Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej pred 4500 rokmi. Keltský kmeň Bójov v 2. storočí pred n. l založil na území mesta významné mocenské centrum s obrannou funkciou, kde hradný kopec tvoril obrannú baštu. Keltské oppidum, ktoré zaberalo celý hradný vrch týčiaci sa 85 metrov nad hladinu Dunaja, siahalo až k priestoru dnešného Námestia slobody na sever a na juhu až k dunajskému brehu.
Bratislavské oppidum sa preslávilo razením mincí, z ktorých najznámejšie sú zlaté statéry s nápisom Biatec (keltské knieža). Zánik oppida sa predpokladá v polovici 1. storočia pred n. l. pod vplyvom vpádu Dákov. Bratislava sa v rímskom období ocitla priamo na hranici Rímskej ríše. Rimania na troskách po keltoch vybudovali svoju strážnu stanicu o čom svedčia tehly zo základov Korunnej veže, ktoré nesú značku XIV. légie zvanej Antoniana. V systéme vojenských pevností na strednom Dunaji vznikla Gerulata, územie dnešnej mestskej časti Rusovce. Gerulata bola jednou z bášt obrannej línie Limes Romanum, oddeľujúcej svet Rimanov od sveta barbarských kmeňov. V časoch Rímskej ríše bola na hradnom brale vybudovaná vojenská stanica a pri brode vojenská strážna veža.
Archeologické nálezy dokazujú rímsku stavebnú aktivitu aj v priestore Starého Mesta pod Primaciálnym palácom alebo v Dúbravke, kde boli nájdené základy rímskych kúpeľov z 3. storočia. Slovanskú minulosť Bratislavy odkrývali archeológovia v roku 1958 na území hradu. Archeológovia sa trpezlivo prekopávali haldami hliny a sute, lebo na mieste dnešného paláca bol kopec vyšší, lebo Slovania tu pri budovaní opevnení naviezli až 7 metrov hliny. Predkov Dnešných obyvateľov Slovenska Slovania prišli na územie terajšieho mesta v 5. - 6. storočí n. l.; slovanské hrady a hradiská v Bratislave a na Devíne sa stali centrami spoločného štátu Veľkej Moravy.
Najväčší veľkomoravský kostol na území Slovenska bol objavený neďaleko východného krídla paláca. Trinásť metrov široká stavba bola trojloďová bazilika z opracovaného kameňa. K preniknutiu maďarských kmeňov z ázijských stepí do karpatskej kotliny sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v opise bitky Bavorov s Maďarmi, ku ktorej prišlo v lete roku 907 pod Bratislavským hradom (Braslavespurch).
Keď franský kráľ Ľudovít zhromaždil vojsko, rozdelil ho na tri a postavil tábor po oboch stranách Dunaja. Bitka a osudy mesta sú známe z Aventinovej kroniky Annales Boiorum a Salzburských análov. V nasledujúcom storočí sa mesto začlenilo do Uhorského kráľovstva. Centrálne postavenie Bratislavského hradu si uvedomili aj starí Maďari a jeho význam po založení Uhorského štátu stúpol, pretože sa stal dôležitým pohraničným hradom. Stal sa tak najdôležitejším hospodárskym a správnym centrom uhorského pohraničia a strediskom cirkevnej organizácie.
Bratislavský hrad a jeho okolie sa tak stali terčom mnohých vojenských útokov. Už v roku 1042 nemecký kráľ Henrich I. zničil Bratislavu. Ďalie nepokoje ju zasiahli medzi rokmi 1074 - 1077 v súvislosti so sporom o trón. Vtedy sa stal hrad sídlom kráľa Šalamúna. V 11. a 12. Najstarší základ mesta sa vyvinul na križovatke obchodných ciest. Jedna z nich sledovala breh Dunaja zo západu na východ (dnešná Panská a Laurinská ulica). Druhá cesta z juhu na sever sa stala základom Ventúrskej a Michalskej ulice. Napriek neustálym nepokojom sa toto sídlisko úspešne vyvíjalo v mesto a čoraz viac sa vymaňovalo zo závislosti na hrade. Rozvoj podhradia je priamo písomne doložený na začiatok 12. storočia.
Románske mesto sa pred tatárskym vpádom skladalo z podhradskej osady a kupeckej osady cudzích hostí. Pri vpáde Tatárov boli tieto osady zničené, ale po odchode boli opäť obnovené. V poslednej štvrťine 13. storočia sa začali stavať kamenné mestské hradby a smerom na východ od pôvodnej osady sa začalo rozrastať mesto oddelené od hradného opevnenia. Centrum mesta bolo okolo väčšej nezastavanej plochy, ktorá bola vhodným miestom na trhovisko. V 14. storočí sa mesto rozrastalo a do konca 15. storočia pokračovala výstavba farského a kapitulného chrámu Najsvätejšieho Spasiteľa a svätého Martina.
V rokoch 1536-1830 bolo v Dóme sv. Martina viacero korunovácií a mesto sa stalo snemovým mestom kráľovstva. V 16. storočí prenikol do Uhorska protestantizmus a v Bratislave, prevažne nemeckej, sa myšlienky reformácie šírili pomerne rýchlo. Po Zlatých listinách a privilégiach sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, korunovačným mestom a sídlom najdôležitejších inštitúcií krajiny.
V 17. storočí prežívala Bratislava ťažké obdobie: viackrát ju obsadili vojská a postihli požiare a morové epidémie. Na konci 17. storočia sa Turci pokúsili získať mesto, no postupne sa granula územia vrátili do moci cisárskej. V roku 1712 bolo korunované posledné mužské dieťa dynastie Habsburgovcov - Karol, čo spolu s ďalšími udalosťami formovalo vzhľad mesta. Spomína sa aj vznik významných palácov a rozvoj kultúrnych inštitúcií, ktoré vybudovali Bratislavu ako centrum na vyššej úrovni.
Na prelome 18. storočia sa Bratislave darilo vďaka vláde Márie Terézie, ktorá riadila stavebnú činnosť mesta a umožnila vznik nových palácov, promenád a divadla. Vznikla promenáda po vodnej priekope a v roku 1776 bolo postavené Mestské divadlo. Jozef II. priniesol ústup z hlavného mesta a 1783 odsťahovala sa korunovaná koruna do Viedne. Bratislava sa tak premenila na provinčné mesto, no zároveň prežila ďalšie reformy, ktoré ovplyvnili jej ďalší rozvoj.
V 19. storočí prišli do mesta pokroky v doprave a priemysle. Parné vlaky a parné lode uľahčili mobilitu obyvateľov a mestský život sa rozšíril aj do nových obcí. S rozvojom kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií - od Seminára po lýceum a univerzitu - sa mesto stalo významným centrom slovenskej vzdelanosti. Bratislava sa stala mestom s bohatou kultúrnou scénou a s množstvom miestností pre umenie, ktoré dodnes tvoria srdce kultúrneho života Slovenska.
Gastronómia a súčasná Bratislava
História reštauračného života v Bratislave siaha až do Prešporka. História reštaurácií v meste je prepletená s kultúrnym a spoločenským životom. Známy podnik v Hoteli Carlton vznikol už na začiatku 20. storočia a jeho kultúrne odtiene sa odrážajú v histórii mesta. Savoyka, Francúzska reštaurácia hotela Devín, a tradičné podujatia v Starom Meste dopĺňajú bohatú gastronomickú mozaiku mesta. Moderná Bratislava predstavuje spojenie tradičného s novým prostredníctvom reštaurácií ako Zylinder, Irin, Eck a ďalších, ktoré kombinujú lokálne suroviny s moderným kulinárnym pohľadom.
Najznámejšie kulinárske špeciality mesta zahŕňajú bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj medzinárodnej kuchyne. V centre mesta môžete objaviť tradičné kaviarne a moderné gastro koncepty, ktoré spolu vytvárajú živú mestskú energiu.
Bratislava dnes: mesto politické, kultúrne a ekonomické
Bratislava je sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, Prezidenta, ministerstiev, Najvyššieho súdu a Národnej banky Slovenska. Je tiež sídlom Úradu Bratislavského samosprávneho kraja. Dopravu zabezpečuje rozsiahla infraštruktúra s viacerými železničnými stanicami, diaľnicami D1, D2 a D4 a letiskom M. R. Štefánika. Mesto je významným kultúrnym a turistickým centrom, kde pôsôtajú Slovenské národné múzeum, Múzeum dopravy, múzeá židovskej kultúry a ďalšie inštitúcie. V Bratislave sa tiež usporadúvajú Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislavské jazzové dni a tradične aj vianočné trhy a oslavy Silvestra. Moderné business centrá vyrástli v Ružinove a okolí Mlynského Nivy, pričom Bratislava Hostí globálne korporácie a rozvíja sa ako dôležité hospodárske centrum strednej Európy.
Poznávacie aktivity zahŕňajú aj prehliadky hradného okruhu, návštevy Primaciálneho paláca so Zrkadlovou sieňou a možnosť vyjsť na vežu, ktorá ponúka panoramatický výhľad na mesto. Turisti môžu tiež objavovať historické prízraky mesta cez modely a expozície v Mestskom múzeu v Bratislave a prostredníctvom cestovných línií, ktoré vedú okolo najdôležitejších pamiatok. Bratislava sa tak predstavuje ako mesto, ktoré kombinuje hlbokú históriu s modernou klímou a dynamikou dnešného regionálneho a európskeho kontextu.
Odkazy na históriu a kultúru
- Bratislavané pamiatky: hrad, Katedrála sv. Martina, Primaciálny palác, Dóm sv. Martina
- Univerzita Istropolitana a ďalšie vzdelávacie inštitúcie
- Galérie Nedbalka a Danubiana Art Museum
- Múzeum dejín mesta a Múzeum dopravy
tags: #ranajky #v #starej #bratislave