Čínska literatúra sa pýši neuveriteľne bohatou a dlhou históriou, ktorá siaha tisíce rokov dozadu. Medzi jej najvýznamnejšie obdobia patrí dynastia Tchang (618 - 907), ktorá je považovaná za zlatý vek čínskej poézie. V tomto období tvoril aj jeden z najväčších čínskych básnikov, Tu Fu (712 - 770).
Tu Fu, známy aj ako Du Fu alebo Tu C´-mej, je považovaný za „patróna čínskej poézie“. Spolu so svojím súčasníkom Li Poom predstavujú dva vrcholné body čínskeho básnictva. Jeho dielo je také rozsiahle a vplyvné, že ho západní kritici prirovnávajú k velikánom ako Vergílius, Horatius, Shakespeare či Milton.
Život Tu Fua bol poznačený búrlivým obdobím histórie - An Lúšanským povstaním v roku 755 a následnými politickými nepokojmi a vojnovými konfliktami. Tieto udalosti sa odrazili aj v jeho poézii.
Život a tvorba Tu Fua
Tu Fu sa narodil v roku 712 do rodiny úradníka. Ako dieťa prišiel o matku a vychovávala ho teta. Rodina bola konfuciánska a v čase jeho mladosti v Číne prekvitali umenia. Už ako dvadsaťročný absolvoval rozsiahle cesty po juhovýchode krajiny a seriózne študoval klasikov.
Napriek svojej erudícii a básnickému talentu sa Tu Fu celý život potýkal s chudobou a politickým nepriazňou. Krátko pracoval ako úradník, ale čoskoro tejto činnosti zanechal. Počas občianskych vojen a prenasledovaní bol v zajatí a musel sa skrývať. Podarilo sa mu dostať z povstaleckého územia a jeho básne sa dostali až k cisárovi, ktorý ho vymenoval za cisárskeho radcu.
Neskôr však upadol do nemilosti a musel opustiť hlavné mesto. Prežil ďalšie útrapy, často sa s rodinou sťahoval a bol známy ako „básnik piatich exilov“. Z biedy mu pomáhali priatelia. Napriek všetkému si zachoval túžbu po návrate do krajiny svojho detstva, no napokon zomrel na bárke pri jazere Tchung-ting.
Vývoj čínskej literatúry a poézie
Čínska literatúra má históriu dlhú približne štyri tisíc rokov. Najstaršie písomné záznamy pochádzajú z druhého tisícročia pred Kr. v podobe nápisov na veštebných kostiach.
Obdobie dynastie Čou (cca 1046 - 256 pred Kr.) bolo tvorené klasickou a filozofickou literatúrou. Vzniklo päť konfuciánskych klasických kníh a rozvíjali sa rôzne filozofické učenia, ktoré sa snažili riešiť problémy ideálnej vlády a spoločenských vzťahov. V tomto období pôsobili významní filozofi ako Konfucius a Lao-c’.
Počas dynastie Chan (206 pred Kr. - 220 n. l.) došlo k zjednoteniu ríše a vytvoreniu centralizovaného štátu. Bola to doba systematického zbierania, vydávania a komentovania spisov minulosti. Vznikla prvá „univerzálna“ história Číny - Zápisky historika od S’-ma Čchiena. Poézia v tomto období zaznamenala obrovský rozvoj, najmä v žánri fu, ktorý predstavoval špecifický čínsky literárny štýl tvorby dlhých opisných básní.
Dynastia Tchang: Vrchol čínskeho básnictva
Dynastia Tchang (618 - 907) je považovaná za vrcholné obdobie cisárskej Číny a jej literárna tvorba predstavuje jednu z najvýznamnejších častí čínskeho literárneho dedičstva. Mimoriadna básnická tvorba v tomto období bola podmienená všeobecným vzostupom kultúry, stavom pokoja a mieru po zjednotení ríše.
Mnohí cisári tejto dynastie boli sami vzdelaní spisovatelia a priatelia básnikov. Skladanie básní sa dokonca stalo predmetom štátnych cisárskych skúšok. V tomto období došlo k oživeniu stykov s krajinami na západ od Číny. Písali sa básne v novom štýle ťin-ťi-š’, ale hojne sa vyskytovali aj formy z predchádzajúcich období.
Tromi vrcholnými básnikmi dynastie Tchang boli Wang Wej, Li Po a práve Tu Fu, ktorý je často označovaný za najlepšieho čínskeho básnika vôbec. Jeho dielo je cenené pre svoju hĺbku, sociálnu kritiku a majstrovské zvládnutie formy.
Z Tu Fuovho diela sa zachovalo približne 3500 básní. Jeho mladistvá tvorba je plná sviežich romantických veršov o prírode, víne a priateľoch. Neskôr, pod tlakom doby poznačenej hladom, vojnami a biedou, sa tón a témy jeho poézie zmenili. Prevládla v nich tesknot a chmúr, objavili sa kritické a protiválečné básne.
Tu Fu bol uznávaný ako majster klasických foriem aj poézie ľudového tónu. Jeho sociálno-kritické básne, písané v starom štýle, realisticky opisovali neradostné udalosti, vrátane biedy, hladu a chorôb. Svojimi otvorenými opismi bol medzi tchangskými básnikmi jedinečný. Kritizoval zlú vládu, no robil to „v háve krásnych slov“, v naivnej predstave, že cisár si báseň prečíta a napraví veci bez toho, aby stratil tvár.
Jeho snaha o precíznosť, invenciu, formálnu a štylistickú prepracovanosť básne viedla k tomu, že doviedol sedemslabičnú báseň k dokonalosti. Používal originálne metafory, esteticky pôsobiacu obraznosť a jeho básne mali často komplikovanú výstavbu, ktorá bola v protiklade k jeho sociálno-kritickým dielam.
Odkaz Tu Fua v prekladoch a antológiách
Čínska poézia dynastie Tchang, vrátane diel Tu Fua, sa dostala k slovenskému čitateľovi aj vďaka prekladom. Napríklad zbierka „Čínská poesie především dynastie Tchang“ obsahuje preklady básní v podaní Františka Hrubína či Jiřího Žáčka, vyzdobená ilustráciami Otu Janečka.
Český čitateľ má možnosť spoznať verše Tu Fua aj v prebásnení Jana Vladislava. V anglickom jazyku vyšla publikácia „Du Fu: A Life in Poetry“, ktorá predstavuje nové preklady jeho poézie a osvetľuje životné okolnosti tohto významného čínskeho básnika.
Tu Fuove diela ovplyvnili nielen čínsku, ale aj japonskú literatúru. Jeho majstrovstvo bolo také veľké, že sa naňho v budúcnosti odvolávali básnici s opačným programom.
Moderná čínska literatúra vznikla na začiatku dvadsiateho storočia odmietnutím klasického jazyka a jeho nahradením hovorovým jazykom paj-chua. Napriek tomu si klasická čínska literatúra, ktorej významnou súčasťou je dielo Tu Fua, udržiava a naďalej si udržiava svoje miesto v kultúrnom dedičstve.
Výber zo starých čínskych básní v prekladoch Bohumila Mathesia, Františka Hrubína a Jiřího Žáčka približuje krásu a hĺbku tejto poézie aj súčasnému čitateľovi.
tags: #spisovatel #tofu #cinska #literatura