Pred 10 miliónmi rokov - sa človek živil pravdepodobne rastlinami, ovocím, bylinkami a semienkami. Pred 3 miliónmi rokov - došlo k prechodu od prevažne rastlinnej stravy na živočíšnu. Tento spôsob výživy bol bežný až do staršej doby kamennej. Ľudia tej doby, australopitekus a homo habilis začali vyrábať prvé nástroje. Išlo o kamene jednoducho opracované do tvaru hrotu. Asi pred 400 000 rokmi - sa človek naučil „skrotiť“ oheň, čoho následkom bolo zlepšenie prípravy jedál a znamenalo začiatok vývoja kultúry stolovania. Prvotnopospolné kmene kuchyňu ešte nepoznali. Mäsovú stravu si pripravovali na primitívnom ohnisku, pretože spoznali, že na ohni upečené mäso je chutnejšie ako surové.
Pred 40 000-8 000 rokmi - ľudia dokázali založiť oheň s pomocou lukového vrtáka, dlabaním vyrobiť primitívne člny, zdokonalili zbrane, začali používať luk, dokázali zhotoviť nástroje z viacerých súčastí, zhotoviť odevy z koží, ktoré zošívali šľachami, začali pliesť košíky. Dokázali vyrobiť aj hlinené nádoby, čo im umožnilo dokonalejšiu úpravu jedla. Asi pred 10 000 rokmi - došlo k ďalšej zmene stravovacích pomerov. Prechod z prevažne živočíšnej potravy na prevažne rastlinnú umožnilo plánovité pestovanie obilnín (pšenicu a jačmeň), ktoré sa v tej dobe objavilo. Človek sa usadil a postupne začal okrem obilnín pestovať aj strukoviny. - z toho obdobia pochádzajú vyobrazenia primitívnych pluhov používaných v Mezopotámií. Pluhy boli drevené a ťahal ich sám roľník. - o ľuďoch tejto juhoázijskej civilizácie hovoríme ako o prvých majstroch v príprave jedál. - vďaka rozvoju obchodných stykov prenikalo postupne vtedajšie kuchárske umenie z Ázie do Egypta, Grécka a Ríma. - pochádzajú egyptské jednoramenné váhy a sada závaží z vápenca. Z roku 1600 p.n.l. - pochádza skutočne doložená prvá písomná zmienka o šafráne. - sa zintenzívnila roľnícka produkcia potravín. - Gréci a Rimania veľmi dôsledne dbali na kultúru stolovania. Dôkazom o tom sú archeologické vykopávky, ktoré potvrdili, že mali už osobitné miestnosti na jedenie, používali nádoby z pálenej hliny, neskôr bronzu a zo skla a mramorové poháre. - v celom antickom svete sa za korenie platilo zlatom. Jeho použitím sa jedlá stali chutnejšími, dali sa obmieňať aj konzervovať. - starovekým Grékom sa pripisuje aj vynález kysnutého chleba. Bochníky chleba sa našli aj v zrúcaninách Pompejí. - Gréci už poznali väčšinu nášho dnešného sortimentu korenín. - s prenikaním gréckej kultúry sa šírilo kuchárske umenie aj do Ríma a už v 3. storočí p.n.l. dosiahlo svoj vrchol. - už roku 25 p.n.l. - Rimania dokonca ako prvý korenie aj pestovali. V záhrade legendárneho panovníka Lukula, presláveného usporadúvaním niekoľkodňových hostín, pestovalo sa niekoľko druhov korenín. Lukulov hlavný kuchár jedlá bohato korenil. Z 9. p.n.l. storočia - pochádzajú písomné pramene, ktoré sa zmieňujú až o 600 rastlinách, koreninách a drogách. Okolo roku 100 p.n.l. - začali Rimania používať pri stolovaní nôž. Okolo roku 100 n.l. - Rimania prestierali na stôl aj obrus, ale tento zvyk čoskoro zanikol. V čase Rimanov mal obrus nielen praktický význam, ale aj symbolický. Bol symbolom mieru.
Vo 4. storočí - vojaci gréckeho kráľa Alexandra priniesli zo svojich výprav do Ázie malé zrnká, páliace na jazyku ako oheň. Nazvali ich „Peperi“. Peržania ich volali „pippari“ a Indovia „pippali“. Vo všetkých prípadoch išlo o dnešné čierne korenie. - keď bol vizigótsky kráľ Alarich so svojou družinou pred bránami Ríma, pokúšali sa Rimania vykúpiť zlatom, hodvábom a 3000 funtami korenia. No keďže dobyvateľ požadoval viac korenia a nedostal ho, dal mesto vydrancovať. - sa uskutočnili prvé výpravy na Ďaleký východ. Písomnú správu o nich nám zanechal z roku 530 obchodník a neskôr mních Kosmas Indiopleustes v knihe Topographia Christiana. Jeho opisy ciest pôsobili až neuveriteľne a senzačne. Šokovali aj jeho poznatky z ďalekej Číny, Indie, Cejlónu, Perzie a Etiópie.
INSPIRACE: Kuchyňské linky Gorenje - paneláková kuchyně v kombinaci bílé a dekoru dřeva
Na začiatku stredoveku - ľudia jedli väčšinou zeleninové jedlá vo forme placiek. - mali veľkú zásluhu na rozvoji kuchárskeho umenia kláštroch. Mnísi prišli na mnoho úprav jedál z rýb a vajec, vedeli variť zeleninové polievky a pivo a prešovať hrozno na víno. - z tohto obdobia sa zachoval aj recept najslávnejšieho kuchára stredoveku Guillauama Tirella-Tailleventa na tzv. na veľkých stredovekých hostinách sa jedlo zásadne rukami.
V 10. storočí - sa začal pri stolovaní znova používať obrus. Obrúsky sa takisto používali iba výsadne v „lepších rodinách“. Šili sa z textilu. Na hostinách rímskych zbohatlíkov sa používali na utretie úst po jedle a na stieranie potu z čela. V celom prvom tisícročí n.l. - obchod s korením držali pevne v rukách arabskí obchodníci. Svoje pozície si bránili i mocensky, vybudovali si oporné body na Ďalekom východe. Hlavným centrom obchodu s koreninami v tom čase bola Alexandria a neskôr Konstantinopol, dnešný Istanbul.
11. storočie - na miniatúrach z tejto doby sú prvý raz zobrazené vidličky na napichnutie mäsa pri jedle. V 14. a 15. storočí - navzdory cenám spotreba korenia nadobudla obrovské rozmery. - európsky obchod ovládli hlavne benátski kupci. - bolo korenie, predovšetkým čierne, meradlom bohatstva. Majetní feudáli ho pohadzovali po zemi. Približne v polovici 15. storočia - keď Turci obsadili arabské obchodné cesty, ceny korenia stúpli. Kolumbus hľadal „krajinu, kde rastie korenie“, a objavil Ameriku. Vasco de Gama oboplával Afriku a vrátil sa s nákladom korenia. Do dejín gastronómie sa zapísal, keď na indonézskych ostrovoch objavil muškátovník.
Roku 1602 - Holanďania založili Východoindickú spoločnosť. Kanály obchodu s korením sa rozširovali; Oranje ovládli trh s klinčekmi a muškátovým korením. Roku 1670 - François P. Roku 1679 - parný zahusťovač. Roku 1683 - bola vo Viedni otvorená prvá kaviareň na svete. Kaviarnikom bol Franz Georg Kolschitzky. Recept na kávu doviezol z Turecka a časom ho prispôsobil európskej chuti - začal ho sladiť a pridávať mlieko. - vyrobili vo Francúzsku prvú zmrzlinu v Európe.
Angličania sa pôvodne uspokojili so značnými dodávkami korenia od Francis Drakea. Ich príklad nasledovalo Francúzsko a obsadilo ostrovy Mauritius a Réunion. V 16. storočí sa začali používať korkové zátky na fľašiach vína. Roku 1700 - panovník Leopold I. vytváral priestor pre rozvoj kuchárskeho umenia a vinárstva. Koniec staroveku a začiatok stredoveku dopĺňali objavy a rozširovanie potravinárskych noriem.