Mrkva obyčajná (lat. Daucus carota) je rastlina patriaca do čeľade mrkvovité/zelerovité (Apiaceae/Daucaceae). Táto rastlina je rozšírená takmer v celej Európe a Makaronézii, v severozápadnej Afrike, v Ázii nespojito po Altaj, v Malé Ázii, na Kaukaze, na juh od Kaspického mora, v severnom Iráne, Indii a tiež v Číne. Bola zavlečená do Ameriky, Juhozápadnej Afriky, Austrálie a na Nový Zéland. Pôvodne rástla ako burina, ktorá bola rozšírená takmer po celej Európe. Existenuje viacero divých poddruhov, aj keď ich počet je sporný.
V súčasnosti veľkoplošne pestovaná mrkva (Daucus carota subsp. sativa L.) sa vyvinula šľachtením z divej mrkvy (Daucus carota subsp. carota L.). Planým rastlinám sa hovorí mrkvous, pestované sa označujú ako D. c. subsp. sativus. Európske odrody sú pevné, sladké a silne aromatické, so žltooranžovou až výrazne oranžovou farbou. Ázijské odrody majú tendenciu mať mäkšiu textúru, sú menej sladké, menej aromatické a prispôsobené vyšším teplotám. Tieto mrkvy patria medzi skoršie kultivary a obsahujú viac karotenoidov.
Botanická stavba a vlastnosti
Mrkva obyčajná je dvojročná bylina (vzácne jednoletá alebo viacletá), ktorá v prvom roku vytvára ružicu listov a hlavný, dužinatý zásobný koreň. Zásobný koreň je u planých rastlín vretenovitý, vetvený, belavý. V prvom roku sa objavuje prízemná ružica listov, pričom stonka sa počas prvého roka nevytvára, sú to predovšetkým listy, ktorých výška je od 0,25 do 0,60 metra. V druhom roku z koreňa vyrastajú štetinato chlpaté olistené byle, ktoré dorastajú do výšky 30-100 cm. V druhom roku vyháňa mrkva květonosnú vzpřímenú větvenú lodyhu vysokú 20-70 cm.
Lodyha je priama, ryhovaná, (5 -) 20 - 70 ( - 150) cm vysoká, štětinatě chlupatá, niekedy nahoře větvená. Listy sú žlábkovitě řapíkaté, čepel je v obrysu trojúhelníkovitá až vejčitá, 2 - 3x lichozpeřená, lístky posledního řádu eliptické, do široce čárkovitých, špičatých úkrojků peřenosečné. Horní listy sú menšie, menej dělené a přisedlé malými pochvami.
Koreň mrkvy vytvára tence vřetenovitý, větvený, bílý alebo žluto-bílý kořen. Táto skupina kultivarov mrkvy siatej má valcovitý, mierne konický alebo guľovitý koreň, ktorý môže byť aj červený. Najrozšírenejšia farba je oranžová, ale po celom svete môžeme naraziť aj na žltú, čiernu, bielu, krvavočervenú či dokonca ružovú. V záhradách a na poliach sa môžeme stretnúť s rôznymi kultivarmi, dlhým, valcovitým alebo prípadne okrúhlym koreňom.
Kvitnutie a plody
Kvitnutie prebieha od júna do septembra a jednotlivě až do podzimu. Kvety sú biele, žltkasté alebo ružovkasté, usporiadané do zložených okolíkov. Okolík je hustý, plochý alebo mírně vyklenutý, paprsky se po odkvětu sklánějí k sobě, obal dobre vyvinutý, peřenosečný, obalíčky též vyvinuty. Miesto prostredného okolíčku sa väčšinou vytvára vyčnievajúci tmavočervený kvet. Počas kvitnutia sú okolíky rozostreté, ale počas dozrievania plodov sa skrúcajú dovnútra. Majú nápadné zákrovy i zákrovčeky. Pri kvitnutí mrkvy peľnice dozrievajú a opadávajú skôr, ako sa piestiky stanú vnímavými na peľ. Táto vlastnosť sa nazýva protogynia a predstavuje stratégiu na zvýšenie krížového opelenia hmyzom, predovšetkým včelami. Vytvorené semená sú prirodzenými mechanizmami samoopelenia a krížového opelenia, čo zvyšuje ich variabilitu. Existuje tak väčšia rozmanitosť tvarov a veľkostí koreňov.
Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Šíria sa vetrom, ale zvyčajne do vzdialenosti menej ako tri metre od zdrojovej rastliny. Okolík sa však stočí do gule, odtiaľ pochádza názov „vtáčie hniezdo“, ktoré po oddelení od hostiteľskej rastliny pomocou vetra slúži na rozširovanie semien. Najbežnejším spôsobom šírenia je však prichytenie sa na zvieraciu srsť alebo ľudský odev. Jedna rastlina vytvára priemerne asi 6 000 semien. Po uzrání sú nažky málo klíčivé a teprve v nasledujúcom jaru po prezimovaní v pôde sa klíčivost zvyšuje. Klíčí najlepšie v hĺbke 1-2 cm. Vegetatívne sa nerozmnožuje, aleboť pupeny sú iba na hlavě kořene.
Výskyt a domestikácia
Pôvodne mrkva rástla ako burina, ktorá bola rozšírená takmer po celej Európe. Rastlina u nás žije v lesnom plemenе ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom, napríklad na suchých pasoch, lúkach a vo svetlých lesoch bez výškovej obmedzenia. Vyskytuje sa však aj na vlhkých stanovištiach, napr. v pobrežných kroviskách, na mokrých lúkach a rašelinách, bez výškového obmedzenia.
Európske odrody sú pevné, sladké a silne aromatické s oranžovým koreňom; Ázijské odrody majú mäkšiu textúru, sú menej sladké a menej aromatické. Všeobecne sa predpokladá, že fialová mrkva s obsahom antokyánov pochádza z Afganistanu a bola domestikovaná v oblastiach Ruska, Iránu, Indie, Pakistanu a Turecka. Pestovanie sa rozšírilo vďaka Karolovi Veľkému, ktorý vo svojom Admonitio generalis z roku 789 odporúčal pestovať mrkvu hojnejšie.
Nutričné a liečivé vlastnosti
Mrkva obyčajná je bohatá na karotén a betakarotén a obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantoténovú, kremičitú, pektíny a silice. Medzi dôležité minerály patria draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síra, mangán, železo, meď a zinok. Koreň obsahuje hlavne β-karotén (8,3 mg/100 g čerstvého koreňa), α-karotén (3,5 mg/100 g), luteín a zeaxantín (256 μg/100 g), vitamíny C (5,9 mg/100 g), A (835 μg/100 g), E (0,66 mg/100 g) a K (13,2 μg/100 g).
Čerstvý aj varený koreň pôsobí liečivo pri posilňovaní imunitného systému, rekonvalescencii a podvýžive, chorobách pečene, žltačke, črevných zápaloch a proti hnačke u detí. Zlepšuje krvný obeh a zrakovú ostrosť, čím zabraňuje vzniku sivého zákalu. Je vynikajúcou regeneračnou potravinou pri vyčerpaní alebo rekonvalescencii. Mrkvová šťava priaznivo ovplyvňuje ostrosť videnia a schopnosť za šera lepšie vidieť a pôsobí proti črevným parazitom. Taktiež zlepšuje vylučovanie moču a je vhodná v pediatrickej a gerontologickej praxi, v detskej výžive preberá funkciu dietetika pri liečbe porúch trávenia.
Najväčší význam má v prevencii a liečení nádorových ochorení. Pre svoj obsah vitamínov, enzýmov a minerálnych látok je mrkvová šťava dôležitá pre zdravý vývin. Pôsobí aj na črevnú flóru - Lactobacillus bifidus. Pri nadmernom pití môže dôjsť k hypervitaminóze A; betakarotén môže spôsobiť aj poškodenie pečene pri preťažení. Upozornenie: pri dlhodobom konzumovaní veľkého množstva šťavy môže dôjsť k úmrtiu.
Použitie a tipy zo záhradkárstva
Mrkva obyčajná sa pestuje po celom svete, pôvod má v Európe a Severnej Amerike. Koreň je hlavným produktom, ktorý sa používa v polievkach, šalátoch a koláčoch. Tepelne upravená forma a dokonca aj mechanicky spracovaná (varená, rozmixovaná) sa uprednostňuje pred surovou konzumáciou. V kultúrach a záhradách sú dostupné rôzne kultivary s dlhými, valcovitými alebo okrúhlymi koreňmi.
