Srnčia zver je jedným z najrozšírenejších druhov zveri na Slovensku, žijúcim vo všetkých typoch lesov až do nadmorskej výšky 1400 metrov. Táto malá raticová zver obľubuje lesné porasty pretkané lúkami a poliami, kde si vytvára svoje ležoviská. Srnce si svoje teritóriá starostlivo označujú výlučkami z pachových žliaz a chránia ich pred inými samcami, často aj za cenu súboja. Gravidita srnčej zveri trvá 38 až 40 týždňov, pričom oplodnené vajíčko prechádza latentnou graviditou, čo znamená, že sa vývin zastaví na niekoľko týždňov.
Čo sa skrýva za potravou srnčej zveri
Strava srnčej zveri je veľmi špecifická. Uprednostňuje vysoko výživné rastliny, ako sú listy a konáriky drevín, trávy, byliny a rôzne lesné plody. Srnce prijímajú potravu hlavne za šera, aby sa vyhli nebezpečenstvu. Každoročne sa opakujú fázy tvorby energetických zásob, ich spotreby a znižovania týchto zásob, čo poľovník sleduje pri ulovení každého jedinca: či je zver vychudnutá alebo vykrmená. Tukové zásoby sú nevyhnutné pre prežitie období ruje, výmeny srsti, gravidita, laktácia, rast parožia a obdobie zimy s nízkou ponukou potravy.
- letné obdobie poskytuje najlepšiu príležitosť na tvorbu tukových zásob (pred rujou a na jeseň pre všetku zver),
- obdobie zimy zvyšuje bazálny metabolizmus okolo rastu parožia a vyžaduje dostatok energie,
- počas ruje môžu srnce aj výrazne stratiť na hmotnosti, pričom energia sa čerpá z uložených zásob.
Energetické zásoby a metabolizmus sú úzko prepojené s výživou. Metabolizmus zahrnuje asimiláciu a disimiláciu, ktoré sa prejavujú ako súčasné procesy v organizme. Pri mladej zvere prevláda asimilácia, u dospelej zveri sa nachádza rovnováha, avšak s výkyvmi. Látková premena je spojená s premenou energie na živiny pre život. Katabolické procesy uvoľňujú energiu, anabolické ju zase ukladajú a vytvárajú nové štruktúry.
Potreba potravy u srnčej zveri a porovnanie s inými druhmi
U srnčej zveri sa proces potreby potravy líši od ostatných druhov raticovej zveri v dôsledku skoršej ruje, latentného embryonálneho vývoja a skoršieho zhadzovania parožov. Srnčatá vyžadujú veľa materinského mlieka, a preto je dôležitý environmentálny vplyv na výchovu srnčiat. Základná premena látok v máji je najvyššia, v máji až júli rastie metabolizmus a v zime klesá energy balance, čo si vyžaduje dostatok zdrojov energie a vlákniny na trávenie.
Aká výživa je teda optimálna v jednotlivých obdobiach? V lete a na jeseň srnčia zver potrebuje potraviny bohaté na lipidy a bielkoviny, ktoré zabezpečia rast a tukové zásoby. V zimných mesiacoch je dôležitá vláknina a hrubé časti potravy, ktoré podporujú črevnú peristaltiku a pomáhajú s trávením. V roku by mala byť výživa vyvážená tak, aby pokryla potreby samíc aj samcov a aby sa predišlo prekysleniu žalúdka po veľkom množstve jadrového krmiva.
Krmné zariadenia a kŕmenie tekvicami
Tešiť sa na spracovanie problémov s výživou srnčej zveri môžeme aj cez kŕmenie tekvicami, hoci text uvádza podrobnejšie informácie o skutočnej vhodnosti tekvíc ako doplnku a o ďalších druhoch krmív. Dôležité je zabezpečiť primeranú formu krmiva a postupné zavádzanie nových zdrojov energie, aby nedošlo k tráviacim problémom. Dôležité je, aby krmivá mali vysokú kvalitu a aby pri skladovaní nedošlo k plesniam alebo kontaminácii mykotoxínmi.
Kŕmne zariadenia a opatrenia
- Kŕmne linky a desiatky kŕmidiel na jar a zimu, ktoré umožňujú rozptyl zveri a prediatie nadmerného sústreďovania.
- Soľníky a doplnkové krmivá (jadrové, objemové a dužinaté) pre rovnováhu živín a energie.
- Pravidelná dezinfekcia kŕmnych zariadení a terénu v blízkosti nich.
- Zabezpečenie vhodného skladovania dužinatých krmív (2-4 stupne Celsia nad nulou) a ochrana pred plesňami a vlhkosťou.
Podstatné sú aj tabuľky a poznatky o tom, že jedinci s vyhovujúcim zabezpečením potravy majú lepšiu trofejovú kvalitu a lepšie zvládajú zimné obdobia. Pri kŕmení je tiež potrebné dbať na vek a stav zveri, aby sa predišlo prekrmovaniu dominantných jedincov a zlepšila sa celková vitalita populácie.
Ochrana a manažment krmív
Pri plánovaní a realizácii kŕmnych dávok treba brať do úvahy ročné obdobia, hustotu zveri, pohlavný pomer a vekovú štruktúru populácie. Správna selektívnosť odstrelov a vyvážená starostlivosť o veľkú aj malú zver sú kľúčom k udržaniu populácie bez nadmerného zaťaženia prostredia. Kŕmne zariadenia by mali byť rozptýlené, aby sa predišlo koncentrácii zveri na jednom mieste a aby boli bezpečné pre zvieratá.
Praktické poznámky z praxe
Najefektívnejšia forma kŕmenia zveri je kombinácia hrubého sena (ideálne lucernové a ďatelinové) s jadrovým krmivom a doplnkami v menšom množstve. V suchých rokoch je vhodné zakladať pastevné plochy s ľahko stráviteľnými plodinami a prikrmovať aj silážou, repou a zemiakmi v primeranom množstve. Je potrebné sa vyhnúť dlhodobému predkládaniu šrotovaných krmív a dbať na hygienu kŕmidiel, aby sa predišlo plesniam a mykotoxínom.
Prikrmovanie zveri
Potočné poznámky k zdraviu a chorobám
Medzi rizikové ochorenia patrí aktinomykóza čeluste u srnčej zveri, ktorá môže viesť k vyhynutiu jedincov, ak nie je časť populácie vyradená a zver prikrmovaná správnym spôsobom. V textoch sa opisuje aj potreba veterinárnych prehliadok, pravidelného monitorovania a oddelenia napadnutých jedincov. Prevencia zahŕňa neskôr aj dezinfekciu kŕmnych zariadení, kontrolu potravín a vhodnú rotáciu miest kŕmenia.