliepky s ním skôr či neskôr prídu do kontaktu a preto je potrebné udržiavať sliepky v dobrom zdravotnom stave so silným imunitným systém schopným zvládnuť takéto infekcie. Problematická môže byť najmä infekčná laryngotracheitída spôsobená herpes vírusom, ktorý zostáva v sliepke aj po prekonaní infekcie a tá sa stáva jeho prenášačom.
Salmonelóza
Salmonelóza je infekčné ochorenie tráviaceho traktu. U sliepok a inej hrabavej hydiny ju spôsobuje baktéria salmonella enterica pullorum, ktorá je prenosná aj na človeka. Sliepky sa salmonelózou môžu nakaziť kontaminovaným krmivom, vodou, prípadne kontaktom od iných sliepok. Príznakmi salmonely môžu byť apatia, ťažkosti s dýchaním, pokles znášky vajec, či bledo-zelená až biela hnačka. Sliepky a najmä kurčatá so salmonelou majú vysokú mieru úhynu a v prípade prekonania nákazy sú stále prenášačmi tohto ochorenia. Prevenciou proti nákaze salmonely je zabezpečenie dobrých priestorových a hygienických podmienok chovu s pravidelným čistením. Okrem kvalitného krmiva a vody je vhodné udržiavať v dobrom stave aj črevnú mikroflóru sliepok (napríklad pridávaním kyslomliečnych výrobkov, kvasenej kapusty či probiotík do krmiva a nepoužívaním antibiotík).
Hemofilná nádcha
Ďalším nepríjemným bakteriálnym ochorením je hemofilná nádcha, ktorého pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Túto chorobu sliepok spoznáte podľa napuchnutej hlavy (hrebeň a okolie očí), sťaženého dýchania, výtoku z očí a nosa a zápalu očných spojiviek. Proti tomuto ochoreniu neexistuje vakcína a v prípade že ho sliepka prekoná, zostane prenášačom a môže nakaziť ďalšie sliepky.
Markova choroba
Táto choroba sa vyskytuje najmä u kurčiat do 20 týždňov. Ide o vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje rastom nádorov na tele kurčiat (na povrchu aj vo vnútri tela). Markova choroba sliepok je vysoko infekčná a rýchlo sa prenáša zo sliepky na sliepku. Na nešťastie je nutné nakazené kurčatá utratiť, pretože ak by aj prežili, stali by sa doživotnými prenášačmi pôvodcu tohto ochorenia. Dobrou správou však je, že na Markovu chorobu existuje vakcína a vo veľkých chovoch sa pravidelne aplikuje pri novonarodených kuriatkach nosníc a sliepok na dlhodobejšie využitie. Sliepky preto nakupujte z overených chovov.
Parazity u sliepok
Sliepky môžu byť napadnuté rôznymi parazitmi, ktoré môžu ohroziť ich zdravie a produkciu.
Vši
Vši sú jedným z najbežnejších vonkajších parazitov, ktorými sliepky trpia. Prežívajú pod perím, kde sa priživujú na krvi a tým spôsobujú podráždenie a často aj prenos iných chorôb na sliepky. Celý životný cyklus vší sa odohráva na tele sliepok, takže zbaviť sa ich nie je komplikované. V prípade premnoženia môžeme sliepkam pomôcť práškovými/púdrovými prípravkami proti všiam, ktorými pravidelne poprašujeme perie sliepok počas 3 týždňov.
Roztoče
Aj roztoče parazitujú na sliepkach. Väčšina druhov sa živí odumretou pokožkou a perím, no existujú aj druhy, ktoré sa živia krvou. Jedným z nich je aj klieštikovec kurí, ktorý narobil problémy už nejednému chovateľovi sliepok, pretože sa ho nie je jednoduché zbaviť. Na sliepkach klieštikovec parazituje v noci, keď odpočívajú a počas dňa sa ukrýva v tmavých škárach kurína, odkiaľ sa len ťažko likviduje. Klieštikovce kurie dokážu sliepky oslabiť a v extrémnych prípadoch aj spôsobiť úhyn z dôvodu straty krvi. Navyše prenášajú rôzne ochorenia, takže pre chovateľov predstavujú vážny problém. V prípade potvrdenia klieštikovca, či iných roztočov je potrebné kurín vyčistiť a vydezinfikovať haseným vápnom. Do škár nasypte zmes popola a práškového prípravku proti parazitom sliepok. Do skupiny roztočov patrí aj svrab rôznych častí tela sliepok.
Vo všeobecnosti platí, že parazitárne infekcie sa klinicky prejavia hlavne u mláďat, potom u zvierat oslabených inou chorobou alebo zlou výživou, resp. iným stresom a tiež u prestarnutých jedincov.
Protozoárne choroby
Sú spôsobené jednobunkovými organizmami, ktorých životný cyklus prebieha v bunkách najčastejšie v sliznici tráviaceho alebo dýchacieho systému.
- Giardióza - črevné ochorenie spôsobené bičíkovcami u malých papagájov.
- Hexamitóza - črevná protozoárna infekcia vyskytujúca sa hlavne u morčiat a holúbät.
- Kryptospridióza - množia sa a prežívajú v bunkách sliznice tráviaceho a respiratórneho systému.
- Histomonóza - ochorenie hrabavej hydiny (kurčatá vo veku 4-6 týždňov) a hlavne moriek vo veku 3 -12 týždňov.
- Trichomonóza - protozoárne ochorenie hlavne holubov, ale vyskytuje sa aj u moriek a iných druhov vtákov.
