Oceány pokrývajú dve tretiny zemského povrchu a život v nich je rovnako pestrý a bohatý ako kdekoľvek na súši. Napriek technologickému pokroku stále nemáme dokonale zmapované oceány a živočíchy, ktoré prebývajú v ich najväčších hĺbkach. Vody hlbokého mora skrývajú strašidelné a príšerne vyzerajúce tvory. Vedci z Dalhousie University v Novej Škótskej (Kanada) odhadujú, že 91 % týchto morských živočíchov je nám stále neznámych. Z zhruba 235 000 druhov, ktoré poznáme, sa mnohé prispôsobili svojmu prostrediu vďaka špeciálnemu maskovaniu, bioluminiscencii a páreným návykom, čo vedie k veľmi podivnému vzhľadu. V tejto komplexnej štúdii sa pozrieme na niektoré z najfascinujúcich plochých morských rýb a iných tvorov, ktoré obývajú morské dno, od plytkých pobrežných vôd až po najhlbšie oceánske priekopy.
Charakteristika morského prostredia a život v ňom
Život v mori vznikol pred 3,5 miliardami rokov. Existenciu morských živočíchov umožňujú predovšetkým morské rastliny, z ktorých najpočetnejšie sú drobné riasy nazývané fytoplanktón. Podobne ako všetky ostatné rastliny, aj riasy produkujú energiu vďaka svetlu, preto sa nachádzajú v plytkejších vodách. Život samozrejme existuje aj v hĺbkach väčších ako 4 km. Tam už je potravy aj svetla málo; potrava pozostáva najmä z mŕtvych rastlín a živočíchov, ktoré klesajú od hladiny. Naproti tomu v plytkých vodách a vodách pri koralových útesoch žije azda najpestrejšie spoločenstvo živočíchov na Zemi.
Pásma morského života
Svetové moria sú v neustálom pohybe. Vtekajú jedno do druhého a sú ovplyvnené otáčaním Zeme, ako aj príťažlivosťou Mesiaca, ktorá vyvoláva príliv a odliv. Mnohé morské živočíchy sa prispôsobili zmenám prúdenia vody a ich život sa mení s prílivom a odlivom. Priemerná hĺbka mora je 3 790 metrov. Pobrežné vody sú často plytké, no otvorené oceány môžu byť veľmi hlboké. Niektoré živočíchy žijú v pobrežnom pásme, kým iné prežívajú v otvorenom oceáne. Niektoré sa musia vynoriť, aby sa nadýchli vzduchu, iné získavajú životodarný kyslík z vody. Preto rozdelujeme morský život do rozličných pásiem.
More pri hladine získava teplo a svetlo zo Slnka. Žijú tu malé rastliny a živočíchy, ktoré sú zase požierané inými. Pri hladine žijúce ryby majú často striebristé bruchá a pri útoku na ne ich zospodu oproti Slnku možno ťažko rozpoznať. Medúza mechúrová má viac ako pol milióna pŕhlivých buniek. Ak sa jej chápadlá dotknú ryby, napríklad sleďa, vystrelia z nich jemné ostne a uvoľní sa jed. Medúza má dosť jedu aj na usmrtenie koristi aj na ohrozenie ľudského života. Tzv. lietajúce ryby sú väčšinou kostnaté ryby. Majú zväčšené plutvy, ktoré slúžia ako krídla a umožňujú im vzlietnuť nad zvlnenú vodnú hladinu. Táto schopnosť „lietať“ sa vyvinula preto, aby mohli ryby uniknúť dravcom. Živia sa nimi najmä mäkkýše a malé ryby. Žralok útesový pláva v moriach už 500 miliónov rokov. Má zuby v niekoľkých radoch, pričom, keď sa chystá zaútočiť na korisť, sa nový rad ostrých zubov posúva v čeľusti dopredu a nahrádza staré, už opotrebované zuby. Žraloka útesového možno nájsť v tropických lagúnach. Má sivú farbu a dosahuje dĺžku až 2,5 m. Sliedi za korisťou a pláva pomedzi koraly. Sivý útesový žralok dokáže zaútočiť aj na ľudí, no nestáva sa to často.
Existuje 150 druhov chobotníc a mnohé z nich žijú v teplých tropických moriach. Najväčšie z nich nachádzame v severnej časti Tichého oceánu. Vystreté chápadlá niektorých majú dĺžku až 7 m, telo viac než 3,5 m. Najjedovatejšia a najsmrteľnejšia zo všetkých je malá chobotnica s modrými krúžkami. Žije v Tichom oceáne a pri pobreží Austrálie. Pri pohryzení vylučuje smrtiaci jed, pôsobiaci na ľudský nervový systém. Chobotnice sú najinteligentnejšie zo všetkých mäkkýšov. Manta dvojrohá je obrovská ryba, ktorá je pre človeka neškodná. Živí sa malými rybkami a planktónom. Manty žijú na otvorenom mori, kde plávajú v malých skupinách. Niekedy plávajú celkom pri hladine alebo vyskakujú vysoko do vzduchu a dopadajú s hlasným šplechotom na brucho do vody. Rozpätie ich krídel môže mať až 6 m a váha niekedy presahuje 1 600 kg. Homáre patria medzi najväčšie kôrovce. Americký či severoamerický homár môže dorásť do dĺžky 1 m vrátane klepiet, pri hmotnosti viac ako 11 kg. No tie, ktoré sa jedia, sú zvyčajne menšie. Homáre môžu prežiť aj sto rokov. Zdržiavajú sa prevažne v skalnatých pobrežiach, rozsadlinách a trhlinách skál. Živia sa v noci morskými hviezdovkami, rybami, ulitníkmi, malými krabmi i uhynutými živočíchmi. Napádajú aj jedince svojho vlastného druhu.
Stredné hĺbky (250 až 1 000 m)
Čím je voda hlbšia, tým je temnejšia a studenšia. Aby prekonali tmu, mnohé ryby si svojimi telovými orgánmi dokážu vytvárať vlastné žiariace svetlo. To môže slúžiť aj na oklamanie predátorov - živočíchov, ktoré sa týmito rybami živia. Živočíchy v hĺbkach musia vydržať veľký tlak vody. Čím je voda hlbšia, tým je jej tlak vyšší. Morský had: Existuje 35 druhov morských hadov. Tieto plazy sa museli prispôsobiť životu v slanej vode namiesto suchej zeme. Niektoré žijú na koralových útesoch, iné sa zasa plazia v pobrežných močarinách. Živia sa zväčša úhormi alebo inými malými rybami. Najväčšie morské hady dosahujú dĺžku 3 m, no väčšina dorastá iba do polovice tejto veľkosti. Najjedovatejší had je mornár Belcherov, žijúci v Tichomorskom mori. Jeho jed je stonásobne jedovatejší než ktorýkoľvek iný hadí jed.
Hlbinný úhor má krátke kožovité telo a obrovskú papuľu. Je to ryba teplých morí, zostupuje do hĺbok viac ako 7 000 m. V týchto tmavých hlbočinách je čierne, 60 cm dlhé telo úhora takmer neviditeľné. To mu umožňuje veľmi dobre loviť potravu. Morský úhor je podobný hlbinnému úhoru. Má menšiu tlamu, no veľmi pevné čeľuste, husto vyplnené končistými zubami. Obvykle je tento úhor mohutne stavaný, s chrbtovou plutvou tiahnucou sa po celej dĺžke tela. Koža nemá šupiny a môže byť bledohnedej alebo čiernej farby, na bruchu biela. Môže dorásť do dĺžky až 3 m pri hmotnosti 65 kg. Murény sú najväčšou skupinou úhorovitých rýb. Približne 120 druhov z murén žije v tropických vodách. Skrývajú sa v koralových útesoch, vystrčené z vody iba natoľko, aby mohli uchmatnúť korisť, ktorú potom v celosti prehltnú. Murény majú dĺžku od 15 cm do 3 m. Mnohé sú veľmi farebné, často so škvrnami alebo pruhmi.
Žralok volánikový: Dvojmetrové telo tohto žraloka je štíhle, hadovité, žiabrovité oblúky sú prekryté kožnými záhybmi - volánikmi. Žralok žije v Atlantickom, Indickom a Tichom oceáne v hĺbkach 200 - 1 000 m. Živí sa malými rybami, ktoré prehĺta v celku. Samička rodí živé mláďatá po 6 - 12 v jednom vrhu. Vorvaň: Pri hľadaní kalmara obrovského sa dokáže ponoriť do hĺbky až 1 000 m. Ako jediný vlastne dokáže napadnúť kalmara obrovského. Pri dĺžke viac ako 18 m je najväčšou zo zubatých veľrýb a jediným hltom dokáže prehltnúť sústo s hmotnosťou vyše 200 kg. Napáda aj rôzne druhy rýb a homárov.
Hĺbky pod 1 000 metrov
Do hĺbky pod 1 000 m už nepreniká takmer žiadne denné svetlo. Je tu temný, studený svet. Tlak vody narastá a ľudia tu prežijú, iba ak sú chránení trupom špeciálnych ponoriek. Pre loviace ryby je v týchto hĺbkach potrava už zriedkavá, a tak hlbokomorské dravce majú veľké, doširoka roztvorené ústa a zakrivené zuby - nič im nesmie uniknúť. V tomto prechodnom pásme sa nenachádza veľa druhov rýb.
Kalmar obrovský: Tento gigantický kalmar je najväčším živočíchom bez chrbtice. Namiesto nej je jeho mäkké telo zvnútra vystlané rohovinovou štruktúrou, nazývanou aj „pero“. Má osem chápadiel a dve dlhšie ramená, ktoré vyrastajú rovno z hlavy, ktorá je spojená s telom. Kalmarov je v moriach asi 350 druhov. Väčšina žije v otvorených oceánskych vodách, no niektoré možno nájsť aj pri pobreží. Oko kalmara obrovského je najväčšie, aké kedy existovalo v svete prírody. Môže mať priemer až 40 cm; veľké oči pomáhajú kalmarom loviť v hĺbkach. Kalmar loví tak, že sa prisaje chápadlami na svoju korisť a potom ju roztrhá zobákovými čeľusťami. Kalmar využíva na svoju ochranu okamžité sfarbenie celého povrchu tela.
Niektoré hlbokomorské ryby majú svietiace návnady, lákajúce korisť do ich otvorených úst. Vo veľkých hĺbkach sú mnohé ryby už celkom slepé. Aby našli korisť, spoliehajú sa iba na chuťový zmysel alebo na pruh zmyslových orgánov, tzv. postrannú čiaru, ktorá prebieha po stranách tela. Hlbokomorská ryba sa pohybuje pomaly, čakajúc na korisť, čo jej príde do cesty. Nie všetky kalmary dorastajú do veľkých dĺžok. Niektoré sú menšie než 15 mm. Práve tie žijú v takýchto hlbokých vodách. Ako najrýchlejšie z mäkkýšov môžu dosiahnuť rýchlosť až 32 km/h. Plávajú smerom nazad, poháňané prúdom vody, ktorú vystrekujú zo svojho tela. Často plávajú vo veľkých húfoch. Žralok obrovskopyský: Širokými čeľusťami filtruje žralok obrovskopyský z vody morské kôrovce a iné malé živočíchy. Meria 4,5 m a je veľmi vzácny. Objav tohto druhu žraloka obrovskopyského roku 1976 bol jedným z najdôležitejších pri skúmaní žralokov v tomto storočí. Chytených bolo iba päť kusov - pri Havaji, v Západnej Austrálii, Japonsku a pri pobreží Kalifornie. Žralok obrovskopyský má širokú svetielkujúcu papuľu s viac než 100 radmi zubov.
Pásmo hlbočiny a hlboké dno
Pod 4000 m hĺbky je už v oceáne pásmo hlbočiny. Tvory tu žijúce čakajú na zvyšky potravy alebo mŕtve živočíchy, ktoré sem klesnú z plytších vôd. Oceánske dno je často pokryté slizkým bahnom, ktoré je bohatým zdrojom potravy. Časť potravy z plytkých morí môžu byť do hlbších oceánov zanesené silnými morskými prúdmi. Napriek ťažšiemu získavaniu potravy je tu mnoho rozličných druhov živočíchov. Vláknovka (tripod fish): Názov je odvodený z toho, že plutvy týchto rýb sa predĺžili do tvaru akýchsi „nôh“. Pomocou nich sa ryba zodvihne nad bahno na morskom dne. Jestvuje 18 druhov týchto rýb. Všetky žijú v teplejších oceánoch, niektoré do hĺbky 3000 m, iné až do 6 000 m. Majú dĺžku okolo 30 cm a sú čierno alebo hnedo sfarbené. Šabľovec: Táto malá striebristá ryba s plochým telom sa vyskytuje v hĺbkach do 3 500 m, no v noci vystupuje do plytších vôd, kde získava potravu. Na spodnej ploche tela majú šabľovce rady svetelných orgánov a ich nepríjemne vyzerajúce oči i ústa sú nasmerované dohora. Čertovitá ryba: Jestvuje asi 100 druhov hlbokomorských čertov, ktorých možno nájsť všade tam, kde je dostatok potravy. Obyvatelia najväčších hĺbok obývajú tropické vody, no niektoré plávajú v ľadových vodách Arktídy a Antarktídy. Hlbokomorské čerty majú chrbtovú a análnu plutvu umiestnenú na tele značne vzadu, až pri chvoste. Široká prsná plutva často vyrastá z mäsitého výbežku. Plávajú obvykle lenivo, daktoré druhy iba ležia bez pohybu na morskom dne. Tahumatichtys: čertovitá ryba s krátkym telom a malou návnadou. Gigantactis: ďalšia ryba s dlhým telom a vláknitou „udicou“ pripevnenou k nosu. Melanocoetus: nemá šupiny, malé oči a krátka návnada; samčekovia používajú udice aj na rozpoznanie samičiek.
Výzorom dna morí sa zaoberajú výskumníci
Významné línie v ekológii morského dna sú rôznorodé. Po 20. storočí prišli zemepisci na poznatky o morskom dne. Kontinentálne šelfy klesajú smerom od pobrežia a pri ústi riek sú prerušované kaňonmi, ktoré rieka vniká do mora. Kontinentálne šelfy sa obvykle tiahnu do hĺbok okolo 200 m a potom morské dno prudko klesá kontinentálnym svahom. Po ňom nasleduje svah, ktorý sa tiahne približne do hĺbky 5 km pod hladinou. Tam nájdeme pustý podmorský život - málo rýb, červov a ostatných živočíchov. Z oceánskych panví sa miestami zdvíhajú podmorské hory - sopky. Vlastne stredom všetkých oceánov sa tiahnu pásma sopečných pohorí, dlhých tisíce kilometrov nad morským dnom a na niekoľkých miestach vystupujú až nad oceánsku hladinu a tvoria ostrovy, ako napr. Island a Tristan da Cunha. Tieto typy pohorí vznikajú v miestach, kde sa rozostupujú oceánske litosférické dosky. Cez trhliny na oceánskom dne, ktoré majú tvar pohorí a potom prirastajú k okrajom oceánských dosiek, prechádza magma. Tak vznikajú nové útvary a podmorské infraštruktúry, ktoré tvoria základ pre unikátne ekosystémy.
