Nákupná cena mlieka opäť stúpla. Spracovatelia v októbri nakúpili od producentov spolu 66 239 ton surového kravského mlieka, čo bolo o 2,0 % viac ako v septembri. Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka sa v októbri 2022 opäť zvýšila, a to na úroveň 49,33 €/100 kg (+4,7%). Cena mlieka Q. triedy v októbri 2022 posilnila na 49,72 €/100 kg (+3,7%). Nákupná cena mlieka 1. V porovnaní s októbrom 2021 bola priemerná nákupná cena surového kravského mlieka vyššia až o 46,9%. Nákupná cena mlieka Q. triedy kvality medziročne tiež nadpriemerne posilnila (+47,5 percenta). V októbri 2022 sa priemerná nákupná cena mlieka od nákupcov upevnila na úroveň 50,12 €/100 kg (+8,8 %), medziročne bola vyššia až o 47,8 %.
Spracovatelia nakúpili v októbri 2022 od nákupcov spolu 26 378 ton surového mlieka, čo bolo o 4,2 % viac ako v septembri 2022. V októbri 2022 sa priemerná nákupná cena ovčieho mlieka výrazne zvýšila, a to o 21,9 % na úroveň 147,09 €/100 kg. Medziročne sa cena ovčieho mlieka v októbri upevnila o 23,6 %. Priemerná nákupná cena kozieho mlieka v októbri sa udržala na úrovni 107,70 €/100 kg.
V roku 2025 sme zaznamenali ideálne podmienky na výrobu mlieka, produkcia mlieka v EÚ narástla o 1 %, v USA o 1,7 %, na Novom Zélande o 2,5 %. Vyššia produkcia surového kravského mlieka bola spôsobená aj dobrým speňažovaním mlieka pre poľnohospodárov, pretože priemerná cena za surovinu je v EÚ od začiatku roka 2025 doteraz vyššia o 9 %. Uvedené naznačuje, že do konca roka príde k poklesu ceny za surové kravské mlieko aj na Slovensku. Celkové znižovanie cien v sektore mlieka na európskej úrovni budeme nepochybne pociťovať aj v obchodných vzťahoch s obchodnými reťazcami na Slovensku.
Tu však musíme konštatovať, že investične podvyživený slovenský mliečny sektor nemôže kopírovať európsky model znižovania cien mliečnych výrobkov na pulte z dôvodov opatrení prijatých v rámci konsolidácie. Slovenskí mliekari na rozdiel od pekárov môžu garantovať, že ceny slovenských mliečnych výrobkov sa zvyšovať nebudú, ale nie je priestor na ich znižovanie. Slovenský mliekarenský zväz však tiež konštatuje, že potravinársky priemysel čelí zásadnej kríze v konkurencieschopnosti a v dôsledku konsolidácie znížený celkový príjem najmä rodín výrazne zníži ich kúpyschopnosť. Slovenským farmárom prepadáva výkupná cena mlieka a hrozí likvidácia chovov dojníc. O situácii budú rokovať v Bruseli a žiadať zásah Európskej komisie.
V EÚ je nadbytok mlieka a ceny klesajú. Slovenským chovateľom dojníc hrozí likvidácia chovov. Prvovýrobcovia a mliekari čelia vážnej finančnej kríze. Hrozí zánik fariem, mliekarní a zvýšenie dovozu mlieka. Minulý rok bola cena mlieka pre prvovýrobcov a mliekarne férová a vrchol dosiahol na úrovni 54 centov za kilogram; na Slovensku to bolo o niečo menej. Dnes sa cena nachádza na úrovni necelých 39 centov za kilogram, čo predstavuje pokles o jeden až dva centy každý mesiac, a za niekoľko mesiacov o 10 %.
Problému čelia viaceré krajiny. Situácia je spôsobená nadprodukciou mlieka v Európe. Veľmi vysokú produkciu mlieka sa zaznamenala v krajinách ako Írsko, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Francúzsko, Nemecko. Len v Nemecku sa zvýšila produkcia o 7 %, čo v absolútnych číslach predstavuje okolo 2,2 až 2,3 miliardy litrov mlieka, teda 2,5-násobok až trojnásobok celoslovenskej produkcie mlieka. Pokiaľ taký gigant ako Nemecko len trochu navýši svoju výrobu, je to veľmi citeľné v celej Európe a aj na Slovensku, ktoré túto krízu nespôsobilo. Naši prvovýrobcovia aj mliekari tak doplácajú na krízu, hoci ju nespôsobili.
„Pokiaľ táto situácia bude pokračovať, čo máme informácie, že by mala pokračovať, tak sa môžeme dostať do situácie, že niektorí chovatelia na Slovensku budú musieť ukončiť svoje chovy. To môže následne znamenať aj zánik niektorých z mliekarní, keďže nebudú mať surovinu. To znamená vyššiu závislosť Slovenska od dovozov a zníženie sebestačnosti. My preto navrhujeme, aby sme začali diskutovať na úrovni Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR, spolu prvovýrobcovia, spracovatelia, ale aj obchodníci,“ spresnil Gajdoš.
Druhou alternatívou riešenia mliečnej krízy je podľa Gajdoša riešiť situáciu s ostatnými európskymi organizáciami. „U nich je situácia, pokiaľ viem, veľmi podobná. Na konci vlaňajšieho roka nás zostalo 300. Tak len dúfam, že úbytok 50 fariem pri krízach sa nezopakuje,“ doplnil predseda SZPM Alexander Pastorek.
„Slovensko má v súčasnosti asi o 14 % nižšiu cenu mlieka ako je priemer EÚ, keď porovnávame február 2026 oproti februáru 2025. Priemerný pokles v Únii je 18 %, my máme 14 %. Ceny na pultoch nižšie nie sú, ale odbytové ceny nám zásadne klesajú. Vstup Slovenska do EÚ v roku 2004 priniesol zásadné zmeny pre slovenské poľnohospodárstvo, a najmä pre mliečny sektor. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zaviedla nové pravidlá, dotácie, kvóty a hygienické normy, ktoré formovali ďalší vývoj produkcie mlieka v krajine. Napriek modernizácii a prístupu k fondom EÚ sa slovenskí producenti mlieka stretávajú s mnohými výzvami, vrátane nadprodukcie v EÚ, poklesu cien a nedostatočnej sebestačnosti.“
Pred vstupom do EÚ: Historický kontext a východisková situácia. Pred vstupom do Európskej únie stál mliekarenský priemysel na Slovensku pred viacerými výzvami. Krajina už desať rokov zaznamenávala pokles výroby mlieka a producenti sa potýkali s problémami s jeho umiestňovaním na trhu. Cena slovenského mlieka bola pritom výrazne nižšia ako cena mlieka v krajinách EÚ. Slovenskí konzumenti zaostávali za obyvateľmi krajín európskej pätnástky aj v jeho spotrebe. Pred dvoma rokmi pred vstupom do EÚ stavy dojníc na Slovensku dosahovali iba približne 48 % úrovne z roku 1991.
Vplyv Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na slovenskú produkciu mlieka. Vstup SR do EÚ v roku 2004 znamenal zmenu v riadení poľnohospodárstva a zapojenie do SPP, ktorá priniesla jednotné pravidlá podpôr, kvóty a hygienické normy. Poľnohospodárstvo na Slovensku po vstupe do EÚ prešlo zásadnou premenou a dochádza k presunu dôrazu z výroby na administráciu. Fondy EÚ umožnili modernizáciu, ale vytvorili aj závislosť od dotačného systému, ktorý často odmeňuje držbu pôdy viac než produkciu potravín. Výsledkom je technicky rozvinuté, ale produkčne oslabené poľnohospodárstvo, ktoré sa čoraz viac spolieha na dovoz.
Finančné príspevky z EÚ a ich vplyv. Medzi rokmi 2004 a 2013 Slovensko od EÚ dostalo 12,86 miliardy eur. Poľnohospodárstvo sa z toho dotovalo najmä priame platby a rozvoj vidieka. Napriek týmto financiám však fondy mali nežiaduce štrukturálne účinky: koncentrovali pôdu a kapitál do rúk veľkých subjektov, pričom menší hospodári stratili konkurenčnú schopnosť. Okrem toho podpora bola viazaná na výmeru pôdy a nie na objem produkcie, čo znevýhodňovalo živočíšnu výrobu a posilňovalo rastlinnú produkciu. Výsledkom bol dlhodobý útlm chovov hospodárskych zvierat a rastlinná orientácia produkcie.
Aktuálna situácia a výzvy v mliečnom sektore na Slovensku. Andrej Gajdoš upozornil na hrozbu likvidácie chovov dojníc pre nadbytok mlieka v EÚ a niekoľkomesačný pokles ceny. Situácia v roku 2023 ukazovala pokles stavov dojníc a počet prvovýrobcov klesal na 329 podnikov. Objem vyrobeného surového kravského mlieka na Slovensku v roku 2023 klesol na 807,42 tis. ton (pokles o 2 %).
Ekonomická efektívnosť chovu mliečneho dobytka. Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka v roku 2023 predstavovala 44,56 €/100 kg. Priemerný stav dojníc na sledovaných farmách bol 368 kusov, s dennou dodávkou mlieka 25,08 kg na kravu a realizačnou cenou 44,86 centov za kg mlieka. Analýza ukazuje, že hlavnou nákladovou položkou sú krmivá (5,42 € na kŕmny deň), nasledované mzdami a réžiou. Tabuľka 1 ukazuje Prehľad nákladov na výrobu mlieka v €/kŕmny deň (2023).
| Položka nákladov | Náklady (€/kŕmny deň) | Podiel z CVN (%) |
|---|---|---|
| Krmivá (vlastné a nakúpené) | 5,42 | 46,2 |
| Mzdové náklady | 1,16 | 10,1 |
| Celopodniková réžia | 1,04 | 9,0 |
| Ostatné náklady | 3,93 | 34,7 |
| Celkové vlastné náklady (CVN) | 11,55 | 100 |
Najvyššiu nákladovú položku predstavujú náklady na krmivá, druhú najvyššiu sú mzdy a tretie je celopodniková réžia. Priemerná ročná produkcia mlieka na kravu v roku 2023 dosiahla 9 359 kg a tržná produkcia 9 154 kg. Trhový podiel mlieka predstavuje 97,8 %.
Význam ovčieho mlieka a bryndze. Ovčie mlieko a bryndza majú tradičný význam v slovenskom mliekarenskom dedičstve. Historicky sa ovčie syrárstvo rozšírilo z karpatskej oblasti a bryndza zo salónou z východu. V súčasnosti sa stretávajú snahy obnoviť ovčie mliekarstvo na vyššej kvalitatívnej úrovni a pritom zachovať tradičný charakter slovenských syrárskych špecialít. Kravské mlieko na syry sa začalo spracovávať koncom 19. storočia; po druhej svetovej vojne došlo k rozvoju syrárenskych závodov, no postupom času zaostával vývoj v kvalite a technickom vybavení.
Slovensko Spracovanie mlieka je kľúčovým článkom potravinového reťazca. Ilustračná snímka. Slovenské mliekarne upozorňujú na vážny vývoj v sektore spracovania mlieka. Dlhodobý pokles cien a rastúci tlak lacných dovozov zo zahraničia výrazne zhoršujú ich ekonomickú situáciu.
Na podporu slovenského vidieka smeruje 167 miliónov eur 28.7.2026
„Slovenské mliekarne dnes čelia tlaku zo strany trhu. Tento tlak však nemôže byť plne prenesený na chovateľov,“ uviedol Martin Mellen, prezident Zväzu slovenských mliekarov. Upozornil na postupné znižovanie výkupných cien mlieka, ktoré slúži na tlmenie tlaku trhu a zmiernenie dopadov na chovateľov. Pokles cien zasahuje ekonomiku mliekarní, čo môže viesť k oslabeniu domácemu spracovaniu mlieka a následne k zníženiu dopytu po slovenskom surovom mlieku.
Významný dôraz na potravinovú sebestačnosť a udržanie vidieka. Slovenské mliekarne apelujú na riešenia, ktoré stabilizujú sektor spracovania mlieka a ochránia domácu produkciu. Podľa nich ide o ekonomiku podnikov, ale aj o zachovanie funkčného potravinového systému a budúcnosť slovenského vidieka.