Vyznáte sa dobre v druhoch, pestovaní a využití tekvíc? Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať.
Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť. Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie. Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody a zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti.
Najznámejšie odrody zahŕňajú obrovitý Goliáš, maslovú tekvicu Butternut, Hokkaido a Blue Kuri. Tekvica figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využíva najmä ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné.
Priesady aj dospelé rastliny vyžadujú kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a pravidelnú zálievku. V zemine je vhodné doplniť kompost alebo maštaľné hnojivo (cca 40 kg/10 m2). Ideálne teploty na klíčenie sú 20-25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú. Von vysádzame až po pominutí rizika mrazov, približne po 15. máji. Obvyklé je sadenie semien do riadku, s odstupmi podľa odrody, napríklad priesady veľkoplodých tekvíc na 150-200 cm medzi radmi a 80-100 cm v riadku.
Tri sestry - americká výsadba kukurice, fazule a tekvice - je zaujímavá technika pestovania, približnejšie sa o nej dozviete na str. 20. Tekvice sú jednoročné, ľahko krížia a z pôdy môžu po rešpekte vyžadovať menšiu starostlivosť, pokiaľ sú správne zavlažované a chránené pred chorobami.
Po zbere je vhodné plody nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo v interiéri a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Plody sa dajú skladovať dlhý čas - od niekoľkých týždňov po mesiace s dodržaním kvalít. V ideálnom prípade je teplota skladovania okolo 20 °C; vhodné sú aj povaly alebo chladné izby.
Tekvice môžu slúžiť aj dekoratívne. Dajú sa naaranžovať v koši alebo medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzanie s nimi by malo byť šetrné, aby sa nepomliaždili. Na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady vysokú vzdušnú vlhkosť.
V apríli ich vysievame do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujeme sadenice. Teplota klíčenia má byť 20-25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú. Von ich vysádzame až po pominutí rizika mrazov, cca po 15. máji.
Rast tekvice od semienka po kvet 🎃 120-dňový časozberný záber
Pri pestovaní na záhone je vhodné sadenie dve až tri semená na jednu priebežnú jamku, pričom rozstupy závisia od odrody. Napríklad pri veľkoplodých tekvíc sú rozstupy 150-200 cm, v riadku 80-100 cm. Okrasné tekvice môžete pestovať aj v kvetináčoch alebo nádobách.
Základné podmienky úspechu zahŕňajú dôsledné odburiňovanie a pravidelnú zálievku. Zálievka by sa mala vykonávať ku koreňom, nie na listy, a to vo vlhkej pôde. Mulčovanie udržiava pôdu vlhkú a potláča burinu. Predpokladá sa aj doplnenie pôdy kompostom a zvoliť správne hnojivá - dusíkaté pre rast, fosfor a draslík pre plody.
Škodcovia a choroby tekvíc zahŕňajú slimáky, slizniaky a rôzne hlodavce. Pravidelná kontrola a použitie organických metód ochrany (napr. neemový olej, mydlový roztok) sú odporúčané. Tekvice sú citlivé na horké žltnutie semien a plesní - preto je dôležitá správna zálievka a vzdušnosť pôdy.
Zber tekvíc nastáva podľa dozrievania, obvykle v júli až októbri. Indikátormi sú tvrdá šupka, zasychajúca stopka a jasne zafarbená dužina. Pri zbere používame ostrý nôž a ponechávame stopku 5-10 cm, čo predlžuje životnosť plodu.
Výber správnej odrody je kľúčový. Hokkaido je jednou z najobľúbenejších odrôd pre svoju sladkastú chuť a šupku, ktorú je možné konzumovať. Maslová tekvica (Butternut) ponúka krémovú dužinu. Okrasné tekvice sú vhodné na dekorácie, nie na kulinárske využitie.
Okrem toho existujú aj špagetové tekvice, ktoré po uvarení vytvárajú vlákna podobné špagetám. Družstvo Čachtice a podobné farmárske projekty ukazujú pestovanie na veľkých poliach s výnosmi aj cez 0,5 milióna plodov ročne.
Prísne tipy na výsevy: začínať na jar, s tenkou vrstvou pôdy, a zaručiť, že pôda má dostatok humusu a živín. Pre detaily o jednotlivých druhoch a odrodách si môžete pozrieť špecifické časti článku vyššie.
Na záver: Tekvica je symbolom jesene a jej pestovanie je dostupné aj pre domáce záhradkárske začiatky. S dodržaním základných pravidiel dosiahnete bohatú a zdravú úrodu a môžete ju využiť na širokú škálu kulinárskych i dekoratívnych účelov.
tags: #pestovanie #priesad #tekvice