Vplyv stravy na psychické zdravie a chuť do jedla

Je dokázané, že ľudia, ktorí uprednostňujú nezdravú stravu, majú tiež horší črevný mikrobióm. Od neho závisí nielen zdravé trávenie, ale aj funkcie srdca, mozgu, dokonca aj vaša nálada či zvládanie emócií. Naopak, nevhodná strava (vysoko priemyselne spracovaná, bohatá na nekvalitné cukry, tuky a aditívne látky) vedie k únave, zhoršenému rozhodovaniu a spomaľuje čas reakcií. Vysoko priemyselne spracované potraviny boli veľkým hitom konca minulého storočia zhruba od 70. rokov, pretože urýchľovali prípravu jedla. Postupne sa čoraz viac výskumov venovalo tomu, ako tieto vysoko spracované potraviny ovplyvňujú ľudské zdravie. Dnes vieme, že z mnohých dôvodov by do jedálneho lístka rozhodne nemali patriť, a vraciame sa k výhodám domácej prípravy jedál.

Vysoko priemyselne spracované potraviny majú vysoký obsah nekvalitných tukov, cukru a prídavných látok (konzervantov, zahusťovadiel, zvýrazňovačov chutí a iné). Veľmi veľa priemyselne spracovaných potravín je vysoko návykových, pretože stimulujú dopamínové centrá v našom mozgu. To sú miesta spojené s potešením a odmenou, ktoré aktivujú aj alkohol a drogy. Výsledok je, že si automaticky vyberáte tieto jedlá, pretože mozog hlási radosť z toho, že ich opäť jete. Ako preseknúť tento bludný kruh? Jednoducho ich postupne nahraďte zdravými, doma pripravenými alternatívami bez ohľadu na to, že mozog bude po nich volať. Dlhodobá konzumácia rafinovaného cukru a spracovaných potravín spôsobuje zmeny v zložení črevnej mikroflóry. Výsledkom sú poruchy trávenia a nálady vrátane rozvoja či zhoršenia psychiatrických diagnóz. Všimnite si, že to funguje aj naopak - keď ste v strese alebo prežívate úzkostné stavy, automaticky siahate po spracovaných potravinách. Zlá strava v období stresu a smútku situáciu len a len zhoršuje. Tento kruh je síce začarovaný, ale dá sa prekonať.

Vyvážená strava vs. Zdravá strava, čím myslíme dobre vyvážená strava s dostatkom makro- aj mikroživín, pomáha udržiavať optimálnu hmotnosť a chrániť sa pred chorobami, ale aj jasne myslieť a cítiť sa ostražitejšie. Zlepšuje koncentráciu a pozornosť, prináša dobrú náladu.

Prepojenie čriev a mozgu

Medzi črevami a mozgom totiž funguje veľmi silné prepojenie prostredníctvom blúdivého nervu a sú schopné si navzájom posielať „správy“. Črevná mikroflóra dokáže ovplyvniť emocionálne správanie a nálady, ktoré vznikajú v mozgu. Črevné baktérie vyrábajú celý rad neurochemikálií, ktoré mozog používa na reguláciu fyziologických a duševných procesov vrátane nálady a psychického stavu. Predpokladá sa, že až deväťdesiatpäť percent sérotonínu (stabilizátora nálady) produkujú črevné baktérie.

Je dokázané, že ľudia, ktorí uprednostňujú nezdravú stravu, majú tiež horší črevný mikrobióm. Od neho závisí nielen zdravé trávenie, ale aj funkcie srdca, mozgu, dokonca aj vaša nálada či zvládanie emócií.

Ako posilniť duševné zdravie stravou

Ak chcete posilniť duševné zdravie, naložte si na tanier veľké množstvo vlákniny v podobe ovocia, kvalitných obilnín a zeleniny spolu s potravinami bohatými na omega-3 mastné kyseliny, predovšetkým tmavé morské ryby, ako losos, sardinky, tuniak, ďalej morské riasy či ľanový olej.

Kľúčové živiny pre mozog a náladu

• Komplexné sacharidy - quinoa, proso, pšeno, pohánka, ovos, raž, hnedá ryža, strukoviny, cvikla a sladké zemiaky majú vyššiu nutričnú hodnotu a udržia vás dlhšie sýtych ako potraviny s jednoduchými sacharidmi. Tieto komplexné sacharidy obsahujú aj vlákninu, ktorá zlepšuje mikrobióm v črevách a rezistentný škrob, ktorý pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi. Obmedzuje pravdepodobnosť výkyvov nálady.
• Chudé bielkoviny - vám dodajú energiu, vďaka ktorej budete lepšie zvládať náročné úlohy, rýchlejšie myslieť aj reagovať. Dobré zdroje bielkovín zahŕňajú netučné mäso, ryby, vajcia, sójové bôby, strukoviny, orechy a semená.
• Omega-3 mastné kyseliny (nenasýtené mastné kyseliny, tzv. zdravé tuky) - sú kľúčové pre správnu funkciu mozgu a nervového systému. Nájdete ich v morských tmavých rybách, v morských riasach, vo vajíčkach, v chia semienkach, ružičkovom keli, vlašských orechoch, oleji z perily a v ľanových semienkach. Omega-3 mastné kyseliny sú nevyhnutné pre zdravie črevného mikrobiómu, podporujú zlepšenie nálady a zmierňujú depresie vďaka protizápalovému vplyvu týchto kyselín na signálne molekuly a ich funkcie v mozgu. Mimochodom, viete o tom, že viac ako šesťdesiat percent mozgového tkaniva tvorí tuk?

Ďalšie prospešné potraviny

• Tmavozelená listová zelenina chráni mozog a je výbornou potravou pre baktérie žijúce v našich črevách. Je bohatá na vlákninu a vitamíny B, ktoré ovplyvňujú náladu a ďalšie mozgové funkcie. Nízke hladiny B12, B6 a folátu často súvisia s rozvojom porúch správania a depresiou.
• Doprajte si tiež vajcia, ktoré vďaka obsahu cholínu, vitamínu B12 a selénu zlepšujú kognitívne funkcie mozgu, pamäť a koncentráciu.
• Banány vám poskytnú až približne desať percent odporúčanej dennej dávky vlákniny, ktorá je základnou potravou pre mikrobióm.
• Pridajte orechy, semená a strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach, cícer), ktoré sú výbornými potravinami pre mozog.
• Tmavá čokoláda zlepšuje náladu - kakaové polyfenoly sú silné antioxidanty, ktoré znižujú zápal. Psychoaktívne zložky čokolády vyvolávajú pozitívne pocity. Vyberajte si najtmavšiu čokoládu, akú nájdete, pretože bude mať najmenej cukru a najviac kakaovej hmoty. Čokoládu s vysokým podielom kakaa však tiež konzumujte v rozumnom množstve.
• Fermentované potraviny zlepšujú zdravie čriev - podporujú zdravú črevnú mikroflóru, ktorá súvisí s imunitou i psychickou pohodou. Potraviny, ako sú kyslá kapusta, jogurt, kefír, kimči a iné druhy fermentovanej zeleniny, obsahujú probiotické baktérie rovnakého druhu ako tie, ktoré žijú v našich črevách. A tie zvyšujú hladinu sérotonínu. Od neho závisí aj naša nálada, dokonca znižujú riziko depresií. Navyše, fermentovanú zeleninu si jednoducho dokážete vyrobiť zo sezónnej zeleniny aj doma.
• Para orechy proti depresii a na podporu imunity - sú jedným z najsilnejších zdrojov selénu. Ten má v tele niekoľko funkčných úloh vrátane tvorby kľúčových imunitných a antioxidačných proteínov. Vysoký príjem selénu znižuje riziko depresie. Platí to aj naopak, u ľudí s depresiou je bežný nedostatok selénu. Podporuje aj zdravú funkciu štítnej žľazy.
• Mak - semená maku podporujú nervový systém. Obsahujú horčík - magnézium, a ďalšie minerály, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie mozgu. Mak je prirodzeným zdrojom alkaloidov. Keďže má upokojujúci účinok na psychiku, je nápomocný pri neurózach aj nadmernom strese.

Nechutenstvo: Keď telo stráca záujem o jedlo

Každý z nás občas zažije obdobie, keď máme menší apetít, než zvyčajne. Nechutenstvo, teda strata chuti do jedla, môže byť len dočasným stavom, no niekedy môže naznačovať aj vážnejší problém. Nechutenstvo do jedla, známe aj ako strata apetítu, je stav, s ktorým sa stretne väčšina ľudí aspoň raz za život. Niekedy ide o dočasný problém spôsobený stresom alebo ochorením, inokedy však môže signalizovať vážnejšie fyzické alebo psychické ťažkosti.

Hoci sa nechutenstvo do jedla často spája s poruchami príjmu potravy (PPP), ako je mentálna anorexia, nejde vždy o tento problém. Poruchy príjmu potravy sú komplexné psychické ochorenia, ktoré si vyžadujú odbornú starostlivosť. Nechutenstvo však môže byť dôsledkom iných faktorov, napríklad ochorení, vedľajších účinkov liekov alebo hormonálnych zmien.

Príčiny nechutenstva

• Strata chuti do jedla môže mať mnoho príčin. Bežným spúšťačom sú infekcie, ako je chrípka alebo ochorenie COVID-19, počas ktorých sa organizmus sústreďuje na boj s vírusom. Aj po vyliečení sa môže nechutenstvo predĺžiť, pretože telo potrebuje čas na regeneráciu.
• Hormonálne zmeny, napríklad v tehotenstve, môžu tiež výrazne ovplyvniť chuť do jedla, najmä v prvom trimestri, keď bývajú časté nevoľnosti a citlivosť na pachy.
• Psychické faktory, ako sú stres, úzkosť alebo depresia, patria medzi ďalšie významné príčiny nechutenstva. Silné emočné vypätie môže viesť k strate záujmu o jedlo, a ak tento stav pretrváva dlhodobo, môže spôsobiť podvýživu.

Nechutenstvo u rôznych vekových skupín

• Nechutenstvo môže postihnúť ľudí v každom veku, pričom u každého sa prejavuje inak. U detí je bežné, že po prekonaní ochorení, ako sú infekcie dýchacích ciest, odmietajú jedlo. Tento stav môže byť spojený aj s únavou, ktorá je prirodzenou súčasťou regenerácie organizmu. V takých prípadoch je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a ponúkať dieťaťu ľahko stráviteľné jedlá, ktoré podporia jeho zotavenie.
• Seniori často čelia nechutenstvu z dôvodu chronických ochorení, vedľajších účinkov liekov alebo sociálnej izolácie. Strata chuti do jedla u tejto vekovej skupiny môže viesť k podvýžive, ktorá ohrozuje celkovú imunitu a vitalitu. Včasné rozpoznanie problému a zavedenie opatrení, ako je pestrosť stravy a spoločné stravovanie, môžu mať pozitívny vplyv.
• U dospelých je nechutenstvo často dôsledkom stresu, pracovného preťaženia alebo hormonálnych zmien. Napríklad ženy počas tehotenstva alebo menopauzy môžu zaznamenať kolísavý apetít.

Ako riešiť nechutenstvo

Pri riešení nechutenstva je dôležité zamerať sa na celkovú starostlivosť o telo a dušu. Hydratácia je kľúčová, pretože znížený príjem jedla môže viesť k dehydratácii. Konzumácia menších, ale výživných porcií jedla, ktoré sú ľahko stráviteľné, môže pomôcť obnoviť apetít.

Na trhu sú dostupné aj lieky a tabletky na podporu chuti do jedla, no ich užívanie by malo byť vždy konzultované s lekárom. Tieto produkty môžu byť vhodné na krátkodobé použitie, napríklad po chorobe, ale dlhodobé užívanie bez odborného dohľadu môže priniesť viac škody ako úžitku.

Ak nechutenstvo pretrváva dlhšie ako niekoľko dní alebo je spojené s výraznou stratou hmotnosti, únavou či inými znepokojujúcimi príznakmi, je nevyhnutné poradiť sa s lekárom. Odborník môže vykonať potrebné vyšetrenia, ktoré odhalia príčinu, a navrhnúť individuálny plán liečby. V prípade, že nechutenstvo súvisí s psychickými ťažkosťami, môže byť užitočná konzultácia s psychológom alebo psychiatrom.

Nechutenstvo do jedla je problém, ktorý môže byť krátkodobý a relatívne neškodný, ale aj príznak hlbších zdravotných či psychických problémov. Bez ohľadu na vek či príčinu je dôležité venovať mu pozornosť a aktívne hľadať riešenia.

tags: #psychicke #zmeny #chut #do #jedla